Keď Alžbeta (budúca matka Jána Krstiteľa) v šiestom mesiaci tehotenstva požehnala svoju sesternicu Máriu, jej srdce prekypovalo chválou (Lukáš 1:46-55):
„Velebí moja duša Pána a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,
pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno,
a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;
mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Hladných nasýtil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Všimnite si najmä to, čo je podčiarknuté. Mária si zrejme myslela, že príchod Mesiáša bude znamenať skoré naplnenie týchto úžasných proroctiev založených na slovách starých prorokov – nápravu toho, čo bolo na svete zlé. Lenže zhruba o rok Mária s Jozefom prchali pred zlým kráľom, ktorý nemal problém zabiť tucty nevinných detičiek v túžbe udržať si moc, akoby bol nesmrteľný. Myslel si, že môže zvrátiť to, čo povedali proroci. Viete si predstaviť, čo sa odohrávalo v Jozefovom vnútri, keď ho zobudil anjel?
„Rýchlo, Jozef! Psychopatický megalomaniak chce nájsť Ježiša a zabiť ho! Okamžite odíďte do Egypta!“
Viete si predstaviť, akí boli tí dvaja zmätení, vydesení a ako sa triasli, keď sa uprostred noci rýchlo zbierali na cestu? Možno to pre vás nie je až také nepredstaviteľné, lebo ste sa v podobnej situácii nachádzali. Poznám mnohé ženy, ktoré to zažili. Máriin chválospev nebol pravdivý – alebo sa to aspoň tak zdalo – „prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú;
mocnárov zosadil z trónov…“ Neurobil to – nerozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú ani z trónov nezosadil mocnárov. Prečo neprejavil silu svojím ramenom? Nemohol to zastaviť?! Koľkokrát som si s plačom kládla rovnakú otázku… a predsa!
Dokonca aj v Egypte si dvaja mladí rodičia uchovávali spomienku na pastierov, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Veľkému Pastierovi, pretože im to oznámili anjeli. Niesli si aj spomienku na múdrych mužov, ktorí si prišli uctiť novonarodeného Kráľa, pretože videli na východe jeho hviezdu. Niesli si spomienku na dvoch staručkých služobníkov Najvyššieho Boha – na Simeona a Annu, ktorí spoznali Božieho najvyššieho sluhu, modlili sa a prorokovali. Niesli si spomienku na anjela, ktorý sa im ukázal a oznámil im, že sa im narodí dieťa, ktoré zachránili svoj ľud od ich hriechov. To proroctvo sa muselo naplniť. Niesli si spomienku na to, že hoci mal psychopatický megalomaniak amok a dal vyvraždiť deti a preliať nevinnú krv, Boh ich varoval a zachránil, pretože dieťa Ježiš muselo vyrásť. Svoje mladé roky prežil v cudzej krajine, ale bol v bezpečí. Ako budú vedieť, kedy sa majú vrátiť? A mali by sa vôbec niekedy vrátiť? Určite áno!
Viem si predstaviť, ako sa o tom spolu rozprávali a dávali si otázku, kedy to bude bezpečné alebo či to vôbec niekedy bude. Ale Boh má svoju božskú komunikáciu, ktorá nikdy nedovolí, aby diabolské psychopatické plány zmarili jeho zámer. Anjel oznámil Jozefovi, keď „Veľký“ Herodes zomrel a bolo bezpečné vrátiť sa späť do Izraela.
Prečo Jozef uvažoval o návrate do Judska, keď mali s Máriou svoj pôvod v Galilei? Vtedy sa ľudia nesťahovali z jednej krajiny do druhej tak, ako je to dnes. Bolo to preto, lebo proroctvo hovorilo, že Ježiš príde z Judska a kvôli tomu vnímal záväzok usadiť sa tam? Alebo preto, aby mohli chodiť pravidelnejšie do chrámu v Jeruzaleme? Nevieme to, ale vieme, že to zvažoval, pretože Matúš 2:22 nám hovorí, že sa tam obával ísť, keď zistil, že Herodes mal syna, ktorý tam vládol. Judsko, kde bol Betlehem, bol veľmi sledovaný vládcami, pretože tam bolo aj hlavné mesto Izraela – Jeruzalém. Galilejský Nazaret, odkiaľ Jozef s Máriou pochádzali a kam sa rozhodli vrátiť potom, čo ich opäť varoval anjel, bol iba bodkou na mape. Tým, že sa vracali späť ku koreňom, sa v podstate vracali späť do skrýše. To nevyzeralo ako spôsob, akým mal vyrastať Boží Syn, však?
No aj napriek všetkým nezodpovedaným otázkam, napriek tomu, že za svojho života nevideli úplné zničenie zla, a hoci (aspoň Mária) videli, že bolo vykonané to najväčšie zlo v histórii ľudstva, keď bol Ježiš zabitý na kríži, žili verne, kráčali po Pánových cestách a dôverovali Mu, že svoje sľuby v pravý čas naplní. Nemali tušenia, že to, čo sa zdalo ako najväčšia porážka dobra v tomto svete – smrť Toho bezhriešneho – bola v skutočnosti najväčšia porážka zla.
Taký je Boh. To, čo nepriateľ zamýšľa na zlé, zmení na dobré. Môže to trvať naozaj dlho, oveľa dlhšie než by sme chceli, a medzitým môže dôjsť k mnohému krviprelievaniu zo strany psychopatických megalomaniakov. Môže to byť veľmi zmätočné a desivé. No budeme k Nemu vzhliadať a očakávať na to, že nás bude viesť, pretože v Ňom je všetka naša nádej, On je dobrý a ani jeden z Jeho dobrých plánov nemôže byť zmarený!https://heresthejoy.com/2021/12/when-the-psychopathic-megalomaniac-wants-to-thwart-gods-plan/?utm_source=sendfox&utm_medium=email&utm_campaign=when-the-psychopathic-megalomaniac-wants-to-thwart-gods-plan