Rôzne biblické významy slova „odpustenie“

Musíš mu odpustiť, lebo Boh ti odpustil.“

„Povedal, že mu je to ľúto.“

„Musíš mu odpustiť a hodiť to za hlavu.“

„Si zatrpknutá.“

„Hnevať sa je hriech – musíš mu odpustiť.“

Stále dookola počúvam príbehy žien, ktoré sú obviňované z toho, že sú zatvrdené a nechcú odpustiť, keď sa pokúšajú získať pomoc kvôli skrytému psychickému a emocionálnemu týraniu. Aj mňa z toho obviňovali. Je to dezorientujúca, desivá, zmätočná, srdcervúca skúsenosť uvedomiť si, že muž, za ktorého si sa vydala, ťa týra. Každá žena, ktorá to prežíva, prechádza neskutočným množstvom normálnych ľudských emócií – strachom, zradou, úzkosťou, šokom, hnevom, zármutkom a ďalšími.

A potom nastupuje duchovné týranie:

  • Keď sa hneváme na to, že sme týrané, čo je normálna zdravá reakcia, obviňujú nás, že nechceme odpustiť a sme zatrpknuté.
  • Keď vieme, že ospravedlnenia nášho tyrana nie sú skutočné, obviňujú nás, že nechceme odpustiť a máme zatvrdnuté srdce.
  • Keď urobíme to, čo je pre nás správne – odlúčime sa od neho alebo sa s ním rozvedieme, obviňujú nás, že nechceme odpustiť a že nemilujeme.

Príliš často sa stáva, že naši poradcovia a priatelia namiesto toho, aby nás podporovali, nás obviňujú, čo ešte zintenzívňuje našu zradu a uvaľuje na nás odsúdenie. Keď počúvame tieto obvinenia, vyvoláva to v nás ohromný zmätok a začneme sa odsudzovať aj samé. A pritom chceme žiť zbožne, chceme odpúšťať, chceme milovať.

Tí, ktorí nás obviňujú, od nás žiadajú, aby sme sa vzdali svojej bezpečnosti a zdravého rozumu preto, aby sme boli „dobrými kresťankami“, pretože vôbec nechápu, čo odpustenie naozaj znamená. Vďaka Bohu, On toto od nás nežiada. Pozrime sa teda na to, čo odpustenie znamená a na klamstvá, ktoré o tom počúvame.

To, čo o odpustení učí Biblia, je komplexné. Keď sa na to pozrieme v celej Biblii, vyzerá to, akoby si Biblia protirečila. Napr. v Mt 18:15-20 Ježiš hovorí, že tí, ktorí odmietajú odpustiť, majú byť exkomunikovaní, no v Mt 18:21-35 hovorí svojim učeníkom, že majú odpúšťať neustále. V Kol 3:13 a Mk 11:25 sa zdá, že máme odpúšťať bez podmienok, no v Lukášovi 17:3 je odpustenie závislé od pokánia páchateľa. Boh rozlišuje medzi tými, ktorí hrešia v nevedomosti a medzi vlkmi, ktorých zámerom a motívom je druhým ubližovať. Aj my musíme k týmto ľuďom pristupovať odlišne. Okrem toho sú rôzne druhy odpustenia. Ako vo svojej knihe vysvetľuje Steven Tracy (Mending the Soul), existuje súdne/justičné, psychologické a vzťahové odpustenie.

Súdne odpustenie je odpustenie hriechov Bohom. Vyžaduje si skutočné pokánie zo strany hriešnika. Prekážkou preň je to, keď hriešnici nie sú braní na zodpovednosť a nemusia znášať dôsledky, ktoré ich privedú k pokániu (ak sa tak rozhodnú) a keď je vnucované zmierenie.

Psychické odpustenie je vnútorný, osobný, individuálny aspekt odpustenia na strate toho, komu bolo ublížené. Zahŕňa vzdanie sa nenávisti a odplaty, ale neznamená popieranie bolesti. Môže tiež zahŕňať ponúknutie milosrdenstva páchateľovi, no u obete týrania, ktorej manžel nerobí skutočné pokánie, môže mať toto milosrdenstvo podobu modlitby za jeho pokánie. Nevyžaduje si nijaký vzťah. Vzťahové odpustenie je synonymom zmierenia. Vo väčšine prípadov týraná žena nemôže ponúknuť takúto formu odpustenia, pretože jej tyran odmieta robiť skutočné pokánie.

„Mnohým tyranom nemôže byť ponúknuté vzťahové odpustenie, pretože odmietajú robiť bolestivú prácu pokánia. Nesmieme zmäkčovať Ježišove slová v Lk 17:3: „Ak tvoj brat hreší, pokarhaj ho; a AK urobí pokánie, odpusť mu.“ (Steven Tracy)

KEĎ ŤA OBVIŇUJÚ Z TOHO, ŽE NECHCEŠ ODPUSTIŤ

Keď kresťania hovoria týraným ženám, že nechcú odpustiť, používajú len „správnu kresťanskú formu jazyka“; iným slovami hovoria aj nasledovné:

  • Si príliš citlivá.
  • Príliš sa sťažuješ.
  • Si protivná.
  • Stále doň rýpeš.
  • Máš príliš veľké očakávania.
  • Nie je to až také zlé.
  • Nerob z komára somára.
  • Nikdy s ničím nie si spokojná.
  • Zrejme je to tvoja vina.

Ak nás chcú umlčať, začnú používať veľké verše z Písma o tom, že nemáš pokorného ducha a že takto hovoriť o manželovi je hriech. Obviňujú nás z toho, že zlyhávame v tom, o čo sa najviac snažíme – túžbe páčiť sa Bohu – aby nás vmanipulovali do toho, čo chcú – zachrániť „manželstvo“ za každú cenu. Toto je duchovné týranie.

Odpustenie je osobný proces medzi tebou a Bohom. Nie je to verejné vyhlásenie, ktoré musíme urobiť, aby sme dokázali, aké sme „zbožné.“

„Tyrani sú veľmi dobrí v tom, ako sa vyhýbajú alebo minimalizujú svoju vlastnú zodpovednosť, pričom odvracajú pozornosť od seba a smerujú ju k iným. „Odpustenie“ je koncept, ktorý tyrani často zneužívajú, aby nasmerovali pozornosť na tých, ktorým bolo ublížené namiesto toho, aby bola nasmerovaná na nich. Obetino domnelé „chýbajúce odpustenie“ bude označené ako „zatrpknutosť“ a keď sa spojí s krokodílymi slzami plytkého „pokánia“, dá sa veľmi efektívne použiť na ochranu tyrana pred tým, aby za to prevzal plnú zodpovednosť (hoci môže tvrdiť, že to robí). Je veľmi dôležité, aby sme nedovolili zneužívať koncept odpustenia ako prostriedok, ktorý môže tyran používať na ovládanie situácie a pokračovanie v utláčaní obete.“ (Psalm 82 Initiative)

MUSÍŠ MU ODPUSTIŤ, LEBO JEŽIŠ TI ODPUSTIL

To znie tak sväto. Znie to tak správne a ako môžeš namietať proti tomu, aby si bola ako Ježiš!

Keď nám ľudia vravia, že musíme odpustiť, obyčajne hovoria, že

  • sa musíme správať tak, akoby sa nič nestalo
  • mu musíme znovu dôverovať
  • sa musíme tváriť, že je niekým, kým nie je
  • mu musíme dať milión ďalších šancí.

Ale toto odpustenie nie je. Tiež nám hovoria, že mu musíme odpustiť a zabudnúť zakaždým, keď nám ublíži. Toto v tyranizujúcom manželstve nefunguje a nepodporuje to ani Písmo, kde napr. v Kor 5 Pavol hovorí cirkvi, aby sa nestýkala s hriešnikom, ktorý nerobí pokánie. Keď nám hovoria, aby sme odpúšťali manželovi pokračujúce týranie a útlak, hovoria nám, aby sme žili v klamstve, ignorovali hriech a naďalej sa podrobovali ubližovaniu.

POTREBUJEŠ MU ODPUSTIŤ A HODIŤ TO ZA HLAVU, ABY SI ZACHRÁNILA MANŽELSTVO

Toto je úžasný spôsob ako zvládať bežné problémy, ktoré sa dejú v zdravom manželstve, kde sa obaja partneri snažia jeden druhého milovať. No pre týranú ženu je to veľmi nebezpečná rada a vďaka nej zostáva v tyranizujúcom vzťahu uväznená celé roky. Keď je v manželstve pokračujúci vzorec tyranizujúceho správania, odpustenie nie je primeraná reakcia. Zdravou reakciou sú hranice, ktoré ťa chránia pred ďalším ubližovaním. Tam, kde neexistuje úprimná snaha meniť správanie, nemôže existovať vzťah.

Často nás tlačia, aby sme odpustili a dokonca sa zmierili, hoci vieme, že náš manžel sa nezmenil. Nútia nás k tomu, aby sme nedôverovali samej sebe, aby sme popierali pravdu a vzdali sa schopnosti starať sa o seba a o svoje emocionálne bezpečie. Keď nám hovoria, aby sme znovu a znovu odpúšťali, nielenže nám je znovu a znovu ubližované, no prežívame aj morálne zranenia, lebo nás nútia robiť niečo, čo je proti našej Bohom danej spravodlivosti a správnosti. Postaviť sa proti skazenosti neznamená, že nechceme odpustiť. V 1 Kor 5:2-5 a Mt 18:17 vidíme, že je čas odoprieť odpustenie, aby sme ochránili druhých a pomohli páchateľovi dospieť k pokániu.

OSPRAVEDLNIL SA, TAK MU MUSÍŠ ODPUSTIŤ

Skrytí tyrani sú veľmi zruční v tom, že vystupujú ako veľmi milí, dokážu predstierať pokánie a zármutok a tvária sa ako dobrí kresťania. Nanešťastie pastori aj členovia cirkvi tieto triky nepoznajú a nechajú sa oklamať. Toto následne vedie k tomu, že obviňujú obeť z neodpustenia a opätovne ju doň tlačia.

„Páchatelia sú experti na manipuláciu druhých, aby si svoje týranie ospravedlnili… ako aj udržali kontrolu… Často sa ospravedlňujú, aby týranie minimalizovali, aby im bolo odpustené… a aby si získali sympatie“ (H. Eldridge a J. Still)

Tyranovo predstieranie žiaľu spôsobuje intenzívny zmätok, pretože chceme veriť, že to naozaj myslí vážne. Múdre jednanie spočíva v tom, keď úplne ignorujeme slová a ospravedlnenia a pamätáme na to, že všetci tyrani predstierajú ľútosť ako ďalšiu taktiku, aby si nad nami získali kontrolu a aby nás druhí tlačili k tomu, aby sme s nimi zostali.

„Pre nás je dôležitejšie odpúšťať tyranom než chrániť obete.“

POVEDAL, ŽE TO ĽUTUJE, TO ZNAMENÁ, ŽE UROBIL POKÁNIE

Pokánie znamená úplnú zmenu perspektívy, úplnú zmenu srdca, čo vedie k tomu, že tyran v každom spôsobe úplne prestane s týraním. Boh nehľadí na slová, ale na srdce. Nechce, aby sme sa nechali oklamať falošným žiaľom a pokáním. Niektorí tyrani vedia „srdcervúco“ plakať. Raz som dostala 15 stranový list s ospravedlneniami, no skutočná zmena sa nikdy neudiala. Mnohí tyrani sa ospravedlňujú, no pritom presúvajú vinu na druhých („Je mi ľúto, ak som sa ťa nejako dotkol“). Ich ospravedlnenia neznamenajú nič. Je to len ďalšia obmena ich pokračujúcej manipulácie.

„Vôbec sa nevložil do ťažkej dlhodobej terapie, aby vykorenil svoje hlbšie problémy… Teraz behá od jedného človeka k druhému, ku každému načúvajúcemu uchu, zdanlivo kajúcne rozpráva o tom, aký je „zlomený“ a „hriešny“, len aby vyvolal u svojich poslucháčov empatiu a dôveru a následne prejde do „veľkého finále“, kedy zdanlivo nevinne, neochotne, no vypočítavo udrie na svoju manželku – kvôli tomu, že s ním nemá trpezlivosť, že sa naň hnevá, nechce mu odpustiť, spolupracovať… Stáva sa to znova a znova.“ (Ch. DeGroat)

Skutočné pokánie znamená zlomenosť a pokoru, nie manipuláciu. Trvá to veľmi dlho – celé roky, aby sme videli, či sa tyran naozaj zmenil, no kresťania veľmi rýchlo uveria tomu, že k zmene môže dôjsť za niekoľko dní či týždňov. Je tragédia, že keď sa tyran tvári, že sa zmenil, všetci sa z toho tešia a oslavujú tento úspech, no keď sa zmení jeho obeť a stanoví si hranice, každý ju kritizuje a prejavuje sympatie tyranovi.

POVEDAL, ŽE MU JE TO ĽÚTO, TAK MU MUSÍŠ ODPUSTIŤ A ZNOVU MU VERIŤ

Ľudia to hovoria, keď nás tlačia k tomu, že naše manželstvo „musí fungovať“ (ako keby sme to mohli docieliť samé). Veria, že keď povie, že mu je to ľúto a my mu aj tak neveríme, je to naša vina. Veria, že keď sa ospravedlní, musíme mu odpustiť a dôverovať.

„Biblické odpustenie nie je nikdy bezpodmienečné a jednostranné. Neznamená, že druhým dovolíme vyviaznuť bez následkov a umožníme im znova ubližovať. Odpustenie je pozvaním

k zmiereniu, no nie je to žiadne slepé a lacné udelenie zmierenia“ (D. Allender)

Odpustenie sa nikdy nedožaduje zmierenia a dôvery. To sa stane len vtedy, keď tyran preukáže skutočnú zmenu a dokáže svoju dôveryhodnosť. Toto je medzi tyranmi extrémne zriedkavé.

„Keď tyran žiada o odpustenie, ide mu o získanie zmierenia vo vzťahu, no aj samotná táto jeho žiadosť o odpustenie býva často násilná“ (H. Eldridge a J. Still)

SI JEDNODUCHO ZATRPKNUTÁ A NESMIEŠ DOVOLIŤ, ABY ŤA

POHLTIL KOREŇ HORKOSTI

Keď niekomu povieš o tom, že si týraná, nie je to žiadna horkosť, je to iba hovorenie pravdy.

V celej Biblii vidíme, že ľudia kvôli strate a bolesti prežívali žiaľ a zatrpknutosť. Boh nás s týmito emóciami stvoril a je zdravé ich precitovať. Keď si uvedomujeme, že náš manžel nás psychicky a emocionálne týra, je to obrovská strata, ktorá otrasie celým životom. Prežívame obrovský žiaľ. Keď nám hovoria, že sme len zatrpknuté, žiadajú nás, aby sme popreli tento prirodzený ľudský proces. Prežívať zatrpknutosť v dôsledku žiaľu nie je hriech.

„Koreň zatrpknutosti“ je o inom (Židom 12:15). Vôbec to nie je nejaký hlboký hriech v tvojom srdci. Koreň zatrpknutosti je očarujúci, seba-vyvyšujúci človek v zhromaždení, ktorý druhých odvracia od Krista (viac si môžete prečítať v článku: Koreň horkosti neznamená neodpustenie).

NEODPUSTIŤ ZNAMENÁ, ŽE SI BEZBOŽNÁ, TAK MU RADŠEJ ODPUSŤ

Hnevajte sa, ale nehrešte (Ef 4:26). Hovoria nám, že prežívať hnev znamená bezbožnosť. No

v Biblii čítame o tom, že Boh sa na skazených ľudí hneval a Ježiš sa hneval na farizejov. Pozrime sa na Ježiša a jeho bič: „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a voly. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly“ (J 2:15). Hnev je indikátorom toho, že niečo je zlé a je potrebné to zmeniť. Hnev môže byť spravodlivá a zmocňujúca emócia. Boh nás stvoril tak, aby sme sa hnevali, keď je voči nám alebo druhým páchané zlo – rovnako, ako sa na to hnevá On.

Je bezbožné nemať spravodlivý hnev na veci, na ktoré sa hnevá Boh – na skazenosť, neprávosť, nespravodlivosť a útlak. Tí, čo obviňujú týrané ženy z hnevu či zatrpknutosti, umlčiavajú obete a duchovne ich týrajú. A tí, čo obviňujú ženy hľadajúce právo a spravodlivosť z toho, že im ide len o pomstu, vôbec nerozumejú Božej túžbe po spravodlivosti voči utláčaným.

Hnev je normálnou súčasťou žialiaceho procesu, keď čelíme týraniu a strate rodiny, manžela a života, ako sme ho poznali. Musíme mať pred tým rešpekt, aby sme sa z toho uzdravili. Je zrejmé, že svoj hnev musíme spracovať primeraným a uzdravujúcim spôsobom namiesto toho, aby sme sa ním vyvŕšili na ostatných alebo na sebe – tak, ako sa to často stáva.

POTREBUJEŠ ODPUSTIŤ, ABY SI SA UZDRAVILA?

Hoci nám hovoria, že kvôli tomu, aby sme sa uzdravili, potrebujeme odpustiť, zdá sa, že v Biblii nevidíme spojenie medzi odpustením a vlastným emocionálnym uzdravením. To, na čo ľudia obyčajne myslia, je vzdanie sa zatrpknutosti a hnevu. Ale v Biblii vidíme, že žiaľ zatrpknutosti a hnevu sa uvoľňuje nie cez odpustenie, ale cez lamentovanie (v modernom jazyku sa to nazýva precítiť a spracovať svoju bolesť). Lamentovanie je chaotické. Keď ľudia chcú, aby sme odpustili, aby sme sa „uzdravili“, obyčajne chcú, aby sme na svoje emócie dali pokrývku a správali sa, akoby sme boli zdravé bez toho, aby sme prešli dlhým procesom uzdravenia. Keď sme boli týrané

v skrytosti, môže trvať veľmi dlho, kým sa odhalia všetky nuansy, spojené s týraním a kým sa uzdravíme.

Prinesie uzdravenie to, keď poviem: „Odpúšťam ti, že si ma 20 rokov týral“? Možno to niektorým prinesie úľavu, ale určite nie úplné uzdravenie. Znamená to, že by si to nemala povedať? Ak ti to pomôže, tak to urob. Moje uzdravovanie trvalo dlhé mesiace, kedy som plakala, hnevala sa, dovolila Bohu, aby ma v mojej bolesti miloval, podstúpila som poradenstvo, EMDR, zverila som svoju túžbu po pomste Bohu a veľa ďalších vecí, ktoré som robila deň po dni celé roky. Uzdravovanie je dlhá, komplikovaná osobná cesta, po ktorej kráčame s Bohom. Dovoľ Mu, aby ťa viedol.

ČO ODPUSTENIE NIE JE

  • zabudnutie
  • akceptovanie
  • popieranie
  • ospravedlňovanie
  • minimalizovanie
  • tolerovanie
  • bagatelizovanie
  • zdôvodňovanie

Pamätaj:

  • Ak tyran vraví, že mu je to ľúto, to nie je dôvod dôverovať mu.
  • Ospravedlnenia a pokánie nie je to isté.
  • Skutočné pokánie zahŕňa dlhodobý proces skutočnej zmeny.
  • Dôveru si musí získať, nemôže ju dostať len tak a nijako nesúvisí s odpustením.
  • Môžeme odpustiť bez toho, aby sme s ním mali nejaký vzťah.
  • Odpustiť mu znamená vzdať sa túžby po pomste.
  • Boh chce, aby sme hľadali spravodlivosť a to nevychádza z túžby po pomste.
  • Odpustenie je iba medzi tebou a Bohom, deje sa pod vedením jeho Ducha a nikto by ťa do odpustenia nemal tlačiť.
  • Odpustenie nie je to isté ako vzdanie sa hnevu a zatrpknutosti. Tieto sa musia precítiť, „prežialiť“, aby mohlo dôjsť k uzdraveniu.
  • Uzdravenie nie je nejaká jednorázová udalosť, ktorú získame cez „odpustenie“; je to dlhodobý proces.

„V Biblii sa slovo odpustiť vyskytuje menej ako 150krát, slovo spravodlivosť viac ako 500krát. Kedy začneme obetiam hovoriť: „Potrebuješ hľadať spravodlivosť“ namiesto „Potrebuješ mu odpustiť“? Samotný základ Božieho trónu tvorí právo a spravodlivosť. (Jimmy Hinton)

https://www.confusiontoclaritynow.com/blog/lies-about-forgiveness-unraveling-spiritual-abuse-and-lies-abused-christian-women-struggle-with-part-four