Keď rodičia používajú pri rozvode svoje deti ako figúrky, psychické následky môžu byť zničujúce. Rodičovské odcudzenie je čin zámerného odcudzenia dieťaťa od cieľového rodiča odcudzujúcim rodičom a môže spôsobiť psychický stav, ktorý sa označuje ako syndróm rodičovského odcudzenia. Hoci je tento termín relatívne nový, poškodenie, ktoré toto správanie spôsobuje, nové nie je. Keď jeden rodič znemožňuje dieťaťu prístup k druhému rodičovi, dieťa zápasí s pocitmi nenávisti a strachu voči cieľovému rodičovi. Tieto deti často žijú v prostredí prešpikovanom zlomyseľnými a hanlivými komentármi o cieľovom rodičovi a s pribúdajúcim vekom v nich zostáva vina za tieto pocity.
Výskum o deťoch, ktorých rodičia sa rozviedli, ukazuje, že tento vzorec správania môže spôsobiť, že u týchto detí došlo k sociálnemu poškodeniu, ktoré negatívne ovplyvňuje kvalitu ich života v dospelosti. No doteraz sa nijaká štúdia nezaoberala konkrétne syndrómom rodičovského odcudzenia a jeho účinkami na kľúčové faktory rozvoja. Kvôli riešeniu tohto problému Naomi Ben-Ami z Yeshiva University v New Yorku zhodnotila 118 dospelých detí rozvedených rodičov a porovnala deti, ktoré prežívali syndróm rodičovského odcudzenia s tými, ktoré ho nezažili. Skúmala niekoľko oblastí sociálneho a psychického zdravia vrátane depresie, dôvery, sebanenávisti, sebahodnoty, hnevu, viny, rodinného stavu, úspešnosti a problémov s identitou.
Ben-Ami zistila, že účastníci, ktorí zažili rodičovské odcudzenie, mali podstatne nižší stupeň úspešnosti, čo sa prejavilo menším počtom absolventov vysokoškoského vzdelania, nižšou mierou zamestnanosti, nižšou snahou študovať vysokú školu a vyšším počtom ekonomických ťažkostí. Takisto sa u nich prejavili problémy s väzbou, poškodené vzťahy, znížené sebavedomie zrejme v dôsledku nedostatočnej pozornosti, ktorú dostávali od svojich odcudzujúcich rodičov.
Ukázalo sa, že kontrolujúce správanie zo strany odcudzujúceho rodiča zvyšuje pocity hnevu a viny. Tieto emócie, spolu so zníženým vnímaním sebadostatočnosti, zvýšili riziko depresie u detí, ktoré boli vystavené syndrómu rodičovského odcudzenia. Ben-Ami je presvedčená, že tieto zistenia podporujú predchádzajúci výskum, ktorý ukazuje ničivé dlhotrvajúce dôsledky, ktoré musí dieťa znášať, keď je vtiahnuté do rodičovských vysoko podnecovaných emócií vychádzajúcich z rozvodu alebo rozchodu. Keby bol tento dôkaz dostupný rodičom a odborníkom na psychické a zákonné záležitosti, mohol by pomôcť predchádzať tomuto typu aktivity a udržiavať integritu prítomných aj budúcich vzťahov. Ben-Ami dodala: „V ideálnom prípade je možné túto trajektóriu úspešne prerušiť, aby sa deťom umožnilo udržiavať zdravé vzťahy s oboma rodičmi tak, aby ich milovali a milovali spolu s nimi.“
Referencie:
Ben-Ami, N., Baker, A. J. L. The long-term correlates of childhood exposure to parental alienation on adult self-sufficiency and well-being. American Journal of Family Therapy 40.2 (2012): 169-83.
© Copyright 2012 GoodTherapy.org. All rights reserved.
Blog Therapy, Therapy, Therapy Blog, Blogging Therapy, Therapy,.. (goodtherapy.org)