V minulosti sme deti učili o „cudzom nebezpečenstve/cudzích, neznámych ľuďoch“, aby sme ich ochránili.
Hoci je to dôležité, možno nám uniká niečo oveľa dôležitejšie – učiť svoje deti o „záludných ľuďoch“.
Sú to ľudia, ktorí podľa P. Fitzgerald môžu predstavovať hrozbu pre bezpečie detí. Na rozdiel od varovných signálov „cudzieho nebezpečenstva“, kde nám uniká podstata, pretože je pravdepodobnejšie, že hrozba príde od niekoho, koho dieťa pozná, sa zameriavame na identifikáciu potenciálne nebezpečného správania namiesto kategorizovania ľudí ako „neznámych/cudzích“.
Cieľom je učiť deti rozpoznávať správanie, ktoré môže naznačovať, že niekto sa ich snaží manipulovať, oklamať alebo zneužívať.
Znaky „záludných ľudí“
Tajomstvá a súkromie: Môžu žiadať dieťa, aby udržiavalo tajomstvá pred rodičmi a opatrovateľmi. Podporovanie tajomstiev dieťa izoluje a spôsobuje, že je oveľa viac náchylnejšie na manipuláciu.
Ignorovanie hraníc: Záludní ľudia neberú ohľad na osobný priestor a hranice dieťaťa, čo spôsobuje, že dieťa sa necíti pohodlne ani bezpečne.
Izolovanie dieťaťa: Ak niekto trvá na tom, že chce byť s dieťaťom sám alebo ho odrádza od zapojenia dospelých, môže to byť varovný znak. Záludní ľudia vyhľadávajú izoláciu, aby mohli zneužívať zraniteľnosť dieťaťa.
Uplácanie alebo odmeny/darčeky: Títo ľudia často ponúkajú niečo príjemné, hračky, peniaze či zábavu alebo iné príťažlivé sľuby, aby si získali dôveru dieťaťa. Ich cieľom je vyvolať u dieťaťa pocit zaviazanosti, zadlženosti.
Ignorovanie prítomnosti rodičov: Títo ľudia môžu ignorovať prítomnosť či súhlas rodičov v snahe izolovať dieťa od dôveryhodných dospelých.
Vytváranie naliehavosti: Títo ľudia môžu u dieťaťa vyvolať pocit naliehavosti, aby dieťa prinútili nasledovať ich pokyny a zároveň spôsobiť, že pre dieťa bude ťažšie jasne uvažovať.
Ako s deťmi rozprávať o záludných ľuďoch
Používaj jazyk primeraný veku: Prispôsob jazyk veku a pochopeniu dieťaťa. Rozprávaj jednoducho a tak, aby sa to dalo ľahko pochopiť; vyhýbaj sa zastrašujúcim taktikám či zložitým podrobnostiam.
Začni zmocnením, povzbudením: Začni tým, že zdôrazníš schopnosti a inštinkty dieťaťa… „Viem, že robíš dobré rozhodnutia…“
Zameraj sa na správanie, nie na cudzincov: Presmeruj pozornosť od označovania ľudí ako „cudzích“ na diskusiu o správaní. Vysvetli, že záludní ľudia sa správajú určitými spôsobmi, ktoré nemusia byť bezpečné.
Hranie rolí: Použi rôzne scenáre, na ktorých názorne ukážeš rôzne situácie so záludnými ľuďmi.
Povzbudzuj ich k otázkam: Nauč dieťa, že je v poriadku klásť otázky a zdieľať sa s pocitmi (vo vzťahu s bezpečnými, dôveryhodnými ľuďmi). Opýtaj sa, na čo sa chcú spýtať a o čom rozmýšľajú.