Pri tejto téme sú rôzne variácie, no vždy je to o kontrole a moci.
V rozhovoroch pre moju knihu o verbálnom týraní pravidelne vystupuje do popredia predmet obetného baránka. Zdá sa, že medzi formami slovného týrania, ktoré používajú rodičia, obetný baránok vyniká. V rodine s kontrolujúcim, bojovným či narcistickým rodičom je rola obetného baránka efektívnym nástrojom udržiavania kontroly nie len nad interakciami a správaním členov rodiny, ale aj na rodinným naratívom.
Ako poukázal výskumník Gary Gemmill, rola obetného baránka umožňuje rodičovi rozmýšľať o rodine ako o zdravšej a funkčnejšej než v skutočnosti je; keby nebolo tohto jednotlivca – áno, obetného baránka – rodina by bola dokonalá a život by bol úžasný. Toto je dôležitý bod, pretože pomáha rodičovi zaisťovať rodinný naratív veľmi konkrétnym spôsobom.
Ďalšia štúdia Zacharyho R. Rothschilda a iných predpokladala a potom aj ukázala, že rola obetného baránka umožňuje človeku minimalizovať vinu alebo zodpovednosť za negatívny výsledok a poskytuje mu vnímanie rozšírenej kontroly, pretože vždy existuje dôvod, na ktorý sa dá poukázať v súvislosti so zlým výsledkom. Príklad, ktorý často uvádzam, je rodinné auto, zaparkované na ceste pred domom, ktoré v noci zničia vandali. Keby sa vám to stalo, zrejme by ste boli znepokojení alebo zavolali políciu, no považovali by ste to pravdepodobne za náhodnú udalosť.
No rodič, ktorý je zvyknutý mať po ruke obetného baránka, k tomu takto nebude pristupovať; namiesto toho sa zameria na skutočnosť, že práve Kubo mal včera večer auto, nezamkol ho a preto bolo oveľa ľahšou korisťou pre vandalov. Okrem toho Kubo nerozsvietil svetlá, ktoré osvetľujú cestu a vchod, čo vandalom poskytlo ďalšiu výhodu – tmu.
V rodinnom dobre premyslenom naratíve je to, že auto zničili vandali, vina Kuba. Presne takto funguje rola obetného baránka.
Kto sa stáva obetným baránkom?
V niektorých rodinách – ako napr. v Timovej – rola obetného baránka rotovala tak, aby to otcovi umožňovalo s veľkou mocou tlmočiť jeho „posolstvo“:
„Zlyhanie bolo neprípustné. Snažiť sa niečo vysvetliť bola zrada. Urobil si presne to, čo povedal otec, zobral si na seba týranie, ktoré ti pridelil, ináč si bol ignorovaný a bol si obetným baránkom. Syn, ktorý neposlúchal, sa stal obetným baránkom, až kým „to nepochopil“ a potom sa stal terčom ďalší „flákač“. Toto sa dialo od detstva až zhruba do prvej dekády v dospelosti, kým som konečne neodišiel z domu.“
V mnohých rodinách je obetný baránok trvalá rola tak, ako to bolo v prípade Alice:
„Obetným baránkom bol môj stredný brat Tom, pretože odvrával a odolával matkiným manipuláciám. Bola to irónia, pretože z nás štyroch to bol práve on, kto dosahoval najlepšie výsledky – bol športovec a mal dobré známky – no matka nezniesla skutočnosť, že ho nedokáže ovládať tak ako mňa a mojich dvoch mladších súrodencov. Zo všetkého, čo sa nepodarilo, obviňovala Toma, čo následne naštartovalo môjho otca, ktorý veril každému klamstvo, ktoré o Tomovi povedala. My ostatní sme sa snažili čo najviac konfliktom vyhýbať a hovorili sme čo najmenej v snahe zostať čo najviac neutrálni, aby sa neobrátila proti nám. Keď mal Tom 18, odišiel z domu, vyštudoval právo a pred 10 rokmi prestal s rodičmi komunikovať. Stala sa z neho tá najúspešnejšia čierna ovca v dejinách. Ja sa s ním stretávam, no moja sestra a brat sa toho príliš boja – dokonca aj v dospelom veku – a nechcú nahnevať matku. Hoci ja som nebola obetným baránkom, mám neskutočne veľa problémov, ktoré riešim počas terapeutických sedení. Celé svoje detstvo som prežila schúlená v obrannej pozícii.“
V protiklade k intuitívnemu cíteniu nepotrebuješ stádo, aby si sa stal obetným baránkom; stávajú sa ním aj jedináčikovia. Takto to vyjadrila Dora:
„V príbehu mojej matky všetko, čo sa kedy v živote pokazilo, nejako súvisí so mnou. Bolo to moje narodenie, ktoré spôsobilo to, že môj otec sa od nej odcudzil a rozviedol sa s ňou. Samozrejme, môj ocko to vidí celkom ináč a keď odišiel, mala som 7 rokov. Matka sa nikdy znovu nevydala, pretože nikto by nechcel ženu so záťažou, ktorou som bola ja. Mohlo by to byť smiešne, keďže ocko si zobral ženu s dvomi deťmi, lenže smiešne to nebolo. To isté platilo o jej práci a o tom, prečo nikdy nepostúpila – na vine bola Dora. Keď som mala 30, vstúpila som do terapeutickej miestnosti a konfrontovala som matku, ktorá všetko poprela. Ako povedala terapeutka, zmenila taktiku a prešla od obetného baránka ku gaslightingu. Ešte s ňou udržiavam obmedzený kontakt, ale chystám sa ho úplne prerušiť kvôli jej neschopnosti prevziať zodpovednosť za svoje činy a slová, z ktorých sa idem zblázniť.“
Nepreberanie zodpovednosti je neskutočná výhoda, keď je poruke obetný baránok.
Ako sa obetný baránok vyberá
Kým veda vysvetľuje, čo motivuje tyrana, aby si vybral obetného baránka, neexistuje žiadny výskum o tom, ako si ho vyberá, a tak som na základe stoviek príbehov, s ktorými sa so mnou druhí zdieľali pri tomto projekte a pri písaní knihy: „Detox dcéry: Uzdravenie z vplyvu neláskavej matky a opätovné získanie svojho života“ zostavila niekoľko celkom nevedeckých vzorcov, ktoré však môžu byť celkom zaujímavé. Niektoré sú v porovnaní s ostatnými oveľa zreteľnejšie.
1. Odporca alebo rebel
Keďže celé slovné týranie je o kontrole a nerovnováhe moci, nie je prekvapujúce, že dieťa, ktoré sa nepodriadi „programu“ – nech je akýkoľvek – bude kvôli tomu vylúčené a marginalizované. Tento vzorec odráža príbeh, ktorý rozprávala Alica o jej bratovi Tomovi a môže byť takisto podnetom pre rotáciu roly obetného baránka v iných rodinách.
2. Citlivé dieťa
Zámery roly obetného baránka aj šikanovania sú podobné a každá z nich dáva tyranovi príval energie a moci; toto je oveľa uspokojivejšie, keď na to vybrané dieťa skutočne reaguje. Okrem toho to dovoľuje rodičovi zdôvodniť, že rola obetného baránka je nevyhnutná preto, aby dieťa „scelila“ a aby „prestalo byť príliš citlivé.“
Nanešťastie sa to stáva synom aj dcéram a je to silný vzorec v mnohých rodinách. Ostatné deti robia všetko preto, aby potlačili všetky svoje emocionálne reakcie, čo ich chráni, no zároveň spôsobuje iný druh poškodenia.
3. Outsajder
To som videla najmä pri matkách, ktoré si myslia, že toto dieťa takto funguje vďaka matkinej dobrote; dieťa je dostatočne odlišné od nej aj od ostatných detí a tak ktorékoľvek rodičovské zručnosti používa, dieťa je nimi úplne ochromené a matka reaguje tým, že vinu zvaľuje na dieťa. V rodinnom naratíve toto dieťa obyčajne nesie bremeno zodpovednosti za to, že táto domácnosť sa ťažko ovláda či za akýkoľvek iný problém, ktorý môže táto matka prežívať.
4. Pripomínajúci
Toto sa najčastejšie vyskytuje u detí rozvedených rodičov, ktoré buď vyzerajú alebo sa správajú ako „bývalý“, no tiež sa to vyskytuje v rodinách, kde dieťa údajne odráža príbuzného, ktorého nemajú v láske, nenávidia ho, je čiernou ovcou rodiny alebo kombináciou toho všetkého. Môže to byť vyjadrované otvorene vyhláseniami typu „Si presne ako tvoj otec – nezodpovedný a lenivý“ alebo skryte tak, ako v prípade Diany, ktorá vyštudovala psychológiu:
„Ako dieťa som nedokázala pochopiť, prečo som za všetko bola obviňovaná ja a moja sestra bola vždy skvelá. Mala som čisté jednotky, bola som úspešná a moja sestra pravý opak. No malo to svoju históriu. Môj otec sa dopustil hriechu tým, že matku opustil a šťastne sa oženil. Ja som sa dopustila hriechu tým, že som vyzerala ako on – bola som vysoká, štíhla, brunetka a intelektuálne založená. Moja sestra vyzerá ako moja matka – drobná blondína a nie príliš seriózna. Pochopila som to až vďaka terapii, ktorá bola súčasťou môjho štúdia.“
Rola obetného baránka znamená slovné týranie bez ohľadu na to, ako sa to niekto snaží znormalizovať či zdôvodniť. A v podstate je celkom jedno, ako si rodičia vyberajú svoje obete; podstatné je, že to robia.
Copyright © Peg Streep 2021
Toxic Families: How the Scapegoated Child Gets Chosen | Psychology Today