Veľa kresťanských žien – keď si uvedomia, že sú v manželstve zneužívané – žijú v strachu z toho, že to niekto zistí. Inštinktívne vnímajú, že za to budú obviňované ony a to najmä v prípadoch pasívno-agresívneho správania, ktoré je nepriame, rafinované a ktoré je veľmi ťažké odhaliť, pretože ich manžel sa javí ako veľmi milý človek. Manželka vie, že keby to naňho povedala, problémom by bola ona – nečestná žena, ktorá svojho dobrého manžela vystavuje poníženiu. Tento strach spôsobuje, že veľa žien v tichosti trpí celé roky.
Deje sa to, že poradca sa obráti na manželku a povzbudzuje ju, aby ho prestala popudzovať. Je to smrteľný omyl poradcu, ktorý je obzvlášť tragický v prípadoch kontrolovaného, tajného týrania. Vyjadruje, že je zodpovednosťou manželky predvídať a zvládať manželove emócie. Takisto to podporuje manželove chúťky mať neobmedzenú kontrolu a schvaľuje jeho pomýlené presvedčenie, že on je ten, ktorý určuje pravidlá, podľa ktorých má ona žiť.
Čo sa stane, keď si manželka začne uvedomovať, že jej manželstvo bolo iba neuskutočnenou predstavou?
Keď sa manželka začne prebúdzať zo svojho sna o milujúcom manželstve a uvedomí si, že je v pasci, cíti sa zúfalo. Často upadne do depresií. No skôr či neskôr musí začať bojovať a predierať sa k slobode z utláčajúcej manželovej kontroly, ak to má prežiť … Keď začne bojovať, jej hnev a bolesť sú často vyjadrené deštruktívnymi spôsobmi. V očiach tých, ktorí nedokážu pochopiť, čím prechádza a v čom žije, môže vyzerať ako bez rozumu, ako bezbožná, nestabilná, kontrolujúca, zlá a trošku šialená.
Ak sa jedná o kresťanské manželstvo, často k tomu nedôjde celé roky. Manželka sa bude iba viac snažiť, čítať knihy o manželstve, hľadať pomoc u iných, ktorí ju budú brať na zodpovednosť za jej „zlý postoj“, bude sa učiť naspamäť biblické verše o jazyku, láske a podriadenosti, bude činiť pokánie a znovu a znovu prosiť o odpustenie, a napriek tomu sa nič nezlepší. Zostáva sama, nikto sa o ňu nezaujíma (ani manžel ani cirkevný zbor) a zostáva v zúfalom stave po dlhých rokoch strávených v márnej nádeji a v modlitbách, aby sa niečo zlepšilo.
V niektorých manželstvách ešte „väčšie snaženie“ nevyvolá recipročnú odpoveď. Práve naopak – podporuje fantazírovanie o tom, že jediným cieľom života je slúžiť manželovi, robiť ho šťastným a napĺňať každú jeho potrebu. Kŕmi to jeho presvedčenie o tom, že má na to nárok, podporuje to jeho sebectvo a upevňuje jeho sebaklam.
Bohu na ženách záleží. Boh nie je iba za manželstvo, ale je za ľudí, za ženy. Je za teba a miluje ťa večnou láskou. Nechce od teba, aby si bola obetným baránkom; toho už zabezpečil On.
Čo má žena robiť?
Ak pokračuje v tom, čo jej hovorí cirkevný zbor a poradcovia, umožňuje tým manželovi beztrestne pokračovať v jeho správaní. Takto sa to nerieši. Vväčšina manželiek vie, že ich manžel sa v inom prostredí nespráva choro, pretože si uvedomuje, že by to malo svoje dôsledky. Väčšina odborníkov na týranie hovorí, že tyranizujúce a deštruktívne správanie nie je iracionálne, ale zámerné. Jeho cieľom je ovládať svojho intímneho partnera.
Tyranizujúci partner má na svojej strane aj kresťanskú komunitu. Ale ženy sa môžu rozhodnúť, či umožnia svojim manželom, aby ich naďalej týrali alebo použijú stratégie, aby sa to zmenilo. Uplatňovanie prirodzených dôsledkov je nevyhnutnou súčasťou pomoci tyranizujúcemu partnerovi. Bolestivé dôsledky hriešneho správania nás majú naučiť, aby sme to isté správanie neopakovali. Keď vravíme žene, že musí anulovať bolestivé dôsledky, ktoré jej spôsobilo deštruktívne správanie jej manžela, ubližujeme nielen jej, ale aj jemu, pretože sa nič nenaučí, nebude napredovať a neprestane so svojím zničujúcim správaním.“
Obetovať sa tým, že dovolím niekomu, aby proti mne hrešil, len aby bol v manželstve pokoj, nikdy nie je múdre rozhodnutie – ani pre teba, ani pre tvojho manžela, ani pre tvoje manželstvo. Boh nás volá k tomu, aby sme boli tvorcami skutočného, nie falošného pokoja.
https://flyingfreenow.com/are-you-in-an-emotionally-destructive-marriage/