Pozrel/a si sa niekedy okolo seba – na vzťahy, na politiku, na sociálne médiá – a mal/a si pocit, že v týchto dňoch je narcistické správanie všade? To vnímanie zvláštnej privilegovanosti, nedostatok empatie, neustále zameranie na seba? A uvažoval/a si, najmä ak si veriaci/a, či to nie je niečo hlbšie, či tento trend nemá možno aj spirituálny rozmer? Ak je ti to povedomé, potom je tento článok pre teba. Pozrieme sa na to, čo hovorí Písmo o narcizme v posledných dňoch – nie len ako o znepokojivom trende, ale aj ako o duchovnom znaku tejto doby – ako tento nárast privilegovanosti, zamerania na seba a nedostatku empatie súvisí s tým, o čom Biblia hovorí, že to bude znakom posledných dní. A ešte dôležitejšie je, že budeme hovoriť o tom, ako zostať ukotvení – pevní v pravde, v láske a ako si chrániť pokoj vo svete, ktorý je každým dňom viac sebastredný.
Narcizmus v Biblii
Biblia hovorí pomerne veľa o tom, akí budú ľudia v posledných časoch. Jeden z najvýraznejších oddielov k tejto téme je v Druhom liste Timotejovi, v 3. kapitole v prvých piatich veršoch:
„Ale zapamätajte si toto: V posledných dňoch nastanú hrozné časy. Ľudia budú milovať seba, milovať peniaze, budú chvastaví, pyšní, zneužívajúci, neposlušní rodičom, nevďační, bezbožní, bez lásky, neodpúšťajúci, ohováračskí, bez sebaovládania, suroví, nemilujúci dobro, zradní, unáhlení, namyslení, milujúci viac rozkoš ako Boha, síce budú mať zdanie zbožnosti, ale jej moc budú popierať. S takýmito ľuďmi nemajte nič spoločné.“
Keď sa nad tým zamyslime, je ťažké nevidieť takmer klinický opis narcizmu:
- Ľudia budú milovať seba – to je jadro narcizmu – posadnutosť sebou, sebauctievanie, ja nadovšetko.
- …budú chvastaví, pyšní – to nafúknuté vnímanie nadradenosti – neustála potreba obdivu, potreba, aby ma videli ako lepšieho.
- …zneužívajúci – ochotní vykorisťovať alebo ubližovať druhým kvôli osobnému zisku – emocionálne, duchovne alebo inými spôsobmi
- …nevďační – tá obrovská nadradenosť; presvedčenie, že celý svet – vrátane Boha – mi niečo dlhuje
- …bez lásky, neodpúšťajúci – desivý nedostatok empatie, nijaký skutočný súcit, nijaká ochota odpustiť
- …ohováračskí – potreba druhých zhadzovať, deptať – najmä tých, ktorí sa im odvážia vzoprieť či odhaliť ich
- …zradní – vzorec zrady, ich odkopnutie či postavenie sa proti nim, keď už z nich nemôžem mať úžitok
- …namyslení – vnútorné nahováranie si, že ja som výnimka, mňa nikto nebude naprávať, ja si zaslúžim viac…
A potom toto – čo sa tak veľmi týka ľudí viery:
- …síce budú mať zdanie zbožnosti, ale jej moc budú popierať – toto poukazuje na duchovný narcizmus, ktorý používa náboženský jazyk alebo zdanie nábožnosti, ale chýba mu úprimná viera.
A toto vôbec nie je jediný oddiel. Sám Ježiš v Matúšovi 24:12 dáva podobné varovanie o posledných časoch: „Kvôli skazenosti ochladne láska mnohých ľudí.“
Toto ochladnutie lásky, toto ubúdanie empatie a súcitu je znakom narcistických jedincov a rovnako kultúry, ktorá je stále viac formovaná narcistickými hodnotami. Keď sebaláska vytláča lásku k Bohu a k druhým, vzťahy sa stávajú transakciou, ktorá je o tom, čo z toho získam a vôbec to nie je o transformácii či sebaobetavosti.
Znaky narcizmu v dnešnej kultúre
Pavol aj Ježiš o tom varovali pred rokmi, no keď sa pozeráme na dnešný svet, je ťažké nevšimnúť si tieto znaky:
1. Kultúra „selfie“:
Žijeme v dobe, kedy je propagovanie seba nie len akceptované; je dokonca často očakávané. Sociálne médiá nás povzbudzujú, aby sme sa intenzívne zameriavali na svoj imidž, na počet lajkov, na svoj vplyv. Fotenie samo o sebe nie je zlé, no posadnutosť vytváraním dokonalej osoby odráža Pavlovo varovanie, že ľudia budú mať radi sami seba.
2. Epidémia povýšeneckosti:
Všade vidíme narastajúce očakávania, takmer dožadovanie sa špeciálneho zaobchádzania, dožadovanie sa odmien, uznania a to často bez korešpondujúceho úsilia, obetovania sa či zodpovednosti. Je to pocit, že svet nám niečo „dlží“ – pohodlie, úspech, pohodu – jednoducho preto, lebo existujeme. Biblia opisuje ľudí v posledných časoch ako nevďačných. Povýšeneckosť či dožadovanie sa zvláštnej privilegovanosti je presný protiklad vďačnosti. Vďačnosť vníma požehnanie ako dary, ako niečo, čo nie je nevyhnutne zaslúžené. Povýšeneckosť na druhej strane to vníma ako právo, ako niečo, na čo mám nárok. Keď vnímaš, že ti svet niečo dlží, nemôžeš byť naozaj vďačný, keď niečo dostaneš – možno budeš mať dokonca vzdor, ak to nebude spĺňať tvoje nafúknuté očakávania. Je to neschopnosť, či dokonca neochota vážiť si to, čo máš kvôli tomu, že si zameraný výhradne na to, že si všetko zasluhuješ – a to je vždy viac a viac.
3. Ubúdanie empatie:
Tento trend je veľmi znepokojujúci. Potvrdzujú ho mnohé štúdie obzvlášť medzi mladšou generáciou. Napr. veľká štúdia na Univerzite v Michigane skúmala úrovne empatie medzi študentami v rozmedzí 30 rokov. Zistili takmer 40-percentný pokles v porovnaní so 70 a 80 rokmi minulého storočia. Znamená to menej súcitu, menej záujmu o druhých a narastajúci chlad – presne to, pred čím varoval Ježiš – „Kvôli skazenosti ochladne láska mnohých ľudí“ (Matúš 24:12).
4. Posadnutosť slávou:
V minulosti často chceli byť deti lekármi, požiarnikmi, učiteľmi – profesie, ktoré boli zamerané na to, aby spoločnosti niečo dávali. Dnes deti chcú byť často jednoducho „slávne“ – nie kvôli nejakej konkrétnej zručnosti alebo kvôli niečomu, čím by spoločnosti prospeli, ale jednoducho preto, aby boli známe. To odráža črty, pred ktorými varoval Pavol – chvastavosť, pýcha, domýšľavosť.
5. Duchovný narcizmus:
Snáď najviac nebezpečným prejavom je nárast duchovného, spirituálneho narcizmu. Zahŕňa to používanie Boha, Písma a náboženských aktivít nie na úprimnú službu Bohu a druhým, ale na službu sebe. Je to o hľadaní duchovného statusu, o manipulovaní druhých náboženským jazykom alebo o dožadovaní sa toho, aby sa Boh prispôsobil našim túžbam. Je to presne o Pavlovom varovaní pred tým, že budú „mať formu pobožnosti, ale budú popierať jej moc“. Je to niečo, čo navonok vyzerá duchovne, ale vnútorná realita nebola premenená Božou milosťou a pravdou.
Duchovné korene narcizmu
Už sme spomínali, že tieto znaky vidíme v kultúre a v proroctvách v Písme. Ale poďme ešte ďalej. Z biblického hľadiska nárast narcizmu nie je len spoločenský trend, ale má hlboké duchovné korene. Pavol v Druhom liste Korinťanom v 2. kapitole píše o príchode človeka neprávosti:
„…toho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi, a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení“ (2 Tes 2:9-10).
Všimnime si kľúčový problém: neprijatie lásky k pravde. Narcizmus prekvitá na klamstve, najmä na sebaklame. Je budovaný na lži, že najdôležitejší som ja, že osobné túžby majú navrch nad Božími princípmi, že imidž je dôležitejší než realita. Sám Ježiš nazýva satana otcom lží (Ján 8:44). Takže nárast narcizmu môžeme vnímať ako nárast satanovho podvodného vplyvu – možno nie vždy cez dramatické spôsoby, ale často práve cez veľmi nenápadné propagovanie sebauctievania nad uctievanie Boha.
Záhrada Eden, kde to všetko začalo
Pozrime sa ešte hlbšie na duchovné korene narcistického ducha, ktorý dnes vidíme. Kde sa to všetko začalo? Písmo nám ukazuje na záhradu Eden, na ten kľúčový moment pokušenia zaznamenaný v 1. Mojžišovej v 3. kapitole. Spomínate si na satanovo ľstivé šepkanie Eve potom, čo spochybnil Božiu dobrotu a Jeho slovo a predložil jej konečnú návnadu – zakázané ovocie? 1. Mojžišova 3:5: „Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“
Pozrime sa bližie na vyjadrenie „budete ako Boh“. Toto nebol len sľub narastajúceho poznania či múdrosti. Bolo to oveľa zákernejšie a zásadnejšie. Bolo to pozvanie prisvojiť si Božie miesto. Bolo to pokušenie mať zvrchovanú autonómiu. Bolo to pozvanie k sebazbožšteniu, k odmietnutiu stavu stvorenej bytosti závislej od Stvoriteľa a chopenie sa autority, ktorá bude definovať realitu a nezávisle od Boha určovať, čo je dobré a zlé.
Rozmýšľajme, aké je to narcistické. Je to túžba byť stredom svojho vlastného vesmíru, zodpovedať sa len sebe. Je to odmietnutie limitov, túžba po absolútnej kontrole, presvedčenie, že moja perspektíva, moje túžby, moja definícia pravdy je najvyššia. Satan neponúkal iba informáciu – ponúkal propagáciu božstva, príležitosť zbaviť sa pút poslušnosti a závislosti na Bohu, ponúkal možnosť sebestačnosti, sebadefinície, sebauctievania. Toto je pôvodné klamstvo – prvá vzbura, z ktorej pramení všetko ostatné. Je to jedovatý koreň pýchy – hlas, ktorý hovorí: „Nepotrebujem Boha. Sám môžem byť Boh.“ Je to to, čo pozdvihlo seba nad preživšieho, čo prekrútilo túžbu na povýšeneckosť, čo zmenilo dôveru na kontrolu. Každý prejav narcizmu, ktorý dnes vidíme – pohltenie sebou, manipulácia, nedostatok empatie – je echom toho osudového šepotu v Edene. A keď to pochopíme, začneme vidieť, že narcizmus nie je len moderný psychologický problém, ale je to duchovný starobylý problém, ktorý sa dnes ozýva stále hlasnejšie. Nie je to len porucha osobnosti. Je to vzorec vzbury, falošné evanjelium, ktoré sa vzmáha, keď chladne láska mnohých ľudí.
Prečo sa v posledných dňoch bude narcizmus rozmáhať
Už vidíme spojenie medzi narcizmom a pôvodným hriechom. Ale prečo Biblia hovorí, že v posledných dňoch to ešte narastie? Písmo nám dáva niekoľko náznakov:
1. Odstránenie obmedzení
Jeden kľúčový dôvod, na ktorý ukazuje Písmo, opisuje apoštol Pavol v 2. Tes 2:6-7: „A teraz viete, čo ho zdržiava, aby sa zjavil skôr, ako nastane jeho čas. To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo tomu zabraňuje.“
V týchto dvoch veršoch je obsiahnuté veľa. Pavol hovorí o „tajomstve neprávosti“ – o zle, o vzpurnej sile proti Bohu, ktorá bola aktívna už v jeho dobe. No vraví, že niečo alebo niekto ju brzdí ako priehrada, ktorá bráni povodni. Kto alebo čo je toto obmedzenie, táto brzda? Jeden prúd teológov hovorí, že je to Svätý Duch, ktorý pôsobí cez cirkev a usvedčuje svet o hriechu, spravodlivosti a súde (Ján 16:8). Druhý hovorí, že sa to vzťahuje na princíp ľudskej vlády a zákona ustanoveného Bohom (Rim 13:1-4), aby bol udržaný poriadok a potrestané zlo. Ešte ďalší prúd to vníma ako pôsobenie samej cirkvi, ktorá je v upadajúcom svete soľou a svetlom (Mt 5:13-16).
Možno to zahŕňa všetky tri elementy, no podstatné nie je určiť presnú identitu, ale chápať jej funkciu: Boh ustanovil nejakú silu, ktorá aktívne potláča úplné prejavy zla a bezbožnosti vo svete. Do istej miery drží na uzde to najhoršie z padlého ľudstva. No Pavol varuje, že táto brzda nebude fungovať večne – príde čas, keď Boh vo svojej zvrchovanosti ustúpi – nie preto, že by stratil kontrolu, ale kvôli svojmu plánu. Keď sa uvoľní tá brzda, uvoľní sa priehrada a zjaví sa „muž neprávosti“, ktorý sa často spája s antikristom. To, čo bolo niekedy skryté alebo brzdené, prepukne naplno. Presne pred tým Ježiš varoval v Matúšovi 24:12: „Kvôli skazenosti ochladne láska mnohých ľudí.“ Zapamätajme si to.
Ako narastá skazenosť, začína upadať ovocie Ducha a už to aj vidíme, keď začínajú erodovať vonkajšie obmedzenia – morálne zákony, zodpovednosť či spoločenské normy. A keď sú odmietnuté či umlčané vnútorné obmedzenia ako je usviedčanie Svätého Ducha, čo sa stane? Kontrolu začne preberať gravitačná sila hriechu. Narastá sebectvo, pýcha, mizne empatia. A naplno sa rozvinie sebauctievanie – jadro narcizmu.
Je to rovnaký vzorec, ktorý opisuje Pavol v Liste Rimanom 1, kde Boh odovzdáva ľudí ich vlastným hriešnym túžbam – nie preto, lebo by Bohu viac na ľuďoch nezáležalo, ale preto, lebo ho neustále odmietali: „Boh ich vydal napospas ich skazenému rozumu…“ (Rim 1:28). A čo nasleduje ďalej? Spoločnosť plná rovnakých charakteristík, ako sú uvedené v 2. Timotejovi 3.
2. Akcelerácia klamu
Ježiš v Matúšovi 24:24 varoval, že v posledných dňoch „vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a divy, aby zviedli – ak je to možné – aj vyvolených“. Taký silný bude klam – dostatočne presvedčivý, aby oklamal dokonca aj tých najvernejších. A klam je úrodnou pôdou pre narcizmus, pretože keď sa ľudia odpoja od objektívnej pravdy – najmä od tej, ktorej stredom je Boh a nie človek – narcizmus sa tam nie len vkradne, ale on tam prekvitá. Pravda sa stáva relatívnou. Identita sa stáva sebadefiníciou a namiesto toho, aby sa ľudia poddávali Bohu, začnú sa sami vyvyšovať. A v takejto klíme, kde je imidž všetkým a zodpovednosť ničím, sa zakorení narcizmus a šíri sa ako nekontrolovateľný oheň.
3. Tlak súženia
Ježiš hovoril aj o čase „veľkého súženia, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude“ (Mt 24:21). Keď sú ľudia pod extrémnym tlakom, strachom a neistotou, môžu mať tendenciu zachrániť sa za každú cenu, a nie sa obetovať alebo starať o ostatných. Narcizmus sa môže v časoch intenzívnej krízy stať zvráteným a maladaptívnym mechanizmom na zvládanie života.
4. Dozrievanie pre súd
Ďalší silný dôvod, prečo podľa Biblie ku koncu narastie skazenosť vrátane narcizmu je to, čo by sme mohli nazvať „dozrievanie pre súd“. Znie to tvrdo, ale odráža to vzorec, ktorý vidíme v Písme, kde Boh vo svojej suverenite a trpezlivosti niekedy dovolí hriechu, aby si razil svoju cestu a dosiahol určitý prah predtým, než Boh zasiahne. Takže keď vidíme, ako narcizmus eskaluje, keď vidíme, ako spoločnosť podporuje sebauctievanie a odmieta Božie pravdy, môže sa to vykladať tak, že ľudstvo napĺňa mieru svojej neprávosti. Je to znamenie, že svet možno dozrieva na Boží spravodlivý súd a Jeho konečný zásah, a preto je pre nás dnes výzva k pokániu a vernosti o to naliehavejšia.
Ako zostať pevným
Je to celkom ťaživý obraz. Biblia predvíde nárast narcizmu, spája ho s duchovným podvodom a s poslednými časmi. Čo teda máme robiť? Ako môžeme zostať pevní a žiť v takejto kultúre? Biblia nás nenecháva len tak, ale ponúka nám kľúčové stratégie:
1. Pestovanie úprimnej pokory
Toto je absolútny protijed na narcizmus. List Filipanom 2 verše 3 a 4 nám hovoria: „Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte každý iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.“ To nie je o tom, že by sme mali mať nízke sebavedomie alebo boli pre niekoho rohožkou. Biblická pokora znamená mať pravdivé sebavnímanie – rozpoznávať svoju závislosť od Boha a vidieť hodnotu, ktorú Boh dáva druhým.
2. Zakotvenie v pravde
Vo svete plnom klamstva a sebe slúžiacich naratívov musíme byť ukotvení v Božom nemeniacom sa Slove. Ježiš sa v Jánovi 17:17 modlil: „Posväť ich svojou pravdou, tvoje slovo je pravda:“ To nie je len o poznaní biblických faktov, ale aj o tom, aby Božia pravda prenikla naše myslenie, formovala naše hodnoty a premieňala naše túžby.
3. Zámerné praktizovanie komunity
Pevní nedokážeme zostať sami. List Židom 10:24-25 nás nabáda: „Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.“ Všimli ste si ten záver – tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň. Keď sú veci temnejšie, úprimná kresťanská komunita sa stáva oveľa dôležitejšou.
4. Rozvíjanie duchovného rozpoznávania
S narastajúcim klamom potrebujeme múdrosť, aby sme vedeli odlíšiť pravdu od omylu, úprimné od falošného. 1 J 4:1 nás varuje: „Neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov.“ Rozpoznávanie je zručnosť, ktorá si vyžaduje jej neustále zlepšovanie.
5. Pestovanie ovocia Ducha
List Galaťanom 5:22-23 nám ukazuje krásny obraz života naplneného Duchom: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, nežnosť, sebaovládanie. Tieto kvality sú protikladom narcistických vlastností, ktoré sú uvedené v 2 Tim 3. Ukazuje, čo sa deje, keď náš charakter formuje Boží Duch.
Odkaz nádeje
Hoci tieto proroctvá o posledných časoch môžu byť znepokojivé, Biblia tu nekončí, ale ukazuje neuveriteľné znaky nádeje. Hoci je na vzostupe temnota a narcizmus, Boh dáva sľub, že taktiež veľmi mocne koná.
Prečítajme si sľub v Joelovi 3. kapitole (verše 1 – 2):
„Potom vylejem svojho ducha na každého človeka. Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať. Vaši starci budú mávať sny, vaši mládenci budú mávať videnia. Aj na otrokov a otrokyne vylejem v tých dňoch svojho ducha.“
Toto vyliatie Svätého Ducha produkuje protiklad narcizmu. Tvorí ľudí, ktorí sú zameraní na Boha, nie na seba, na ľudí, ktorí slúžia namiesto toho, aby vyžadovali službu, ľudí, ktorí hovoria pravdu v láske a nemanipulujú lžami. A aj uprostred súženia si Boh zachová verných. O nich hovorí Zjavenie 14:12: „To si vyžaduje trpezlivú vytrvalosť zo strany Božieho ľudu, ktorý zachováva jeho prikázania a zostáva verný Ježišovi.“ Takže nárast narcizmu, ktorého sme svedkom, nie je len náhodným psychologickým či spoločenským trendom. Biblia ho odhaľuje ako duchovnú realitu, ktorú predvídala pred tisíckami rokov ako znak poslednej doby. Nemalo by nás to šokovať, no kľúčové je, aby sme sa mu neprispôsobili. Namiesto toho sme vyzývaní k tomu, aby sme sa premieňali obnovovaním svojej mysle (Rim 12:2), boli pevní v pravde (1 Kor 16:13) a svietili ako hriezdy uprostred skazenej a prevrátenej generácie (Fil 2:15).
Dobrá správa je, že nárast narcizmu nie je posledná kapitola. Je to znak, ktorý ukazuje na slávny návrat Ježiša Krista a ustanovenie Jeho večného kráľovstva – kráľovstva, ktoré je definované dokonalou láskou, absolútnou pravdou, úprimnou pokorou a úplnou spravodlivosťou. Kým príde ten deň, zostaňme pevní – nie vo vlastnej sile – pretože sami to nedokážeme – ale v sile Svätého Ducha, ktorý žije v nás a umožňuje nám odolávať narcistickému duchu tejto doby a viac odrážať nádherný Kristov charakter.
Pamätaj: Nárast klamstva nie je v tvojich predstavách. Nepreháňaš, keď vnímaš sebectvo, chlad, pomýlenú lásku. Biblia tieto dni predpovedá, ale takisto nám hovorí, ako sa ubrániť. Držme sa teda pevne pravdy. Kráčajme v láske. Nech Svätý Duch ukotví naše srdce a vedie naše kroky. Boh ťa vidí. Je s tebou. A aj v tomto narcistickom sebastrednom veku si stvorená pre niečo lepšie. Toxicita nie je tvoj údel. Je to Ježiš a On je viac než len dostatočný.