Týranie a cirkev

„Veľmi ma znepokojuje to, že za mnou chodia ženy a hovoria mi o dlhodobom vypočítavom zneužívaní zo strany svojich manželov. V súčasnosti viem o takýchto 6 alebo 7 prípadoch. Sú to dobré ženy, ktoré znášajú týranie od 10 do 25 rokov v rôznej intenzite. V niektorých prípadoch sa jednalo o fyzické násilie, čo viedlo až k zatknutiu. V iných prípadoch je týranie viac podvratné, no rovnako ubližujúce. Je to emocionálne týranie, verbálne týranie, psychické týranie, rolové týranie, finančné týranie, sexuálne týranie. Niekedy by som si prial, aby všetky tie ženy prišli s monoklom, aby som mal neodškriepiteľný dôkaz a mohol zavolať políciu. Namiesto toho prichádzajú s modrinami a podliatinami na srdci, ktoré krváca od bolesti. Je oveľa zložitejšie rozpoznať rozsah nefyzického týrania, no teraz oveľa lepšie rozpoznávam znaky emocionálne a psychicky týraných žien. Nie sú to šialené ženy, ktoré sa snažia nájsť nejaký podlý spôsob ako sa vymaniť zo svojho manželstva a falošne obviniť svojich manželov. Hovorím o dobrých a zbožných ženách, ktoré časom už stratili nádej, že sa k nim budú druhí správať so cťou ako k manželkám a ženám alebo spoludedičom milosti. Predtým som ich manželov považoval za očarujúcich, jemných Božích mužov. Ó, akú falošnú masku si dokáže vytvoriť tyran. Všetci vieme, že existuje rozdiel medzi ZLOŽITÝM MANŽELSTVOM a DEŠTRUKTÍVNYM, ZNIČUJÚCIM MANŽELSTVOM. Každý z nás má do určitej miery zložité manželstvo. Neexistuje nič také ako bezbolestné manželstvo či manželstvo bez hádok. V každom manželstve je hnev, ktorý vedie k hádkam, zraneným citom a kde je potreba uzdravenia. Lenže toto stretnutie nezvolávam preto, aby sme tu hovorili o zložitých manželstvách. Hovorím o zničujúcich vzťahoch, kde je jeden človek systematicky a neustále ničený tým druhým. Najviac ma znepokojuje fakt, že v niekoľkých prípadoch majú títo muži chránené postavenie v našich zboroch, no v ich týraných manželkách sú vyvolávané pocity, že sme ich zavrhli. Tyran spieva v spevokole, sedí v prvých radách, vedie službu mužom, teší sa z priateľstva a podpory pastora a starších, slúži v rôznych tímoch, hrá v kapele, kým v jeho manželke vyvolávame pocity, že nevie odpustiť, že sa nevie alebo nechce podriadiť, že je svojvoľná a má zatvrdnuté srdce. V prítomnosti ostatných členov zboru má pocity hanby, kým sa jej tyranizujúci manžel usmieva a popíja kávu so svojimi mužskými kamarátmi.“

Úryvok z listu, ktorý poslal istý pastor členom staršovstva svojho cirkevného zboru, keď si uvedomil, akého omylu sa dopustili…

Patrick Doyle, skutočný odborník na týranie, hovorí nasledovné:

Jedna z vecí, ktoré tyrani robia je to, že nikdy neprevezmú zodpovednosť.

Toto je kľúč. A ako kresťania by sme mali byť príkladom v preberaní zodpovednosti a nie sa jej vyhýbať. Takže ak si vo vzťahu s niekým, kto nikdy neprevezme zodpovednosť alebo keď nikdy nedostaneš jasnú odpoveď na otázku alebo na teba neustále presúva vinu – to sú presne tie veci, ktoré tyran robí. Presúvanie viny, vyhýbanie sa zodpovednosti, minimalizovanie, zdôvodňovanie, ospravedlňovanie, zduchovňovanie spôsobujú, že týraná žena sa začne cítiť trochu ako šialená. Začne o sebe pochybovať, čo dáva ešte viac sily tyranovi. To, čo počúvame v cirkvi je: „Keby si ho iba viac milovala, keby si mu lepšie varila, keby si s ním mala viac sexu, keby si bola viac trpezlivá, tak by sa to všetko dalo do poriadku.“ Ak podáš tyranovi prst, zoberie celú ruku. Čím viac sa budeš poddávať jeho týraniu, tým viac ťa bude zneužívať, lebo každý jeden tyran, s ktorým som bol v kontakte, svoje správanie popiera. 

Ako je to možné?

Ako je možné, že to popiera? Aká je to psychika, ktorá dovoľuje tyranovi tvrdiť, že to nerobí? Ako môže byť jednou osobou na verejnosti a inou za zatvorenými dverami? Zakaždým, keď robíme niečo, čo je proti tomu, o čom sme presvedčení, že je to správne, musíme si precvičovať určitý stupeň popierania. Dôvod, prečo je také dôležité nedovoľovať, aby to pokračovalo ďalej je, že ak to neurobíš, tyran to nikdy neuvidí. Potrebuje zažiť bolesť z oddelenia, konfrontácie, čohokoľvek … a to je jediná nádej, ktorú má. Oni veria svojej vlastnej rétorike. To je šialené. Postavia sa pred teba, budú sa ti pozerať do očí a budú úplne presvedčiví, lebo tomu veria. Môže byť v situácii týraného aj muž? Áno, ale z mojich skúseností tvoria väčšinu ženy, lebo muž má vo všeobecnosti väčšiu silu.  

Nespočetne veľakrát som počul ľudí povedať: „Nechcel som im zničiť povesť“, čomu úplne rozumiem, ale v normálnych vzťahoch. No keď je ti systematicky ubližované, musíš na to správanie zasvietiť svetlom. Často ľudí zastaví práve to, že sa boja, že o ten vzťah prídu. Hovorím im: „Pre teba je oveľa lepšie, aby si stratila tento tyranský vzťah než aby si ho zachránila. Keď žiješ mimo takéhoto vzťahu – či si vydatá/ženatý alebo rozvedená/ý – si na tom oveľa lepšie, rovnako ako tyran, ktorý je konfrontovaný; lebo ak odíde bez konfrontácie, nie je tam láska. 

Jedna z vecí, v ktorej sme ako cirkev zlyhali, je to, že sme týmto ľuďom nepomohli počúvať svojho ducha.

Odkedy si začala byť zneužívaná, až kým si tým niečo začala robiť, prešiel dlhý čas. Dospela si do bodu, kedy to viac nedokážeš znášať. Je nejaký krok, ktorý sa dá urobiť pred tou explóziou? Ľudia v sebe cítia, že niečo nie je v poriadku, ale potom sa s tyranom porozprávajú, a on to zdôvodní, presunie na nich vinu, minimalizuje to, poprie to, takže obeť sa stiahne a takto sa to opakuje. Jedna z vecí, v ktorej sme ako cirkev zlyhali, je to, že sme týmto ľuďom nepomohli počúvať svojho ducha. My sme im namiesto toho povedali: „Tento človek ťa nemôže týrať. Nie je to také zlé. Len sa k nemu vráť a miluj ho ešte viac.“ To je veľmi zlá rada pre niekoho, kto je týraný, pretože tyran to iba zneužije. Ľuďom v týchto okolnostiach sa snažím pomôcť, aby počúvali svojho ducha a hovorím im: „Je tu niečo zlé. A ty to musíš cítiť, keď to trvá 2 roky alebo 6 mesiacov.“ Jednoducho tam je niečo zlé. Radšej by som urobil chybu v tom, žeby som uveril niekomu, že je v ich vzťahu niečo zlé, než aby som ho poslal späť do tyranizujúcej situácie. My sme ako cirkev urobili to, že aby sme manželstvo udržali, tak sme toho človeka poslali späť a prikázali mu, aby na ňom ďalej pracoval. Ak chceme manželstvo zachrániť, tak ho možno musíme zničiť. A pokiaľ ide o tyranizujúce manželstvo, tak dúfam, že bude zničené, aby sme mohli mať zdravé manželstvo. Lenže nie vždy sa to podarí. 

Ako môže niekto, kto o sebe hovorí, že je kresťan, žiť dva životy? Ako môžu ľudia klamať, podvádzať, robiť všetky tie veci a potom ísť do zboru a dvíhať ruky? Čo sa to deje? Možno nám uniklo toto: Ježiš povedal: Odídem a nechám vám tu svojho Ducha. Ten bude mať dve úlohy: Jedna je usviedčať vás z hriechu, čo je správne a čo nie. Druhá je utešovať vás. Takže keď za mnou niekto príde a niečo mi rozpráva, pozerám sa, či je uňho toto usvedčovanie z hriechu a útecha. Ak to v jeho živote nevidím, neverím, že má Ducha. Je mi jedno, čo hovorí. Je mi jedno, koľko bohoslužieb navštevuje, koľko vecí z Biblie pozná. Dôkaz je v tom, či je alebo nie je usvedčovaný z hriechu. Usvedčovanie bude viesť k ovociu Ducha. Ale ovocie Ducha sa dá určitý čas napodobňovať – v zbore alebo pred pastorom. No ak to nevidí ten človek za dverami, ktorý ťa naozaj pozná, tak ma to veľmi znepokojuje. Je mi jedno, či ti veria ľudia z cirkevného zboru. Tam sa to dá veľmi ľahko docieliť. Ľudia to robia každý deň. Ak tvoja žena cíti, že je týraná, je mi jedno, či si tyran alebo nie. Je to reálne a musíme to riešiť. A ak sa ukáže, že si niečo zle vysvetlila, žiadny problém. To sa dá ľahko napraviť. Ale ak nie, možno ešte môžeme pomôcť manželstvo uzdraviť predtým, než ju absolútne zničí. Podľa Písma vieme, že jedna z vecí, ktorú máme ako kresťania robiť, je vyznávať hriechy. Ak manžel nikdy nevyznáva v manželstve svoje hriechy – bez toho, aby ho do toho niekto nútil – nie je zdravý. Máme ísť a vyznávať svoje hriechy a tak sa stávame zúčtovateľnými. Keď prídeme a vyznáme svoju zlomenosť, dotyčný, ktorému sme to vyznali, to o mne vie. Je tam zúčtovateľnosť. 

Tyrani nepreberú za nič zodpovednosť.

Alebo povedia: „Je mi ľúto. Viem, že som to urobil.“ Ale potom to robia znovu a znovu. Dôkaz usvedčenia je zmena správania, nie slová. Nemám rád tie slová: Je mi to ľúto. Ospravedlňujem sa. Boh ma neusvedčuje z hriechu všeobecne, ale konkrétne. Takže keď za mnou prídeš, povedz mi to konkrétne. Keď som sa s tebou hnusne rozprával a nadával ti, tak ti to vyznávam a prosím ťa o odpustenie. To je niečo celkom iné ako povedať: No je mi to ľúto. A ďalší deň to urobí znova. A potom znova. Veľa mužov to robí. Prídu na poradenstvo a naučia sa tu niečo nové, nové slová. A potom si to osvoja a používajú to proti svojej žene. Robia to, lebo sa snažia vyhnúť zodpovednosti. Keď vidím, že Boh niekoho zlomí tým, že ho usvedčí, mám nádej. No keď vidím, že ľudia uhýbajú, vyhovárajú sa, majú nacvičené odpovede alebo predstierajú falošnú zlomenosť… Pamätám si na jedného muža, ktorý mal niekoľko afér, roky ničil svoju ženu a potom prišiel, lebo bol nachytaný. Neprišiel s tým sám – a to je ďalšia vec. Keď niekto príde sám, lebo ho usvedčí Duch alebo príde, lebo bol nachytaný – to sú dve úplne odlišné veci. Takže príde, lebo bol nachytaný a je úplne rozcítený, narieka, plače, prosíka… a potom to robí znovu. Čo to znamená? Všetky tie emócie neznamenajú nič. Neznamenalo to nič, lebo správanie pokračovalo ďalej. A kde je usvedčovanie Ducha? Dá sa mu vyhnúť? Zdá sa, že niektorí ľudia sa mu vyhýbajú. Neviem, či sa vyhýbajú alebo ich Boh neusvedčuje. Môže Boh niekoho usvedčiť, keď chce? Samozrejme. Ale niekedy to neurobí. A niekedy sa to nestane, pretože sa tomu vyhýbame. Cirkev má na tom obrovský podiel viny. Musíme si tých mužov volať na koberec a hovoriť im, že ich žena by o tom nerozprávala, keby sa nič nedialo. Alebo deti. Neviem vám povedať, s koľkými deťmi som sa rozprával a ktoré mi potvrdili to, čo hovorila manželka. A ak sa to deje, je mi jedno, čo hovoríš. Ak s tým nerobíš nič, ja idem vaše manželstvo rozobrať, pretože nemôžeš ďalej ubližovať ľuďom, ktorých máš akože „rád“. 

Čo robiť, keď niekto vie, že je týraný, ale je v pasci, má strach.

Zdá sa mi, že niekedy je lepšie nevolať do cirkvi. Cirkev na to asi nie je pripravená. Toto musí posúdiť dotyčný. Niekto sa musí dozvedieť, čo sa deje a druhá vec je, že niekto musí byť ochotný vložiť sa do toho. Tu máme problém. Keď niekto príde na poradenstvo, ja sa do toho môžem vložiť do určitej miery. Lenže mala by sa do toho zapojiť práve cirkev, pretože by to mohla robiť každý deň – takto by tým ľuďom mohla pomôcť. V našom cirkevnom zbore máme fondy, ktoré týmto ženám dočasne poskytujú podporu, aby ich tyranizujúci manžel nemohol finančne zneužívať. Toto sa deje veľmi často – muži začnú kontrolovať peniaze. A ako môžu žiť bez peňazí? V tomto môžeme pomôcť, môžeme vyvážiť tú moc. Takže ak si v takejto situácii, hovor o tom s niekým, kto tomu rozumie. No keď ideš za niekým a on povie, že do toho ide, ale potom cúvne, to je veľmi zle. Tam je lepšie radšej za ním neísť. Je dôležité mať podporu, ktorá vytrvá. V tomto cirkev narobila veľa škôd. Na chvíľu sa do toho zapoja a potom z toho vycúvajú. Na to treba dávať pozor. Možno si najskôr treba urobiť malý výskum a zistiť, kde je bezpečné miesto, ľudia. Pamätaj, že je dôležité mať dlhodobú podporu. https://www.youtube.com/embed/I78nRedeZJk?feature=oembed