Keď sa nič nedeje, náš mozog je ten najúžasnejší superpočítač na zemi. Je to obrovská sieť pozostávajúca z asi 100 miliárd neurónov, ktorá nie je úžasná iba v spracovávaní a organizovaní informácií; okrem toho je neskutočne rýchla. Každú sekundu cez neho prebehne niečo medzi 18 – 640 biliónov elektrických impulzov. Táto matrica starostlivo odkóduje a uschováva naše spomienky a skúsenosti, čím kolektívne skladá tvoju jedinečnú mozaiku.
Ale čo sa stane, keď tento systém naruší šok? A prečo môže tento šok a trauma v tele a mysli pretrvávať a po celé nasledujúce roky ovplyvňovať tvoje zdravie?
Neliečená trauma z minulosti môže mať obrovský dopad na tvoje budúce zdravie. Emocionálne a fyzické reakcie, ktoré spúšťa, môžu spôsobiť podľa výskumu Harvardskej medicínskej školy väčšiu náchylnosť na závažné zdravotné komplikácie vrátane srdcového infarktu, mŕtvice, obezity, cukrovky a rakoviny.
Okrem toho sa riziko rozvoja duševných a fyzických zdravotných problémov zvyšuje s počtom traumatizujúcich udalostí, ktoré si zažil. „Napr. riziko týchto problémov je oveľa vyššie, ak si zažil tri a viac negatívnych skúseností, ktoré sa označujú ako nepriaznivé skúsenosti v detstve“, hovorí odborníčka z Hardvardského výskumu Andrea Roberts.
Človek, ktorý zažil traumu, môže navonok vyzerať zdravo, ale trauma sa môže prejavovať ako neviditeľné zranenie, ktoré oslabuje obranné systémy v tele, až kým sa prejaví vo forme nejakej choroby.
Takže čo sa zmení, keď prežijeme traumu? A kde sa to v tele ukladá?
Trauma môže zapríčiniť zlé fungovanie systému spracovania našich spomienok: deklaratívny explicitný (vysvetľujúci) systém spomienok zlyháva, takže traumatizovaná pamäť nezaznamenáva a neukladá spomienky správnym spôsobom. Namiesto toho sa náš superpočítač zmení na jednoduchší spôsob zaznamenávania signálov a zakóduje traumatické spomienky ako obrazy alebo telesné vnemy. Volá sa to disociácia (rozklad): spomienky sú rozštiepené na fragmenty, ktoré zostávajú zakorenené v mysli ako črepiny, ktoré bránia prirodzenému procesu zotavovania mozgu. Zlomyseľné útržky sa môžu prejavovať ako príznaky bežne spájané s posttraumatickým stresom a zvyšovať riziko závažného fyzického ochorenia.
Posttraumatická stresová porucha môže viditeľným spôsobom zmeniť mozog. Potom, čo bombový útok v roku 2017 zabil v Manchestri 22 ľudí počas koncertu Ariany Grande, táto speváčka zverejnila sken mozgu, ktorý ukazoval dopad traumy na jej mozog. O svojom zápase s posttraumatickou stresovou poruchou povedala: „Mám pocit, akoby som ani nemala rozprávať o svojej vlastnej skúsenosti – akoby som nemala povedať nič. Myslím, že nikdy nebudem vedieť, ako o tom hovoriť a neplakať pritom. Je veľmi ťažké hovoriť o tom, pretože toľkí ľudia utrpeli ohromnú stratu. Ale je to reálne.“
Tri časti mozgu zodpovedné za spracovanie stresu sa môžu zmeniť, keď ľudia trpia posttraumatickou stresovou poruchou:
- scvrkne sa hipokampus – centrum emócií a spomienok
- zvýši sa funkcia amygdaly – centrum kreativity a opätovného premýšľania
- zníži sa funkcia prefrontálneho/predného cingulátu – centrum zložitejších funkcií ako je plánovanie a sebarozvíjanie.
Podobne ako vírusy v kódovacom systéme aj nespracované traumatické spomienky sa môžu stať miestami, ktoré spôsobujú zlé fungovanie našich duševných a fyzických procesov. Dôkaz v celulárnej pamäti ukazuje, že to nie je iba náš mozog, ale aj naše telesné bunky, v ktorých môžu pretrvávať stopy minulých traumatických udalostí.
Dobrou správou je, že táto trauma z minulosti ťa nemusí ovplyvňovať celý život. Je to liečiteľný problém a pomoc existuje. Terapia môže pomôcť odomknúť alebo spracovať tieto traumatické spomienky a uvoľniť ich, aby viac neboli zaseknuté v tvojom systéme. Keď je traumatická spomienka znovu začlenená v mysli, mozog sa môže začať uzdravovať. Meditácia a fyzická aktivita, ako napr. jóga, takisto v tomto uvoľňovaní spôsobujú skutočné výsledky a môžu napomôcť v procese uzdravovania.
Istá štúdia zistila, že „jóga je oveľa efektívnejšia než akékoľvek lieky, ktoré doteraz ľudia našli. Neznamená to, že jóga to vylieči, ale napomáha tomu, aby sa to vyvíjalo správnym smerom.“
Uvoľnenie traumy z mysle a tela môže mať neuveriteľne silné dôsledky. Dr. Kelly Turner skúmala pacientov v terminálnom štádiu ochorenia na rakovinu, ktorí svoju chorobu porazili napriek všetkým očakávaniam. Zistila, že ľudia v spontánnej remisii často uvádzali uvoľnenie emocionálneho stresu alebo traumy ako kľúčovú zložku svojho uzdravenia. „Nemusíš v tom zostať zaseknutý“, hovorí profesor psychiatrie z Harvardu Dr. Kerry Ressler, „existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že sa za to môžeš posunúť.“
Naše telo môže síce „udržiavať skóre“ (pozri rovnomenná kniha Bessela van der Kolka), ale jeho neuveriteľná schopnosť uzdraviť sa vytvára ten najzaujímavejší rámec pre stav človeka. Ako hovorí Helen Keller: „Hoci je svet plný utrpenia, je tiež plný jeho prekonávania.“
https://medium.com/@biobeats/how-unprocessed-trauma-is-stored-in-the-body-10222a76cbad