Syndróm rodičovského odcudzenia, výraz vytvorený Richardom A. Gardnerom v osemdesiatych rokoch, opisuje stav – obyčajne vytvorený v kontexte rozvodu alebo pri sporoch o zverenie dieťaťa do starostlivosti – kedy jeden rodič vytvorí spojenectvo so svojím dieťaťom proti druhému rodičovi (proti tomu, ktorý nie je tyran, ktorému na dieťati záleží a chráni ho). Dieťa, ovplyvnené odcudzujúcim rodičom, prispieva k tejto dynamike očierňovaním cieľového rodiča.
Rodičovské odcudzenie ako vytvorená teória drámy
Podľa Dr. C. A. Childressa k rodičovskému odcudzeniu dochádza vtedy, keď človek s narcistickými sklonmi dosiahne, aby jeho dieťa odmietalo druhého rodiča ako spôsob modulovania narcistickej rodičovskej úzkosti. Podľa Childressa je táto úzkosť trojzložková:
1. Narcistická úzkosť: Obrovská úzkosť kvôli hroziacemu kolapsu narcistickej obrany proti prežívaniu hlbokej osobnej nedostatočnosti.
2. Hraničná úzkosť: Intenzívna úzkosť obklopujúca premáhajúci strach z opustenia.
3. Traumatická úzkosť: Reaktivovaná úzkosť (emocionálny flashback) z detskej traumy súvisiacej s väzbou (attachmentom).
V podstate sa narcistický rodič snaží tieto úzkosti vyriešiť tým, že vytvára drámu, súčasťou ktorej je on sám (vnímaný ako „kompetentný/dobrý“ rodič), druhý rodič („týrajúci“ rodič) a dieťa („obeť“ „tyranizujúceho“ rodiča). (Úvodzovky zdôrazňujú, že toto vnímanie vytvoril narcistický rodič.)
Druhý rodič je postavený do pozície proti svojmu dieťaťu, aby boli regulované úzkosti odcudzujúceho rodiča. Narcistický rodič v podstate používa dieťa ako regulátor pre utíšenie hlbokých úzkostí a robí to cez vytvorenú drámu, kde je narcistický rodič vnímaný ako „normálny“ či „dobrý“, pričom „zachraňuje“ dieťa pred druhým „šialeným“ odcudzeným rodičom.
Vytvorená dráma „rieši“ nevedomý naratív detstva odcudzujúceho rodiča, čím dotyčný ako dieťa musel oddeliť svoje vnímanie týrania vlastných rodičov od kognitívnej spomienky – čím sa oddelil od toho, aby musel cítiť odmietnutie zo strany vlastného nesprávne naladeného rodiča.
Toto odkláňa zameranie odcudzujúceho rodiča od pocitov nedostatočnosti a opustenia a nahrádza ich pocitmi nadradenosti, obzvlášť v spojitosti s druhým rodičom. Takto je táto rekonštrukcia traumy pokusom odcudzujúceho rodiča dosiahnuť psychologické majstrovstvo nad naratívnom svojej traumy z detstva. V patologicky vytvorenom scenári je dieťa (vnímaná „obeť“) zachránená pred „zlým“ rodičom narcistom, teda „hrdinom.“ Toto umelo rieši vlastnú traumu s ohľadom na väzbu u odcudzujúceho rodiča.
Prečo dieťa túto traumu podporuje? Pretože si mýli normálne pocity žiaľu ako znak toho, že netýrajúci rodič spôsobuje dieťaťu tieto zlé pocity kvôli jeho domnelému týraniu.
Keď rodina prežíva rozvod alebo odlúčenie, dieťa typicky prežíva pocity spojené so žiaľom. Narcistický rodič dokáže na týchto negatívnych pocitoch zarábať tým, že ich pripisuje tzv. týraniu zo strany druhého (nenarcistického) rodiča. Odcudzujúci rodič bude viesť vojnu proti svojmu bývalému, aby zmierňoval svoje pocity odmietnutia a neadekvátnosti a bude to robiť pomocou dieťaťa, ktoré používa ako panáčika v hre.
Rodičovské odcudzenie ako domáce násilie
Syndróm rodičovského odcudzenia nie je v odborných kruhoch rozpoznaný ako porucha a nie každý sa s ním stotožňuje. Tina Swithin z organizácie One Mom´s Battle ho opisuje ako domáce násilie. Inými slovami – odcudzujúci rodič sa skutočne snaží týrať svojho bývalého partnera tým, že ako zbraň používa deti.
Kým narcistický rodič sa pred rozvodom absolútne nezaujímal napr. o školské aktivity dieťaťa, po rozchode sa správa ako „super rodič“ a venuje obrovskú pozornosť aktivitám, ktoré predtým ignoroval.
Robí to kvôli tomu, aby robil dojem na ostatných.
Domáce násilie je vzorec správania a nie nejaká sada konkrétnych činov. Skryté motívy tyrana sú moc a kontrola. Keď žije vo vzťahu, môže týrať viacerými spôsobmi a nie len jedným. Keď dôjde k rozchodu, najúčinnejším prostriedkom týrania sa stávajú deti.
Podľa tejto teórie tyran vie, čo robí a jeho činy sú konkrétne a zámerné. Ostatní ľudia, ako sú terapeuti, právnici alebo tí, čo majú deti chrániť, sú často správaním narcistu oklamaní a môžu sa postaviť proti rodičovi, ktorý nie je tyran. Výsledkom toho môže byť, že deti budú zverené tyranovi.
Čo môže robiť odcudzený rodič
Ak si terčom rodičovského odcudzenia, čo môžeš robiť, aby si chránil seba a zachránil vzťah so svojimi deťmi?
Uvedom si, že musíš zostať silný, nestrácať nádej a nenechať sa poraziť. Vo svojich stratégiách buď tvorivý, udržiavaj si silnú energiu a nikdy nedovoľ, aby tvoj bývalý alebo tvoje deti vedeli, že sa cítiš ako obeť. Veľa narcistov lákajú slabosti druhých ako žralokov krv. Môžu ťa „zjesť zaživa“, ak im dovolíš vidieť, že sa cítiš porazená.
Nedovoľ, aby ti tvoj strach bránil robiť správne kroky. Nemaj katastrofické scenáre. Zostaň v prítomnosti a vyskúšaj tieto stratégie:
- Nikdy nereaguj v hneve. To len posilňuje tvrdenie druhého rodiča, že si nestabilná.
- Naber silu. Nedovoľ si zaujať pozíciu bezmocnosti. Vytrvaj a nikdy sa nevzdaj. Nech tvoje deti vidia, že si veríš.
- Ži víťazný život. Nevnímaj sa ako obeť. Staraj sa o seba a ži dobre.
- Prestaň triangulovať. Nikdy nestavaj deti do stredu medzi seba a druhého rodiča. Nechaj ich, nech ho milujú, neovplyvňuj ich.
- Buď iniciatívna pri riešení problému. Ak to neurobíš, môže sa to ešte zhoršovať a nikto to namiesto teba neurobí.
- Všetko si dokumentuj, zapisuj. Na právne účely si rob presné zápisy všetkých narušujúcich prejavov zo strany odcudzujúceho rodiča.
- Zostávaj v pohode. Ako už bolo uvedené, akýkoľvek dôkaz o tom, že nie si v pohode, môže byť a pravdepodobne aj bude použitý proti tebe. Predstav si druhého rodiča, ako škodoradostne vyhlasuje: „Vravel som, že je šialená!“
- Vždy sa správaj morálne, ale zároveň buď v tomto procese mazaná ako líška. Nebuď neetická ani naivná.
- Nepodceňuj narcistu. Aby si získal svoje deti, nemusí sa zastaviť pred ničím.
- Buď tým najlepším rodičom, akým môžeš byť. Vo svojej výchove vyvažuj disciplínu, jasnú štruktúru a flexibilitu.
- Buď svojim deťom príkladom a učiteľom. Keďže sú vystavené kvalitám narcistu, môžu mať skreslený pohľad na realitu. Uč ich zdravé vzťahové zručnosti, obzvlášť empatiu. Okrem toho ich uč, aká je zdravá morálka a takisto zručnosti na rozvíjanie charakteru.
- Teš sa zo svojich detí. Keď sú s tebou, buď pre nich bezpečným prístavom, kde môžu relaxovať.
- Zváž možnosť terapie. Ak je to pre teba príliš veľká emocionálna záťaž, vyhľadaj odborníka na duševné zdravie, ktorý ti môže pomôcť rozvíjať stratégie, aby si to zvládla a tiež plán, ako ďalej postupovať.
Sharie Stines, PsyD, therapist in La Habra, California
Blog Therapy, Therapy, Therapy Blog, Blogging Therapy, Therapy,.. (goodtherapy.org)