Predstav si, že by si vyrastal v domove, kde by ťa jeden z tvojich rodičov skutočne nedokázal milovať. Kde by ti zakaždým, keď si od neho čakal povzbudenie povedal, že si hlúpy, keď sa o to vôbec pokúšaš. Tento rodič by každý tvoj nezávislý čin vnímal ako hrozbu a na každý úspech v tvojom živote by žiarlil namiesto toho, aby sa s tebou tešil a pochválil ťa. Presne taký je život s narcistickým rodičom.
Nedávne štúdie potvrdzujú, že narcistickí rodičia nie sú schopní skutočne druhých milovať – dokonca nemilujú ani svoje vlastné deti.
Ako si všimnúť narcistického rodiča
Podľa Mayo Clinic je narcistická porucha osobnosti definovaná ako „duševná porucha, pri ktorej majú ľudia nafúknuté vnímanie vlastnej dôležitosti, hlbokú potrebu po obdive a nedostatok empatie voči druhým. No za touto maskou dokonalej sebaistoty je krehké sebavedomie, ktoré je zraniteľné aj voči tej najjemnejšej kritike.“ Diagnostický a štatistický manuál duševných chorôb pridáva ďalší vhľad klasifikujúci deväť kritérií pre narcistickú poruchu osobnosti. Iba päť z týchto kritérií stačí k tomu, aby mohol byť dotyčný klinicky diagnostikovaný ako narcista.
Kritériá pre narcistickú poruchu osobnosti:
- grandiózne vnímanie vlastnej dôležitosti
- prehnaná zaujatosť fantazírovaním o nekonečnom úspechu, moci, brilantnosti, kráse či ideálnej láske
- presvedčenie o vlastnej špeciálnosti, jedinečnosti a o tom, že ho môžu chápať iba tí, ktorí sú tiež špeciálni či vysoko postavení a takisto o tom, že môže mať vzťah iba s týmito špeciálnymi ľuďmi
- potreba nadmerného obdivu
- vnímanie vlastnej privilegovanosti
- vykorisťujúce, zneužívajúce správanie vo vzťahu k druhým
- nedostatok empatie
- závisť druhým a presvedčenie, že druhí závidia jemu
- prejavy arogancie a povýšeneckého správania a postojov
Čo to znamená pre ich vzťahy?
Keďže narcisti nie sú schopní empatizovať s druhými, nikdy sa nenaučia milovať. Nanešťastie sa to nezmení ani vtedy, keď má narcista deti. Narcistickí rodičia vnímajú svoje deti len ako ich vlastníctvo, ktoré môžu používať pre svoje vlastné záujmy. Často majú problém s hranicami – fyzickými aj emocionálnymi – a na svoje deti nakladajú veľa emocionálnej záťaže. Kvôli tomu sú ich deti primárnym zdrojom ich uspokojenia – a niekedy aj ich boxovacím vakom.
Narcisti takisto vnímajú svet binárnym spôsobom: Veci sú buď špeciálne/ideálne/dokonalé alebo bezcenné/škodlivé/nanič. Nič medzitým neexistuje a podľa týchto extrémov sa správajú aj k svojim deťom. To spôsobuje, že ich deti sa im zúfalo snažia vyhovieť (byť na „láskavej“ strane tohto spektra a nie na tej temnej strane) a dovolia svojim narcistickým rodičom, aby ovládali ich život len preto, aby veci zbytočne nekomplikovali. Podobne kým dieťa obstaráva narcistovi jeho potreby a vyvoláva v ňom dobrý pocit zo seba, je pravdepodobnejšie, že bude reagovať pozitívne, vďaka čomu bude život dieťaťa harmonickejší. No ako deti rastú, stávajú sa silnejšie, sebaistejšie a odvážnejšie. Narcistickí rodičia vnímajú túto nezávislosť ich detí ako priamu hrozbu voči kontrole, ktorú chcú nad ich životom udržiavať.
Kvôli zúfalej snahe udržať si kontrolu budú narcisti zámerne sabotovať vnímanie sebahodnoty ich vlastných detí. Niektoré z bežných taktík, ktoré používajú, zahŕňajú vytváranie nezdravej súťaživosti, používanie viny a hanby, dávanie ultimát a zhadzovanie detí (tým, že im hovoria, že sú tučné, škaredé, bezcenné, hlúpe atď.) v snahe udržať v deťoch nízku sebadôveru.
Dlhodobé dopady pre dospelé deti narcistov
Nie je prekvapivé, že u mnohých detí, ktoré vyrastajú v týchto typoch nezdravého prostredia, sa rozvinú pocity viny a nízkeho sebavedomia, ktoré si so sebou nesú do dospelosti. U detí vychovávaných narcistickými rodičmi je menšia pravdepodobnosť rozvoja realistického sebaobrazu.
Vyrastať týmto spôsobom je brutálne
Keď sa z detí narcistických rodičov stanú dospelí, musia sa učiť, že existuje rozdiel medzi skutočnou láskou a narcistickou „láskou“. A to zahŕňa zmieriť sa so skutočnosťou, že to, čo prežívali, je v skutočnosti emocionálne týranie a neustály gaslighting. Potom je to pre tieto deti ťažký boj s uznaním, že narcistické činy ich rodičov nie sú ich vinou alebo zodpovednosťou, ako to platí pri akejkoľvek forme zneužívania detí. Ak má vzťah s ich narcistickým rodičom pokračovať, dospelé deti narcistov si potrebujú stanoviť jasné a pevné hranice – a držať sa ich. Mnohé dospelé deti si uvedomia, že tá najzdravšia možnosť je úplne tento vzťah ukončiť. Cyklus týrania a kontroly sa neskončí len preto, že odídeš z rodičovského hniezda. Narcisti sa nedokážu vypnúť.
Deti narcistických rodičov
Deti vychovávané narcistickými rodičmi vyrastajú s pocitom, že nikdy svojim rodičom nie sú schopné vyhovieť. Sú neustále ponižované a jednajú s nimi tak, že nikdy nebudú dosť dobré. No je to rodič – a nie dieťa – kto má problém – poruchu osobnosti, ktorá spôsobuje, že nie je schopný empatie a lásky.
Ak si vyrastal s narcistickým rodičom, dobre poznáš ten zápas. Pamätaj si, že teraz, keď si dospelý, máš veci pod kontrolou a nie si povinný ďalej znášať jeho týranie a zlé zaobchádzanie. Stanov si hranice a drž sa ich alebo sa od svojho rodiča odstrihni, aby si mohol žiť dobrý život. Stojí to za to!
Narcissistic Parents Are Literally Incapable Of Loving Their Children (yahoo.com)