“Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ Lk 14:26
Čo znamená „nenávidieť“ niekoho, keď inde sme vyzývaní k tomu, aby sme druhých obetavo milovali? Dokonca máme milovať svojich nepriateľov a tu nám Ježiš vraví, že máme nenávidieť dokonca niektorých našich najbližších z rodiny. Čo by to mohlo znamenať? Nenávisť je tu Semitská hyperbola – v podstate to znamená „milovať menej ako“. Sú obdobia, keď je naša láska a oddanosť Bohu v rozpore s ľudskou oddanosťou; v takýchto prípadoch musí vždy prevládať láska k Bohu, jeho svetlu a k ceste pravdy. Pre mňa je celkom v poriadku milovať športový tím Seattle Seahawks, no ak moja manželka potrebuje, aby som ju uprostred zápasu odviezol do nemocnice alebo potrebuje, aby som jej venoval pozornosť, musím jednať tak, akoby som nenávidel tento tím a ani neuvažoval nad tým, že ich mám rád, pretože potrebujem poslúžiť svojej manželke.
Aplikujme tento princíp na to, ako cirkev vníma manželstvo a rozvod. Nedávno som bol hosťom na jednej ženskej severoamerickej konferencii, ktorá má dlhodobú históriu, a celkom ma premohlo to, keď som počul množstvo prípadov a hrozných vecí, s ktorými musia ženy žiť v ich manželstvách. Medzi jednotlivými zhromaždeniami som bol bombardovaný srdcervúcimi otázkami: „Čo má robiť žena, keď jej manžel robí to alebo to alebo v tom neustále pokračuje?“ Zlomilo mi to srdce. Mal som pocit, akoby som sa mal počas toho víkendu tucetkrát osprchovať.
Moja výpoveď môže vyznievať veľmi vášnivo, ale prosím, vydržte to, pretože si myslím, že táto konferencia bola miestom, kam ma poslal Pán. Nemôžem to dostať z hlavy.
Jedna žena začala náš rozhovor slovami: „Boh nenávidí rozvod, však?“ „Áno“, povedal som. „Verím, že je to tak.“ „Takže jednoducho musím akceptovať to, čo sa deje v mojom manželstve, však?“ Keď mi povedala, čo sa tam deje, rýchlo som ju opravil. „Ak cena za záchranu manželstva ženu ničí, je to príliš vysoká cena. Boh miluje ľudí viac než inštitúcie.“ Jej manžel je závislý od porna. Sexuálne ju zanedbáva okrem toho, keď si chce naplniť svoje prevrátené túžby. Neustále jej predhadzuje rozvod, kvôli čomu má ona pocit, že ako kresťanka zlyhala. Povedal jej zoznam piatich vecí, ktoré chcel urobiť na základe toho, čo videl v porne a ak na to nebola ochotná pristúpiť, povedal, že manželstvo skončí. Súhlasila so štyrmi, no piatu nedokázala urobiť. A teraz má pocity viny.
Boh nenávidí rozvod, však?
Toto je ohavné a podlé. Táto žena potrebuje ochranu pred takýmto bizarným zneužívaním a ak je rozvod tá jediná zbraň, ktorá ju ochráni, potom by cirkev mala byť Bohu vďačná za to, že takáto zbraň vôbec existuje.
Mladá žena, sotva mala 20 rokov, držala v deke malé dieťa a pozerala na mňa so slzami v očiach. Jej manžel má obrovský problém s hnevom. Dvakrát sa stalo, že ju na diaľnici vyložil aj s dieťaťom. „Ale obidva razy sa pre nás vrátil“, povedala na jeho obranu, keď som vyzeral úplne vydesený. Boli odlúčení a ona žila so svojimi rodičmi. Chcela vedieť, či by sa k nemu mala vrátiť, pretože jeho psychiater povedal, že mu nič nie je. Ani jej manžel si nemyslí, že má nejaký problém a že v skutočnosti problémom je to, že ona má problém „dostatočne mu odpustiť“. Sú zosobášení tri roky a už prežila viac trápenia (neuvádzam tu celý jej príbeh), než by mala akákoľvek žena prežiť za celý život. Absolútne som nemyslel na to, ako jej manželstvo „zachrániť“, ale ako uľaviť jej svedomiu a pomôcť jej pripraviť sa na nový život – bez neho.
Cirkev, Boh nenávidí, keď je žena sexuálne degradovaná a nútená robiť veci, ktoré sa jej hnusia. Aj v nás by to malo vyvolávať pocit zvracania.
Keď je mladý muž taký nezrelý, že vystaví svoju manželku s dieťaťom nebezpečenstvu na diaľnici (okrem iných vecí), pomyslenie na to, že nás trápi „vhodnosť“ rozvodu ukazuje na to, že sme oddaní ľudským inštitúciám a nie Božej vôli. Ako hovorí Kevin DeYoung: „Každý rozvod je výsledkom hriechu, ale nie každý rozvod je hriešny.“
Ďalšia žena mi vravela, že znáša strašné správanie svojho manžela už viac ako 40 rokov. Pozrel som sa do jej tváre, videl tam zápasy, hrdinskú vytrvalosť, ale takisto mi bolo pripomenuté, že rada/poradenstvo má svoje dôsledky. Takže keď sa rozprávam s mladou ženou v treťom roku jej manželstva a je jasné, že je zosobášená s obludou a niekto chce „zachrániť“ ich manželstvo, chcem, aby si uvedomili, že ju odsudzujú na štyri desaťročia zneužívania snáď kvôli jej rozhodnutiu, ktoré urobila ako tínedžerka. Keď títo muži nie sú konfrontovaní a nečinia pokánie, nemenia sa.
Ježiš o rozvode povedal to, čo povedal kvôli tomu, aby ženy chránil, nie ich uväznil. Rozvod bola zbraň, podsunutá proti ženám v prvom storočí, a nie taká, ktorú mohli použiť, a takmer vždy ich zanechala v núdzi, ak sa ich neujala ich pôvodná rodina.
Ako to ctí koncept „kresťanského manželstva“, keď sa presadzuje pokračovanie tyranizujúceho, deštruktívneho vzťahu, ktorý pomaly vytláča z duše ženy všetok život a radosť? Miesto toho musíme svoju pozornosť zamerať na to, aby sme nabádali mužov k tomu, aby milovali svoje ženy tak, ako Kristus miluje cirkev a nie hovorili ženám, že to musia s manželom, ktorý s nimi ohavne zaobchádza – tak ako Satan s nami, vydržať. Prácu Satana by sme mali konfrontovať a zastaviť a nie ju umožňovať.
Nenávidím rozvod rovnako ako ostatní. Som 31 rokov ženatý a nedokážem si predstaviť, že by som mal svoju manželku opustiť. Modlil som sa s množstvom manželských párov, robil som s nimi poradenstvo, písal som blogy, články a knihy a precestoval 49 z 50 štátov (USA) a takisto som navštívil deväť ďalších krajín a to všetko preto, aby som posilňoval manželstvá v cirkvi. Som presvedčený, že som vyslancom, ktorého úlohou je podporovať zlepšovanie a rozvíjanie manželstiev.
Jasne si uvedomujem, že to, čo hovorím, je nebezpečné a trocha desivé, pretože nijaké manželstvo nie je jednoduché. Každé manželstvo musí prekonávať zranenia, bolesti a hriech. Ani jeden manžel nie je svätý v tom zmysle, že každý potrebuje odpustenie a sú obdobia, v ktorých žiť s ním je ťažké a niekedy boľavé. Nehovorím o bežných zápasoch života s hriešnikom ani o tom, že každý muž alebo každá žena by sa mali usilovať o rozvod. (Existuje aj veľa mužov, ktorí sú týraní a mohli by takisto „biblicky“ usilovať o rozvod.) Obviniť niekoho z „týrania“, keď to tak naozaj nie je, je takmer rovnako diabolské ako páchanie týrania, takže musíme byť obozretní, aby sme neboli „falošnými svedkami“ proti partnerovi za tým účelom, aby sme presvedčili seba a druhých, že sa môžu legitímne usilovať o rozvod preto, aby sa dostali z ťažkého manželstva.
Preto mám veľmi rád, keď sa niektoré cirkvi stretávajú s manželskými pármi a počúvajú ich, aby im poskytli objektívnu spätnú väzbu, pomohli im rozlíšiť medzi normálnym manželským napätím a tyranizujúcim správaním. Niektoré ženy potrebujú počuť: „Nie, toto nie je normálne. Toto je týranie. Toto nemusíš znášať.“ Iné potrebujú počuť: „Myslíme si, že čelíte normálnym ťažkostiam v manželstve a pomocou poradenstva sa dajú prekonať.“ No nijaký blog (a dokonca ani kniha) nemôžu adekvátne zodpovedať všetky s tým súvisiace otázky.
Milujem manželstvo – dokonca aj jeho zápasy, ktoré si Boh môže naozaj použiť, aby nás ďalej formoval a aby sme rástli – no nenávidím to, keď sú Božie dcéry týrané. A nikdy nebudem obhajovať manželstvo na úkor emocionálneho, duchovného a fyzického zdravia ženy.
Po tej konferencii som sa vrátil do mojej hotelovej izby a zdalo sa mi, že sa musím vyzvracať. Neviem, ako to Boh znesie, keď musí byť svedkom takéhoto hrozného správania proti jeho dcéram.
Keď už stačilo!
Ježiš hovorí, že sú „úrovne“ lásky a obdobia, kedy sa naša oddanosť musí povzniesť nad inú. Naša oddanosť manželstvu je dobrá, charakterná a pravdivá. No keď oddanosť vo vzťahu umožňuje pokračovanie zla, je to falošná oddanosť, dokonca diabolská.
Kresťanskí vodcovia a priatelia, musíme vnímať, že niektorí skazení muži používajú kresťanskú vinu svojej manželky a naše učenie o posvätnosti manželstva ako zbraň, aby jej mohli naďalej ubližovať. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že ak by viac žien začalo hovoriť: „S tým je koniec“, a keby ich podporovala aj cirkev a umožnila im uniknúť namiesto toho, že umožňuje pokračovať v týraní, iní muži v cirkvi, ktorí sú v pokušení správať sa rovnako, by sa konečne prebudili a zmenili svoje správanie.
V kresťanských rodinách je viac pravdepodobné, že žijú iba z jedného príjmu, čo spôsobuje, že niektoré kresťanské ženy sú v dôsledku toho ešte zraniteľnejšie. Musíme si upratať svoj vlastný dom. Musíme povedať: „Už stačilo!“ Musíme vložiť Božiu bázeň do sŕdc niektorých hrozných manželov, pretože určite nemajú bázeň pred svojimi manželkami a nedostatok rešpektu ich vedie k pokračujúcemu poľutovaniahodnému správaniu.
Chcem, aby muž, ktorý týral svoju manželku, musel vysvetliť svojej potenciálnej druhej manželke, prečo ho jeho prvá manželka opustila. Nech si muži uvedomia, že správanie má svoje následky a že manželky majú chrániť, opatrovať a nie používať, zneužívať a nikdy s nimi nemajú jednať ako so sexuálnymi hračkami. Ak chce muž benefit a spoločenstvo dobrej manželky, nech si ho zaslúži a opätovne zaslúži a nech vie, že oň môže prísť.
Musí vedieť, že už stačilo!
Viem, že som rozvášnený. No nemyslím si, že to bola náhoda, že ma na tej konferencii neustále zastavovali a chceli, aby som počúval všetky tie ohavné príbehy. Myslím, že Boh chcel, aby som videl rozsah toho, čo sa deje a bol v tomto prípade Jeho hlasom.
Sme povolaní k tomu, aby sme milovali manželstvo, no keď manželstvo umožňuje zlo, mali by sme ho nenávidieť kvôli zachovaniu zdravia ženy.