Každý týždeň dostávam od kresťanských žien (a niekedy aj mužov) zúfalé telefonáty – tieto ženy (alebo muži) sú vystrašené, bezmocné, sú v pasci a prežívajú beznádej, pretože v ich najintímnejšom vzťahu sú zneužívané: verbálne, fyzicky, ekonomicky, sexuálne, duchovne alebo všetko spolu. Biblia hovorí o tom, ako sa máme správať k druhým a ako kresťania by sme sa mali usilovať o biblickú múdrosť pri riešení týchto ťažkých a bolestivých rodinných problémov. Nižšie je päť biblických princípov, ktoré budú usmerňovať naše premýšľanie o tejto téme:
1. Týranie je vždy hriech. Písmo o tom hovorí jasne. Zneužívanie autority či moci (aj legitímnej Bohom darovanej autority) je vždy hriech. Tyranizujúca reč a/alebo správanie nikdy nie je akceptovateľný spôsob komunikácie (Malachiáš 2:16-17, Žalm 11:5, Kološanom 3:8,19).
2. Týranie nikdy nie je primeraná reakcia na provokáciu. Pri komunikácii s tyranmi sa často stáva, že obviňujú toho druhého. Je to obzvlášť záludné pri snahe o párové poradenstvo. Nikto nie je dokonalý a ani obete týrania nie sú bez hriechu. No musí nám byť úplne jasné, že tyranizujúce správanie a/alebo reči nikdy nie sú ospravedlniteľné, aj keby boli vyprovokované. Ľudia nás provokujú neustále, no aj napriek tomu zostávame zodpovední za svoje reakcie (Efežanom 4:26, Lukáš 6:45).
3. Biblické postavenie muža ako hlavy neoprávňuje manžela k tomu, aby boli veci po jeho, aby robil všetky rodinné rozhodnutia ani aby manželku zbavoval práva rozhodovať sa. V jadre väčšiny domáceho týrania je hriešne používanie moci pre získanie kontroly nad tým druhým. Biblické postavenie muža je opísané ako obetujúca sa služba, nie neobmedzená autorita a/alebo moc (Marek 10:42-45). Nezamieňajme si pojmy. Keď manžel vyžaduje, aby bolo po jeho alebo sa snaží vládnuť nad svojou manželkou, nie je to biblické postavenie muža, ale sebectvo a zneužívanie moci (pozri 5M 13; Jer 23:1-4; Ez 34:2-4, kde Boh karhá izraelských vodcov kvôli ich sebastrednej a tyranizujúcej starostlivosti o Božie stádo).
4. Nevyznaný hriech vždy poškodzuje vzťahy a niekedy aj ľudí. Hriech nás odlučuje od Boha (Iz 59:2-5) a od druhého človeka (Pr 17:9). Je nereálne a nebiblické veriť, že môžeš mať naďalej zdravý vzťah s niekým, kto proti tebe hreší, keď tam nie je pokánie a zmena. Ovplyvňuje nás to každým možným spôsobom (pozri Pr 1:15; 14:7; 21:28; 22:24; 1 Kor 15:33).
5. Boží zámer je oslobodiť týraného. Máme sa zastávať utláčaných a týraných. Boh nenávidí zneužívanie moci a hriech nespravodlivosti (Ž 5, 7, 10, 140; 2 Kor 11:20; Sk 14:5-6).
Čo teraz? Ako máme reagovať, keď vieme, že niekto je týraný?
Nikdy nesmieme zatvárať oči pred hriechom nespravodlivosti či zneužívaním moci, či je to doma, v cirkvi, na pracovisku, v komunite alebo v krajine (Mich 6:8). Apoštol Pavol narazil na duchovne tyranizujúcich vodcov a nenechal to tak (2 Kor 11:20). Keď narazíte na týranie, prosím, nezostaňte pasívni.
No pretože aj my sme hriešni, máme pokušenie reagovať na tyranizujúce správanie svojou vlastnou hriešnou reakciou. Apoštol Pavol nás varuje, aby sme neboli premáhaní zlom, ale aby sme premáhali zlo dobrom (Rim 12:21).
Nižšie je päť biblických usmernení, ktoré vám pomôžu reagovať na zlo týrania dobrom.
1. Je dobré chrániť sa pred násilnými ľuďmi. Dávid ušiel pred kráľom Saulom, keď bol voči nemu násilný. Anjel Pánov varoval Jozefa, aby ušiel do Egypta s Ježišom, pretože Herodes sa ho snažil zabiť. Pavol ušiel pred tými, ktorí ho chceli ukameňovať. Musíme pomáhať ľuďom dostať sa do bezpečia a zostať v bezpečí, keď vo vzťahu zažívajú týranie. Toto nie je dobré len pre ňu a pre jej deti, ale aj pre jej tyranizujúceho manžela. Ak nemáte skúsenosti s prípravou bezpečného plánu a s odhadom týkajúcim sa ohrozenia života (často sú ženy vo väčšom riziku práve potom, keď odídu od partnera), konzultujte to s niekým, kto má v tejto oblasti poznatky (Pr 27:12).
2. Je dobré tyrana odhaliť. Tajomstvá sú smrteľné, najmä pokiaľ ide o týranie v domácnosti. Priniesť skutky tmy na svetlo je jediný spôsob ako získať pomoc pre obeť aj pre tyrana. Ak pracujete s párom a všimnete si, že žena ustupuje manželovi; predtým, než odpovie, sa na neho pravidelne pozerá; obviňuje sa za všetky konflikty, rozprávajte s nimi oddelene (Pr 29:1; Gal 6:1; Jak 5:19-20). Ak ste obeťou týrania vo vzťahu, nie je hriech povedať to; je dobré odhaľovať skryté skutky tmy (Ef 5:11). Biblická láska je vždy akčná smerom k najlepšiemu záujmu milovaného, hoci je to ťažké alebo to zahŕňa obeť (1 Tes 5:14; Žid 3:13).
3. Nie je dobré dovoľovať niekomu, aby naďalej proti tebe hrešil. Nie je to len dobré pre týranú osobu, aby viac nebola obeťou, ale aj pre tyrana, aby prestal byť tyranom. Je v najlepšom záujme tyrana, aby urobil pokánie a zmenil sa (Mt 18:15-17; Jak 5:19-20).
4. Je dobré prestať s umožňovaním a nechať násilníka, aby zažil dôsledky svojho hriešneho správania. Jedným z najlepších učiteľov sú dôsledky. Boh hovorí, že čo sejeme, to budeme žať (Gal 6:7). Človek, ktorý doma opakovane používa násilie, to robí preto, lebo mu to prechádza. Nedovoľte, aby to pokračovalo (Pr 19:19). Boh ustanovil autority, aby bránili obete týrania (Rim 13:1-5). Apoštol Pavol sa odvolal na Rímsku vládu, keď s ním zaobchádzali zle (Sk 22:24-29). Mali by sme obete povzbudzovať k tomu, aby konali rovnako.
5. Skôr, než budeme iniciovať zmierenie, je dobré čakať na ovocie pokánia. Hriech poškodzuje vzťahy. Opakovaný hriech ľudí rozdeľuje. Hoci sme vyzývaní odpúšťať bez podmienok, Biblia neučí o tom, že bezpodmienečne máme mať vzťah s každým alebo sa musíme bezpodmienečne zmieriť s človekom, ktorý s nami naďalej jedná zle.
Hoci Jozef odpustil svojim bratom, neinicioval zmierenie, až kým nevidel, že ich srdce sa zmenilo (1M 42-45).
Biblické pokánie neznamená len niečo ľutovať (2 Kor 7:8-12). Pokánie vyžaduje zmenu smerovania. Keď na niekoho tlačíme, aby sa zmieril s tyranským partnerom predtým, než sú v jeho správaní a postojoch podstatné zmeny, vraciame ho do situácie, kedy mu bude znova ubližované. Niekedy si ceníme posvätnosť manželstva nad emocionálne, fyzické a duchovné bezpečie človeka, ktorý v ňom žije.
Apoštol Pavol nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa vzdialili od iných veriacich, ktorí hrešia a odmietajú nápravu (1 Kor 5:9-11; 2 Tes 3:6,14-15).
Nikto nemôže rozpoznať, či došlo k zmene srdca bez adekvátneho časového obdobia. Slová neznamenajú, že dotyčný urobil pokánie, iba zmenené správanie počas dostatočne dlhého obdobia to môže potvrdiť (Mt 7:20; 1 Kor 4:20).
Ako kresťania máme mandát a zodpovednosť hľadať pokoj. Dr. Martin Luther King povedal: „To, čo na konci bolí najviac, nie sú slová našich nepriateľov, ale mlčanie našich priateľov.“
Leslie Vernick