„Cítim sa hrozne vinná kvôli duchovnému stavu mojich detí. Sú to márnotratní synovia, ktorí sa odvrátili od Boha kvôli týraniu ich otca, postoju cirkevného zboru voči mne a klamstvám, ktoré sa o Bohu naučili v cirkvi. Mám pocit, že som u nich zlyhala. Je mi to strašne ľúto a bojím sa o ne.“
Čo máme robiť, keď máme zlomené srdce a bojíme sa o svoje deti, ktoré sa kvôli týraniu odvrátili od Boha?
Začneme tým, že si vytriedime, ktoré časti našej bolesti a strachu vychádzajú z falošnej viny a z falošného presvedčenia o Bohu. Toto nám môže pomôcť získať jasnú myseľ a uľaviť niečomu zo svojej bolesti.
Pravda je takáto: duchovný stav tvojich detí spôsobilo to,
- že ich vychovával pokrytecký tyran, ktorý sa tváril, že je kresťan
- že tvoj cirkevný zbor skreslil pohľad tvojich detí na Boha
- že tvoj cirkevný zbor zlyhal a neposkytol ti pomoc, keď si ju potrebovala, aby si sa oslobodila od týrania.
Vina a zodpovednosť spočíva výhradne na ich otcovi a cirkevnom zbore.
Ako tí, čo prežili týranie, máme sklony preberať na seba falošnú vinu a nepriateľ nám neustále vnucuje myšlienky sebaobviňovania hovoriac, že to a to sme mali urobiť ináč. No musíme vidieť veci také, aké naozaj sú – sú to klamstvá a falošná vina.
Ty si svoje deti neodvrátila od Boha a zodpovednosť potrebuješ umiestniť na tých, čo tak urobili – na ich otca a ľudí v cirkvi, ktorí učili falošné kresťanstvo. Nie je to tvoja vina. Je normálne, že sa cítiš ako blázon a máš pocit zrady.
Veľmi sa kvôli deťom znepokojujem
Pozrime sa na niektoré veci, ktoré sa za tým môžu skrývať. Mnohí z nás boli v cirkevných zboroch, ktoré učia doktríny vyvolávajúce strach a vyhlasujú, že ak človek nespĺňa určité kritériá, resp. „nemá začiarknuté tie správne políčka“, zostáva mimo dosahu Božej lásky a starostlivosti či dokonca mimo spásy.
Potrebujeme obozretne rozmýšľať o doktrínach, keď neodrážajú Boží charakter – Boh je rovnako láskavý aj spravodlivý. Deti, ktorých vychovávali otcovia, čo ich psychicky a emocionálne týrali alebo ktorých vychovávali otcovia, ktorí boli tyranizujúci pastori alebo otcovia, ktorí ich zneužívali sexuálne alebo otcovia, ktorí používali Bibliu na ospravedlňovanie svojej moci a kontroly, nepôjdu do pekla za to, že sa odvrátili od falošného a krutého boha, ktorého im ukázal ich otec.
Nemysli si, že Boh rozmýšľa spôsobom: „Niet divu, že sa odvrátili od cirkvi. Niet divu, že mi nedôverujú. Niet divu, že všetko spochybňujú. Aspoň že sú úprimní a nepretvarujú sa.“ Boh vie presne, čím tvoje deti prešli a pozná všetky klamstvá a pokrytectvo, ktorým boli vystavené. Pozná ich zápasy a bolesť a tiež to, čo je hlboko v ich srdci a to je najpravdepodobnejšie túžba po láskavom Bohu a nie po falošnom, ktorého predstavoval ich otec a cirkev.
Odvrátiť sa od tohto neláskavého boha je iné ako odvrátiť sa od nášho skutočného Boha. Vždy je zdravé odmietnuť tohto krutého tyranizujúceho Boha. Všetci to potrebujeme urobiť skôr, než môžeme nájsť pravého Ježiša. Ak naše deti hovoria: „Nechcem byť ako cirkev alebo ako otec“, je to dobre!
Boh tomu rozumie a nenávidí duchovné týranie viac než my. Nenávidí to, ako cirkev vo vzťahu k nám a k našim deťom zlyhala. Pokryteckých cirkevných vodcov bude brať na zodpovednosť za to, čo urobili našim deťom (a nám). Pozri sa, ako Ježiš nazýval náboženských vodcov svojej doby: „plemeno vreteníc“ či „synovia diabla.“ Ak žiješ v strachu a zármutku z toho, že tvoje deti idú do pekla, láme mi to srdce. Peklo je pre zlých ľudí.
Keďže naše cirkvi nerozumejú tomu, čo je zlo, používajú Písmo smerované na zlých ľudí proti zraneným a slabým, teda proti nám a našim zraneným deťom. Biblia nám hovorí, že večnosť s Bohom bude plná tých, ktorí stáli „bokom“ – „prví budú poslední“ – a budeme prekvapení, kto všetko tam bude.
Pamätaj, Božie srdce je za tvoje deti oveľa viac než si ty či než ti to kedy povedia legalistické doktríny. Boh sa od nich neodvrátil. Je láskavý a spravodlivý. Vie o týraní a o cirkevnom systéme, ktorý odvrátil ich srdcia. Nebude trestať naše deti za to, čo im bolo spôsobené. Vie, že sa tak rozhodujú kvôli traume, popletenému mozgu a emocionálnym zraneniam.
Sú tvoje deti naozaj „márnotratní synovia“?
Učili nás, že máme naše bojujúce a zranené deti označovať ako „márnotratných synov“, no toto robí problém z nich namiesto pravého dôvodu, pre ktorý odmietli Boha – odvrátili sa od neho kvôli tomu, čo im spôsobili druhí ľudia. Nanešťastie väčšina cirkvi ponúka utrpenie: „Buď v tom si alebo nie“, „Musíš sa prispôsobiť a zapadnúť, ináč si sa dostal na šikmú plochu.“ Márnotratný syn bol povýšenecký a sebecký. Ježiš nikde nehovorí o tom, že bol zranený. Tvoje deti sú zranené, trpia a sú traumatizované (bez ohľadu na to, či to vedia alebo nie) a právom odmietli zraňujúcu a neláskavú cirkev.
Môžeš robiť nasledovné:
- Znovu uvažuj o nálepke „márnotratný syn“, aby si mohla byť láskyplným odrazom Božej lásky a milosti pre svoje deti.
- Uvedom si, ako bol tvoj pohľad pokrivený legalistickým učením, že naše deti sú spasené poslušnosťou a nie Božou milosťou.
- Spoznaj, kým Ježiš naozaj je a obozretne preskúmaj svoju vieru, aby si videla, či naozaj odráža milujúceho Ježiša.
- Modli sa, aby ti ukázal, kým On naozaj je. Je verný, aby ti na túto modlitbu odpovedal.
Ako sa mám teda správať k svojim deťom?
Počúvaj ich. Dostala ťa tvoja viera nezámerne do pozície, kedy nedokážeš počuť ich srdce? Všetky zdravé vzťahy potrebujú otvorenosť, bezpečie, úprimnosť a rešpekt, takže to isté aplikuj aj voči svojim deťom. Zahoď doktríny a jednoducho s nimi buď.
Niekedy naše deti vidia pokrytectvo v cirkvi oveľa jasnejšie a oveľa skôr než my a sú v tom úprimné. Ak reagujeme so strachom a súdom, môže to v našom vzťahu spôsobiť trhlinu. No ak ich dokážeme počúvať a byť voči nim otvorení, môže to byť dar, ktorý spôsobí, že náš vzťah sa bude rozvíjať.
Keď bol môj syn tínedžer, povedal mi, že sa mení spôsobmi, ktoré ma môžu vydesiť. Opýtala som sa ho, čo sa deje. Povedal mi, že vidí všetko to zákoníctvo, fundamentalizmus a všetok odpad, čo som ja nevidela a nevedela som, že sú to klamstvá, keď som ho vychovával tak, aby tomu veril. Počúvala som ho s otvoreným srdcom a uvedomila som si, ako mu hovorím: „Máš pravdu. Nevidela som to.“
Po čase a po mnohých diskusiách, keď som ho počúvala, mi práve jeho pohľad pomohol oslobodiť sa od legalizmu a dostať sa von z fundamentalizmu. Som mu za to veľmi vďačná. Tvoje deti ti môžu pomôcť napredovať.
Vzdaj sa svojho strachu a odsudzovania a vnímaj ich ako zranených. Ak žiješ v strachu z toho, že nie sú spasené alebo ak ich vo svojom srdci odsudzuješ ako márnotratníkov, bude to ovplyvňovať váš vzťah. Ty to vnímaš ako smútok a znepokojenie, no oni to vnímajú ako odsúdenie, kontrolu a to, že máš pre ne svoj program a toto narušuje váš vzťah.
Miluj ich a maj s nimi súcit namiesto toho, aby si sa o nich bála. Môžeš prosiť Boha, aby ti pomohol vidieť tvoje deti tak, ako ich vidí On. Ak si myslíš, že Boh ich odsudzuje, je to varovný signál, že potrebuješ nájsť skutočného Ježiša.
Namiesto toho, aby si sa modlila zo strachu, modli sa zo súcitu a lásky a modli sa, aby našli skutočného Ježiša, aby sa im ukázal ako reálny a aby ti pomohol odrážať im ho.
Buď voči sebe úprimná v tom, či tvoja viera nemení tvoju lásku voči nim na transakčnú komoditu, ktorá hovorí, že ich budeš milovať viac, ak budú nasledovať Pána Boha. To je podmienečná láska a môžu to cítiť. Je to Kristova láska, ktorá nás priťahuje a hoci to nie je tvoje poslanie priviesť ich k spáse, máš šancu byť pre ne tou láskou.
Ak máš pocit, že váš vzťah je narušený, môžeš si s nimi sadnúť a porozprávať sa s nimi o tom? Dokážeš sa im ospravedlniť za svoj strach a odsudzovanie (ak je to tak)? Dokážeš s nimi hovoriť o tom, ako vás cirkev zradila a čo mala urobiť, že nereprezentuje Boha a že aj ty si prežívala túto zradu zo strany cirkvi? Dokážeš s nimi hovoriť o vlkoch v ovčom rúchu a o tom, že Boh nás varoval, že títo ľudia budú v cirkvi a že Boh to nenávidí?
Byť rodičom znamená mať s deťmi láskyplný vzťah a nie sa ich snažiť spasiť – to je práca Svätého Ducha.