Ako si môžeme byť v čase duchovných darov a do popredia vystupujúcich charizmatických vodcov istí, že nasledujeme zbožných pastierov a nie obdarovaných vlkov? A je to vôbec podstatné? Je ľahké nechať sa ovplyvniť znameniami a zázrakmi, presvedčivými osobnosťami a prehliadať tú podstatnú zložku – lásku. Skutočná povaha vodcu je často skrytá za jeho vyleštenú osobnosť.
Je celkom reálne byť duchovne obdarovaný a nebyť pritom kresťanom. Dotyčný môže prednášať tie najpomazanejšie kázne a proroctvá s udivujúcou presnosťou, ustanovovať služby premieňajúce svet, neúnavne pracovať a obetavo dávať – a pri tom všetkom nemať vo svojom srdci lásku. Boh opisuje tých, čo vynikajú dobrými skutkami, no nemajú lásku, ako „cvendžiaci cymbal“.
1 Korintským 13:1-3 hovorí: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel. A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. Ak by som rozdal všetok svoj majetok, a ak by som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo.“
Je to zarážajúce vnímať, že niekto môže byť veľmi obdarovaný v službe a konať úžasné duchovné skutky, no podľa nebeských noriem to nemá nijakú hodnotu. Tento pohľad je úplne v rozpore s tým, ako mnohí ľudia posudzujú spiritualitu svojich vodcov, ktorá je často založená na viditeľných úspechoch, daroch a charizmatických črtách. No pravá spiritualita sa v Biblii meria hĺbkou lásky, ktorú máme voči Bohu a voči iným ľuďom.
Najväčší Boží príkaz ľuďom je milovať Ho celým srdcom, mysľou, dušou a silou a milovať svojho blížneho ako seba. Okrem toho ak vyhlasujeme, že milujeme Boha, no nemáme radi svojich blížnych, uniká nám podstata Jeho príkazu, stávame sa klamármi, pretože nemôžme milovať Boha, ak nemáme radi tých, čo žijú okolo nás. Biblia hovorí: „Ak niekto hovorí: „Milujem Boha“ a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“
Nemať rád druhých znamená, že žijeme v tme. Je úplne možné mať prorocký dar, poznať Božie Slovo, kráčať vo viere a obetavo dávať – a napriek tomu všetkému zostávať v tme. Môžeme sa nechať oklamať myslením, že niekto je na Božej strane len preto, lebo robí dobrú prácu v Jeho kráľovstve. Takto sa môžu nechať oklamať vodcovia cirkvi aj ich nasledovníci. Tento sebaklam vedie k životu vo falošnej realite. Dovoľuje to človeku žiť v klamstve až do súdneho dňa, kedy bude na pokánie príliš neskoro. Rozmýšľajme o tom, čo hovorí Písmo: „Mnohí mi povedia v ten deň: ‚Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?‘ Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!“ (Mt 7:22-23) Toto naznačuje, že je možné praktizovať duchovné dary bez toho, aby mal človek skutočné spojenie s Kristom.
Takisto je možné praktizovať dary spôsobom, ktorý podporuje vlastné záujmy a nie záujmy Krista. Dotyčný sa môže presunúť k okultnému duchu. V skutočnosti mohol začať v Duchu a potom stratiť smer. Pavel povedal Galatskej cirkvi: „Kto vám počaril, nerozumní Galaťania? … Takí ste nerozumní? Začali ste Duchom a teraz završujete telom?“ (Gal 3: 1, 3). Toto je závažné pripomenutie, aby sme skúmali svoje srdcia.
Veľmi ľahko môžeme oklamať samých seba žijúc v presvedčení, že žijeme podľa Ducha, pretože duchovné dary fungujú. Lenže v skutočnosti môžeme byť vedení okultným duchom. Je nevyhnuté, aby sme každý deň žili v súlade s Kristom a s Jeho učením.
Náš kresťanský život je ako kráčanie hore po eskalátore smerujúcom nadol. Ak neustále nepracujeme na tom, aby sme mali silné spojenie s Ježišom, prirodzene sa od Neho vzdialime. Preto je nevyhnutné bdieť a byť v Ňom zakorenený tak, aby naša viera bola ukotvená v Jeho láske a nie v skúsenostiach alebo daroch z minulosti.
Keď nasledujeme vodcov, ktorým chýba fundamentálne spojenie s Kristom, následky môžu byť hrozné – nie len pre nás ako pre jednotlivcov, ale aj pre telo Kristovo ako celok. Ježiš povedal: „Ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy“ (Mt 15:14). Tento verš nám pripomína, že máme zodpovednosť za rozpoznávanie výberu toho, koho nasledujeme. Aj tí, ktorí milujú Boha a chcú Ho úprimne nasledovať, sa môžu kvôli svojim vodcom chytiť do pasce a skončiť zle.
Charizmatická osobnosť a impresívne dary nezaručujú to, že vodca žije v súlade s Bohom. Jedno zo závažných klamstiev posledných časov je tendencia tiahnuť smerom k vodcom, ktorí učia to, čo chceme počuť namiesto toho, aby vyhlasovali Božiu pravdu.