(skrátené)
Predátorov cirkev priťahuje a zameriavajú sa na ňu. Tu je šesť dôvodov, prečo je to tak:
1. Kresťania sú naivní. Deti sa dajú umlčať a priemerného človeka ľahko oklamete, a podľa predátorov je to v náboženskom prostredí ešte ľahšie.
2. Kresťania sú absolútne neinformovaní – nie sú informovaní o probléme týrania a jeho rozsahu v cirkvi. Mnohí si myslia, že nie je možné, aby sa to dialo v ich cirkvi, preto nerobia nič, ignorujú varovné signály a ak niekto niečo nahlási, vôbec to neberú do úvahy.
3. Cirkvi ponúkajú sexuálnym predátorom prístup k deťom, pretože stále hľadajú pomocníkov pre prácu s deťmi.
4. Mnohí kresťania zneužívajú autoritu, ktorá je často v rukách zlých ľudí. Kresťania sú správne vyučovaní, že sa majú podriaďovať autorite, no nie sú varovaní, že sú situácie, kedy sa autorite treba vzoprieť.
5. Predátori dokážu cirkev zmanipulovať. Tyrani vedia zneužiť náboženské postavenie alebo zbožný jazyk pre svoje odporné zámery. Vďaka svojmu postaveniu v cirkvi dokážu svoje týranie ukryť.
6. Cirkevné zbory ponúkajú „lacnú“ milosť. Ak sa aj stane, že nejaký tyran je odhalený, často mu to prejde a nestojí ho to nič. Tyrani nie sú hlúpi. Vedia, že keď budú plakať, keď budú vravieť, že im je to ľúto a nasľubujú, že sa to viac nestane, sú z toho vonku.
Mnohých predátorov priťahuje duchovná kariéra. Prečo? Joe Navarro uvádza niekoľko dôvodov:
1. Majú hotový prístup k svojim obetiam.
2. Keďže členovia cirkvi vyznávajú svoje hriechy, svoje slabosti, predátori to vedia krásne zneužiť – veľmi dobre vedia, na koho sa zamerať a kedy a ako to urobiť.
3. Klebety nie sú tabu ani v náboženských kruhoch. Vďaka nim sa predátori napr. dozvedia, kto koľko zarába, kto ide na dovolenku, kto je naivný, kto potrebujú finančnú pomoc, kto má doma problémy a cíti sa osamelý a zraniteľný…
4. Keďže v náboženských kruhoch majú k sebe ľudia blízko (a zvyčajne ani veľmi neriešia svoje spoločenské postavenie), predátori sa vďaka tomu môžu priblížiť k svojim potenciálnym obetiam, čo by sa im v iných kruhoch tak ľahko nepodarilo.
5. Náboženstvo hlása odpustenie, čo je pre predátorov dar z neba. Znamená to, že ak ich prichytia, poprosia o odpustenie a bude im dopriate. Vďaka tomu je to pre nich príležitosť ako si zlepšiť svoje zručnosti a svoje zločiny opäť zopakovať – a tento raz oveľa opatrnejšie.
6. Keďže sa v náboženských kruhoch káže o bratskej láske, aj keď sa niekto dopustí hrozného činu, je tam dostatok dôverčivých ľudí, aby sa postavili na jeho obranu alebo to jednoducho prehliadli.
7. Ďalšia výhoda, ktorú má predátor v náboženských kruhoch je to, že ak ho prichytia, presvedčivo povie, že na vine je „Satan“. Predátori dobre vedia, že je tu dosť takých, ktorých tento argument presvedčí.
8. Predátor dokáže ľudí v cirkvi tak zmanipulovať a oklamať, že mu uveria, že všetky obvinenia proti nemu pramenia z toho, že sa proti nemu spikli „tí bezbožní“.
9. Keď má predátor v cirkvi vedúce postavenie, okamžite je odetý mocou a autoritou (morálnou silou), ktorú ostatní nemajú. Nezabúdajme, že väčšina ľudí v cirkvi si veľmi váži a rešpektuje svojich vodcov, preto nepripustí ich spochybňovanie.
10. Predátori dobre vedia, akú moc majú slová: „Viedol ma k tomu Pán“, „Pán mi to ukázal“, „Je to Božia vôľa“ a vedia ich dobre zneužívať.
11. Cirkev nikdy neskúma psychopatické črty a vo svojej naivite nemá problém mať v čelných funkciách takýchto vodcov.
12. Predátori sú si vedomí, že náboženská autorita sa nespochybňuje.
13. Predátori sú často veľmi charizmatickí a obdarovaní rečníci.
Čo teda môžeme urobiť?
V prvom rade musíme akceptovať, že predátori sa pohybujú aj v našich cirkevných kruhoch a aj medzi cirkevnými vodcami. Nemôžeme to popierať. Musíme priznať, že cirkev zlyhala v ochrane svojich ovečiek a že často predátorov kryje.
Ďalej musíme pochopiť, že mať bezpečnú cirkev je zodpovednosťou každého, nie len vodcov.
A nakoniec si musíme uvedomiť, že cirkevné zbory, ktoré nie sú bezpečné sú práve tie, kde nie je ochota otvorene hovoriť o týraní, vzdelávať sa o ňom a riešiť ho. Toto nikdy nemôže byť zakázaná téma. Keď niekto hovorí o týraní, nesmie to byť považované za klebety. Keď je týranie ignorované alebo je ukrývané a nesmie sa o ňom verejne hovoriť, tak prekvitá.