Trauma zo zrady. Jej dopady sa neprekonávajú ľahko. Myslím, že keď sa niekto uzdravuje z týrania, niekedy trvá trvá dlhšie uzdraviť sa z toho, čo sa stalo, keď o tom bude hovoriť. Myslím, že presne toto uniká väčšine kultúr, náboženských zoskupení a komunít, keď spôsobujú bolesť druhému človeku.
Ako to vidí preživší:
1) Keď dôjde k týraniu, myseľ ani telo nedisponuje ničím, čo by bolo pripravené pomenovať a pochopiť to, čo sa deje. Pred tým, než dôjde k týraniu, myseľ a telo žije, dýcha, skenuje okolie, spracováva to a potom… príde týranie. Všetky tieto funkcie sa zmenia. Zo života sa stane prežívanie. Z dýchania sa stane lapanie po dychu. Zo skenovania ľudí sa stane skenovanie každého možného skrytého nebezpečenstva. Priestor používaný na spracovávanie životných skúseností sa stane veľmi zručným v nadmernej ostražitosti a vytváraní akýchsi „tunelov“ potrebných na prežitie v nádeji, že týranie sa už opakovať nebude.
2) Množstvo času potrebné na prispôsobenie sa životu po týraní sa nedá vtesnať do kalendára. Nie je to dátum a čas, kedy sa to stalo, ale je to každý dátum a čas, ktoré si telo pamätá. V tomto pamätaní preživší sedia s množstvom hanby. Nedostatok či neprítomnosť súcitu, záujmu a načúvania zo strany druhého človeka mení túto bolesť na tanec sebaobviňovania, ktorý nikdy nekončí. Keď preživší konečne prehovorí, je to niečo nevídané. Obrovské. Preživší celý čas zvažoval klady a zápory týkajúce sa toho, kto mu najpravdepodobnejšie uverí. Zažil, ako mnohým nevinným ľuďom povedali, že musia svoju nevinnosť najprv dokázať, aby ich bolesť uznali ako skutočnú. Toto je trauma zo zrady.
3) Na základe mojej ohraničenej skúsenosti sa ľudia postavia na stranu tyrana, keď:
- aj oni ublížili druhým podobným spôsobom a chránia si svoju minulosť
- im bolo ublížené podobným spôsobom a nie sú pripravení zaoberať sa tým
- im bolo opakovane ukazované ako model umožňovanie a je to niečo, čo je pre nich najviac známe
- sú od tyrana sami závislí
- pri obraňvaní tyrana majú pocit spolupatričnosti, akoby chceli patriť do okruhu jeho vyvolených.
Ako sa dá z toho uzdraviť? Ako sa dá uzdraviť z traumy zo zrady? Prial by som si, aby som mal tú moc napísať to jednou – dvomi vetami tak, aby to bolo pochopiteľné. No na túto zložitosť je potrebné množstvo nuancí. Neviem, či to, čo je potrebné, je uzdravenie z toho, že sa postavili na stranu tyrana, ako je skôr potrebné uzdravenie z toho, že si o nich prišla. Vždy váham s tým, keď by som mal niekomu poradiť, aby niektorých ľudí zo svojho života vymazal, pretože je to vždy osobná skúsenosť. No pravda je taká, že umožňovatelia sú nebezpeční. Sú ťažko rozpoznateľní a hrajú rolu, ktorá je veľmi nejasná, čo vo vás zanecháva veľkú neistotu… až kým dospejete do bodu, v ktorom rozpoznáte, že podporujú toho, kto vám veľmi ublížil – vášho tyrana. A aj vtedy sa veľa preživších usiluje nejako to pochopiť. Niekedy sa ich nevzdajú a zúfalo pokračujú v hľadaní nejakého vysvetlenia. Stále sa snažia umožňovateľa „prebudiť“. A aj toto je niečo, čo musíte oplakať. Je to ďalšia práca, ktorá je potrebná pre to, aby sa preživší uzdravil.
Myslím, že uzdraviť sa z toho znamená pustiť to a dovoliť, aby to bolo súčasťou ICH príbehu. Áno, je neuveriteľne bolestivé prežívať túto zradu. Ale toto si neurobila ty. Toto nie je niečo, čo by si mala napraviť ty. Toto nie je niečo, čo by ti malo dávať zmysel, pretože to žiadny zmysel nedáva. Nemyslím tým, že nad tým môžeš jednoducho mávnuť rukou, pretože to vôbec nie je niečo obyčajné a jednoduché.
Uzdraviť sa z tejto zrady znamená vrátiť im ich príbeh. Sú to ich činy, ich rozhodnutia a je to niečo, podľa čoho plánujú svoje ďalšie kroky. Je v tom aj tvoj smútok? Aj tvoj zmätok? Áno. Ale teraz to nie je tvoj príbeh. Tvoj diel v tomto príbehu sa skončil vtedy, keď sa rozhodli utešovať niekoho, kto druhých týra a je to cesta, po ktorej musia kráčať oni a musia sa s tým vysporiadať.
Myslím, že preživší sú veľmi súcitní, empatickí, citliví, vnímaví. My, preživší, si myslíme, že sa usilujeme uzdraviť z dopadov toho, že tí ľudia podporujú nášho tyrana, no my vlastne žialime nad stratou našej reality. Nad tým, že sme mali vzťah s ľuďmi, ktorí boli vždy nedôveryhodní, no nevedeli sme to. Ľudia podporujúci tvojho tyrana vždy žili v popieraní skutočnosti. Nie je to nič nové; spochybnila to len realita toho, že si začala hovoriť a tým spochybnila všetko, čo vo vašom doterajšom vzťahu existovalo.
Uzdraviť sa z toho znamená oplakať to, čo bolo.
Uzdraviť sa z toho znamená pochopiť zložitosť hnevu, rozčarovania z toho, že nezostali s tebou a úľavu z toho, že poznáš, aké sú ich zámery.
Uzdraviť sa z toho znamená vrátiť im ich príbeh späť. Boli to ich rozhodnutia a bude to na nich, či sa uzdravia zo svojich škodlivých spôsobov, v akých žili a ako sa pritom tvárili, že druhých milujú.
Toto nepatrí tebe. Áno, má to na teba silný dopad, ale nie je to tvoj príbeh. Predstav si v mysli nový tunel, cez ktorý pretečie zármutok, žiaľ, hnev a smútok… a všetko to odíde od teba preč.
Môže to potvrdiť, ako veľmi ťa bolí ich zrada, ale tiež ti pripomenúť, že ti tým odkryli veci, ktoré si o nich nikdy nevedela. A teraz to patrí im. Východ z toho tunela ústí pri nich – sú to ich zlé rozhodnutia, s ktorými musia žiť.
Keďže pre nich nebolo dostatočné uznanie toho, že si bola týraná, k tomu, aby urobili to, čo je správne, nastal čas, aby si sa uzdravila z toho, že si ich stratila a zároveň aby si sa uzdravila z dopadov života s tým, koho podporujú.
Nate Postlethwait