Väčšina prípadov, v ktorých sa jedná o zverenie detí do starostlivosti rodičov, zahŕňa dvoch bezpečných a milujúcich rodičov. Súdy čelia dobrým voľbám, takže štandardné praktiky fungujú dobre. Problémom je 3,8 % prípadov (v USA), ktoré si vyžadujú súdny proces a často ešte oveľa viac. Ide o prípady domáceho násilia zahŕňajúce najnebezpečnejších tyranov. Na začiatku prípadu sudcovia nevedia, či čelia práve prípadu domáceho násilia. Napriek tomu používajú štandardné praktiky a zameriavajú sa na to, aby dospeli k dohode.
Štandardné praktiky sú v prípadoch, zahŕňajúcich domáce násilie a zneužívanie detí nie len nesprávne – sú nebezpečné! Prístupy „vysokého konfliktu“ predpokladajú, že ide o dvoch dobrých rodičov, ktorí sa jeden na druhého hnevajú a sú rovnako zodpovední za daný spor. Súdy sa usilujú podporovať komunikáciu a spoluprácu. Toto vynikajúco nahráva práve tyranovi, ktorý sa usiluje o zverenie detí do svojej starostlivosti preto, aby získal prístup k svojej obeti, no je to hrozné pre obeť, ktorá sa snaží uniknúť pred jeho zneužívaním a ochrániť deti.
Súdy takisto okamžite podporujú zdieľané rodičovstvo (co-parenting) buď preto, lebo to podporuje zákon alebo ako najlepší spôsob, aby dospeli k dohode. Zdieľané rodičovstvo nikdy nie je primerané v prípadoch domáceho násilia kvôli nerovnej moci medzi rodičmi a praktikám tyrana používať ho ako nástroj pre získanie opätovnej kontroly nad obeťou. Okamžitým nariadením nebezpečných opatrení v prípadoch, kde ide o zneužívanie, súdy pomáhajú tyranom a ubližujú dospelým a deťom, ktoré sú obeťami.
Dobrá správa je, že máme k dispozícii výskum, ktorý môžu súdy používať, aby lepšie rozpoznávali domáce násilie a zneužívanie detí a lepšie deti chránili. Znamená to, že súdni predstavitelia potrebujú robiť lepšiu prácu v školení sudcov, aby primeraným spôsobom reagovali na prípady zneužívania a to znamená, že je nevyhnutné, aby právni zástupcovia v týchto prípadoch vzdelávali sudcov čo najskôr, ako je to len možné.
Vzdelávanie sudcov počas riešenia prípadov domáceho násilia
Podobne ako je to vo vysokoškolskom štúdiu určenom pre odborníkov na duševné zdravie, ani sudcovia a právnici sa počas svojho štúdia práva neučia o domácom násilí. Právnici a sudcovia, ktorí riešia prípady zverenia detí do starostlivosti a kde je problém s domácim násilím, často počúvajú svedectvá expertov a majú k dispozícii správy od odborníkov na duševné zdravie, ktorí sú ale odborníkmi na psychológiu a duševné choroby, lenže nie na domáce násilie. Výsledkom je, že kým sa z právnikov stanú sudcovia, neustále dostávajú značné množstvo dezinformácií o domácom násilí a majú to v sebe veľmi hlboko zakorenené.
Súdy používajú tú istú malú skupinu odborníkov, čo je jedným z dôvodov, prečo je legálny systém taký pomalý v integrovaní dôležitého nového výskumu, ktorý by súdom lepšie pomohol rozumieť domácemu násiliu a reagovať naň. Problém je znásobovaný aktivitami právnikov a odborníkov na duševné zdravie, ktorí zarábajú veľké peniaze podporovaním prístupov určených na pomoc bohatým tyranom. To je dôvod, prečo nevedecké teórie o odcudzení sa dieťaťa rodičovi majú taký toxický vplyv na rodinné súdy.
Väčšina prípadov, kde ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti rodičov, je ukončená dohodou a noví právnici sú trénovaní, aby súdom pomohli tieto dohody podporovať. Toto často znamená, že počiatočné štádia týchto prípadov sú používané pre vytvorenie akýchkoľvek potrebných vyšetrovaní a sú ďalej posúvané k súdnemu konaniu alebo pokiaľ možno k dohode. V súlade s tým dokonca aj vtedy, keď právnici súhlasia s prítomnosťou odborníka na domáce násilie, predpokladajú, že tieto informácie sú potrebné iba počas súdneho procesu. Problém je, že predošlý proces, konanie už nakláňa prípad v prospech škodlivých výsledkov v dôsledku nevedomosti o aktuálnom výskume. Rokovania o dohode sú založené na mylných presvedčeniach, ktoré pomáhajú tyranom a ubližujú deťom. Znalosti a úžitok z odborných znalostí o domácom násilí sú ponechané bokom čakajúc na súdny proces, ktorý sa nikdy neuskutoční.
Na začiatku prípadu právni zástupcovia potrebujú informovať sudcu, že v súčasnosti existuje masívny vedecký výskum z vysoko dôveryhodných zdrojov, ktorý preukazuje, že mnohé zo štandardných a zastaralých praktík pracujú v neprospech detí a prikláňajú sa k rozhodnutiam, ktoré tieto deti ohrozujú. A potom žiadajte sudcu, aby bol prístupný brať do úvahy tento výskum ako súčasť daného prípadu.
Výskum zaoberajúci sa nepriaznivými skúsenosťami z detstva (ACE) z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) demonštruje, že vystavenie domácemu násiliu a zneužívanie detí je oveľa škodlivejšie než sa doteraz predpokladalo a že je to práve strach a stres, a nie samotné fyzické zranenia, ktoré zapríčiňujú najväčšie poškodenia detí. Štúdia Saunders z Ministerstva spravodlivosti USA demonštruje, že väčšina súdnych profesionálov nemá potrebné konkrétne vedomosti o domácom násilí a toto vedie súdy k tomu, že neveria pravdivým správam o týraní. Centrum pre súdnu excelentnosť zistilo, že za posledných desať rokov bolo viac ako 700 detí, ktoré boli súčasťou sporných prípadov týkajúcich sa zverenia detí do starostlivosti rodičov, zavraždených a to väčšinou ich tyranskými otcami. Štúdia Meier na Ministerstve spravodlivosti v USA v kontexte s iným výskumom potvrdzuje, že súdy vykazujú vysoké percento prípadov – v ktorých ide o zverenie detí do starostlivosti rodičov a kde je zároveň prítomné domáce násilie – naklonené v prospech tyranskýchotcov.
Na začiatku prípadu, kedy sa jedná o zverenie dieťaťa do starostlivosti rodičov, môže súd urobiť kritické rozhodnutia o dočasnej starostlivosti – usporiadaní návštev, hodnoteniach, ochranných príkazoch a finančných otázkach. Súd ma tendenciu začať s predpokladom, ktorý je v prospech zdieľanej starostlivosti, čo je v prípadoch týrania nebezpečné. Sudcovia používajú obvyklé postupy hodnotení namiesto toho, aby použili také, ktoré sa vzťahujú na traumatické zážitky. Hodnotiteľ by mal prinajmenšom konzultovať odborníka na domáce násilie. Výskum ukazuje, že je potrebných viac ochranných príkazov a že sú veľmi bežné falošné hlásenia tyranov, ktoré túto ochranu anulujú. Bežnou súčasťou domáceho násilia je aj ekonomické zneužívanie a malo by byť zapracované do finančných rozhodnutí. Súd môže aj napriek tomu robiť zlé rozhodnutia, ale bez snahy o vzdelávanie sudcov si môžeme byť istí, že súd bude používať nežiaduce praktiky.
Teoreticky by sudca mal pred vynesením rozsudku čakať, kým nie je predložený skutočný dôkaz, no v skutočnosti robí väčšina sudcov závery už počas procesu. Robiť tieto rozhodnutia na základe štandardných, ale hlboko chybných praktík, nevyhnutne poškodí pozíciu ochraňujúcej matky. Hodnotenia založené na zastaralých praktikách budú naklonené v neprospech detí. Najhorší problém je, že rokovania o dohode medzi rodičmi budú založené na nebezpečných predpokladoch.
Nedávno som pracoval na prípade, v ktorom boli všetky strany pripravené vyskúšať tento nový prístup, ale namiesto toho sudca podporil ďalšie diskusie o dohode. Hoci som v mojej správe hovoril o tomto výskume, matkini právnici zlyhali v tom, aby sa sústredili na dôležitosť štúdie ACE, Saundersovej štúdie a ďalšieho dôležitého výskumu.
Išlo o typický prípad domáceho násilia, kedy otec počas vzťahu s matkou dovoľoval alebo požadoval od matky, aby zabezpečovala väčšinu starostlivosti o deti. Na akomkoľvek inom súde by to bolo vnímané ako otcovo priznanie toho, že matka je dobrý rodič. Na rodinnom súde kvôli chybným praktikám vidíme rozhodnutia, v ktorých keď sa rodičia rozdelia a matka nahlási zneužívanie otcom, sa matka odrazu stáva nespôsobilou a pravdepodobne šialenou. Keby boli tieto zistenia skutočné, Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb by financovalo rozsiahle štúdie pre pochopenie toho, ako ukončenie vzťahu s tyranom a nahlásenie jeho týrania zmení dobrú matku na nespôsobilého rodiča. Namiesto toho tieto absurdné závery vidíme iba v zlých rozhodnutiach o zverení dieťaťa do starostlivosti rodičom, keď je tam prítomné domáce násilie.
Z historického pohľadu majú otcovia za sebou dlhú históriu domáceho násilia a presvedčenie, podporované cirkevnými spoločenstvami, že manželky majú byť podriadené manželom. Saundersova štúdia hovorí, že súdni profesionáli potrebujú odhaliť fakt, že otec predstavuje vážne riziko úmrtnosti. Keby boli diskusie o dohode založené na poznatkoch aktuálneho výskumu, debata by sa krútila okolo toho, či by mali otcove návštevy prebiehať pod dozorom. Mali by sme sa zameriavať na to, čo by mal otec robiť, aby redukoval strach a stres, ktorý spôsoboval svojej manželke a deťom.
Namiesto toho jediný rámec, v ktorom diskutovali, bola striedavá starostlivosť a rovnomerne rozdelený čas medzi matku, ktorá je primárnou figúrou vzťahovej väzby a tyranizujúceho, a často aj neprítomného otca. Matka musela urobiť ústupky, aby dostala potrebnú terapiu pre svoje deti. Agresívny spor prinútil matku požičať si peniaze iba kvôli tomu, aby mohol byť proces ukončený.
Nie je prekvapujúce, že otec sa v priebehu niekoľkých dní snažil túto dohodu napadnúť. Tyranizujúci otcovia sa často usilujú o striedavú starostlivosť ako prvý krok k výlučnej starostlivosti a nakoniec k úplnému odstráneniu matky zo života detí. Striedavá starostlivosť otcovi poskytuje rovnocennú pozíciu aj napriek tomu, že ako rodič sa na východe nepodieľa rovnako a používa veľa neprimeraných a zastrašujúcich taktík. Obrovské finančné náklady určené k tomu, aby matky zbankrotovali, poskytujú tyranizujúcim otcom neférovú výhodu v ďalšom súdnom spore.
Nedávno som pracoval na prípade, kde sudca práve absolvoval tréning o výskume štúdie ACE. Výsledkom toho bolo, že sudca sa tešil z toho, že je prítomný expert, s ktorým môže diskutovať o ACE a ďalšom výskume a bol celkom otvorený týmto informáciám. Toto bol typický prípad domáceho násilia, kde sa jednalo o zverenie dieťaťa do starostlivosti a tyran bol nebezpečný a agresívny a usiloval sa súd zmanipulovať. Vďaka výskumu sudca rozpoznal riziko, ktoré tento otec predstavoval a vytvoril rozhodnutie, na základe ktorého boli deti zverené bezpečnej a ochraňujúcej matke a otec získal právo na obmedzené návštevy pod dohľadom.
Toto je výsledok prípadov zverenia detí do výchovy, kedy je prítomné domáce násilie a takéto výsledky sú pre deti najlepšie. Sudcovia, ktorí nepoznajú súčasný výskum, si takmer nikdy neosvoja tieto najlepšie praktiky a zriedkakedy čo i len zvažujú takýto výsledok. Namiesto toho ich neinformované rozhodnutia poskytujú tyranským otcom striedavú starostlivosť alebo ešte horšie. Niektoré z týchto rozhodnutí súvisia aj s vraždami detí, ktoré sme spomínali vyššie. Najčastejšie tieto chybné rozhodnutia vedú k samovraždám, predávkovaniu sa drogami, bolestivému detstvu a celoživotným zdravotným a sociálnym problémom.
Súdy môžu a mali by vzdelávať svojich sudcov o štúdii ACE, Saundersovej štúdii, Meierovej štúdii a ďalšom výskume. Národná rada sudcov mladistvých a rodinných súdov (The National Council of Juvenile and Family Court Judges) zahŕňa vo svojom tréningu štúdiu ACE a Saundersovu štúdiu, ale väčšina sudcov nikdy tieto prepotrebné informácie nezíska. Veľa častí tréningu neobsahuje konkrétne témy odporúčané Saundersom a nezahŕňa multidisciplinárny prístup, ktorý Saunders podporuje.
Veľa častí tréningu naopak zahŕňa škodlivé prístupy ako sú nevedecké teórie o odcudzení sa dieťaťa rodičovi, vysoko konfliktný prístup, striedavá starostlivosť v prípadoch domáceho násilia a požadovanie obete, „aby sa nad to povzniesla“. Niektorí sudcovia odmietajú venovať pozornosť jednotlivým častiam tréningu, pretože sú presvedčení, že už vedia všetko o domácom násilí alebo v skutočnosti nechcú riešiť záležitosti rodinného zákona. Veľa sudcov odmieta počúvať akýchkoľvek iných profesionálov okrem sudcov.
Štúdia Saunders potvrdzuje, že väčšina sudcov nemá potrebné vzdelanie o súčasnom vedeckom výskume súvisiacom s prípadmi domáceho násilia a zverenia detí do výchovy. Znamená to, že sa o tomto výskume dopočujú iba vtedy, ak budú právni zástupcovi ochraňujúcich matiek a ich detí diskutovať o tomto výskume v jednotlivých súdnych prípadoch. Táto dobrá prax nielen pomôže ich klientom, ale zároveň pomôže vzdelávať sudcov pre budúce prípady.
Časopis USA Today nedávno publikoval príbeh o mladom chlapcovi, ktorý v dôsledku domáceho násilia býval so svojou matkou v útulku. Napísal list Santovi, v ktorom bola aj dojemná žiadosť o „veľmi, veľmi, veľmi dobrého otca.“ Deti bežne dostávajú pravý opak, keď sa sudcovia snažia vyriešiť prípady týrania a pritom nie sú informovaní o aktuálnom výskume. Santa by nikdy neodignoroval potreby detí, no sudcovia bez potrebného vzdelania sú obmedzení na rolu skupáňa (postava z vianočnej rozprávky).
Barry Goldstein