„Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v jeho duchu niet podvodu. Kým som mlčal, chradli moje kosti a celý deň som nariekal. Veď dňom i nocou doliehala na mňa tvoja ruka. Moja životná sila vysychala ako v letnej páľave. Vyznal som ti svoj hriech a nezatajil svoju vinu. Povedal som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky. Ty si potom odpustil vinu môjho hriechu.“ (Žalm 32:2-5)
Ľudské svedomie má veľkú moc. Je to silná vec v živote kresťana, ako to zistil Dávid, keď zhrešil. Hospodin používa naše svedomie, aby na nás položil svoju ťažkú ruku, keď hrešíme. Keď Hospodin pracuje cez naše svedomie, je to také intenzívne, že keď nás usvedčuje z hriechu, nemáme silu a sme ako človek, ktorý zablúdil v páľave horúcej púšte. Jediným liekom je úprimné pokánie a vyznanie hriechu a potom Božie odpustenie. Všimnite si, že človek, ktorý naozaj robí pokánie, môže toto odpustenie cítiť ako protiklad mizérie usvedčeného svedomia.
Toto je silná pravda, keď sa dostaneš do pokušenia. Hriech nám hovorí, že si môžeme dopriať a užívať si ho. No skutočnosť je taká – ako to zistil Dávid a miliardy kresťanov – že keď kresťan podľahne a zhreší, ak zažije nejaký pôžitok, tak je o pár sekúnd po ňom. Potom príde tá hrozná páľava svedomia. Ťažká Božia ruka nás vedie k vyznaniu hriechu a pokániu. Je to hrozné. Vo dne v noci. Vo dne v noci. Budíš sa o tretej nad ránom s tým hrozným pocitom v žalúdku a hriech máš priamo pred očami. Nedokážeš sa sústrediť. Urobil si niečo zlé a vieš o tom a takisto to cítiš. Nedaj sa podviesť pokušením. Ak si naozaj kresťan, nemôže ťa tešiť hriech. Jednoducho to nebude fungovať.
Ako väčšina z vás vie, človek, ktorého označujeme ako tyran, má veľmi málo alebo žiadne svedomie. Navonok sa môže tváriť ako svätec, kým vo svojom vnútri a mimo zraku ostatných žije v skazenosti. Rozmýšľajte o tom. Nemá svedomie alebo ho má spálené (čo je to isté). Ak ste niekedy cítili tú intenzitu mizérie, ktorú spôsobuje svedomie, rozmýšľajte o tom, že tyran dokáže robiť to, čo robí a nemá pri tom žiadne výčitky svedomia. V noci môže kľudne spať. V skutočnosti mu jeho zlo spôsobuje potešenie. Sýti sa tým. Je to preňho príjemné.
Rozmýšľajte o tom. Je to neuveriteľné. Ukazuje nám to stupeň zla, s ktorým máme pri týraní dočinenia. Tu je človek, ktorý dokáže robiť proti svojej vlastnej žene hroznú zlomyseľnosť a nielenže mu to neprekáža, ale keď vidí, ako jeho manželka trpí, teší ho to. Nabíja ho to energiou.
Rozumiete tomu? Väčšina kresťanov a kazateľov/duchovných tomu nerozumie. Je to zlo. Toto sú zlí ľudia, ktorí žijú v tomto svete. Ak zlyhávame v chápaní hĺbky ich skazenosti, prirodzenosti ich mysle bez svedomia a ak namiesto toho predpokladáme, že sú ako my, žijeme v neskutočnom omyle a oklamú nás. Budeme si myslieť, že ich dokážeme napraviť. Budeme ich ľutovať. No Písmo nám hovorí o ich skutočnej prirodzenosti:
„Oni však ako nerozumná zver, od prírody určená na lov a zabíjanie, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; zahynú vo svojej skazenosti a stihne ich odplata za neprávosť. Hýrenie vo dne pokladajú za rozkoš, sú poškvrnou a hanebnosťou a na spoločných hostinách s vami sa oddávajú rozkošiam. Ich oči sú plné cudzoložstva a nevedia sa nasýtiť hriechu, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti, sú deťmi kliatby“ (2 Pt 2:12-14).
Musíme vedie, s čím máme dočinenia. Musíme veriť, čo nám hovorí Božie Slovo o realite zla okolo nás a obzvlášť keď sa medzi nás vkráda v miestnej cirkvi.
A do veľkej miery to my, viditeľná kresťanská cirkev, nevieme.
Let’s Think Some More about What it Means to Have no Conscience – Unholy Charade – Jeff Crippen