1. Manželské rady, ktoré fungujú pre jeden manželský pár, môžu byť pre druhých rozsudkom smrti.
Len preto, že nejaká rada niekomu pomohla neznamená to, že to bude fungovať u každého. Musíme pochopiť, že ak si partner nemyslí, že celý svet sa krúti okolo jeho pohodlia, názorov, potešení, potom je možné pracovať na problémoch, súvisiacich s napredovaním. Ak majú obaja partneri schopnosť prijímať spätnú väzbu a preberať za seba zodpovednosť, môžu sa venovať oblastiam osobného rastu a skúmať, ako to ovplyvňuje ich vzťah. Zdraví ľudia sa rozhodujú podľa toho, čo je dobré pre každého z nich a pre ich vzájomný vzťah a keď sa niečo pokazí, usilujú sa to napraviť. Na rozdiel od toho v deštruktívnom manželstve sa zraňujúci partner rozhoduje „napredovať“ smerom, ktorý najviac vyhovuje JEMU. A ak sa o vzájomné spojenie usiluje len jeden z partnerov, nemôže tam byť nijaké reálne spojenie, nijaká náprava, nijaká budúcnosť, pretože tento „vzťah“ je len nekonečným obetovaním sa jedného z partnerov a nekonečnou nezodpovednosťou druhého partnera.
2. Tyrani môžu patriť medzi tých najmilších ľudí, akých ste kedy stretli.
Raz jeden pastor povedal: „Moja príbuzná bola vydatá za násilníka. Keď vidím tyrana, hneď ho rozpoznám.“ Hovoril to v čase, keď sa usiloval o manželské poradenstvo a zmierenie tyranizujúceho manželstva. Mnohí kresťania sú presvedčení, že tyranizujúci vzťah dokážu rozpoznať – podobne ako spomínaný pastor. Lenže robia to len na základe nejakého zoznamu vonkajších charakteristík, podľa ktorých sa údajne správa tyran a jeho obeť. V skutočnosti sa týranie väčšinou odohráva skryte za zatvorenými dverami a rozpoznať ho je veľmi ťažké. K psychickému, finančnému, slovnému, sexuálnemu, emocionálnemu, kultúrnemu a fyzickému týraniu dochádza v súkromí a myslieť si, že by ste to rozpoznali je prinajlepšom hlúpe. Priala by som si, aby kresťania pochopili, že skrytí tyrani míňajú neskutočné množstvo energie na svoj verejný imidž. Na rozdiel od bežných ľudí hĺbavo premýšľajú a plánujú si všetko tak, aby na tých, ktorých si vybrali, skutočne urobili dobrý dojem. Skutočnosť, že väčšina tyranov sú experti na manipuláciu je jeden z dôvodov, prečo skryté týranie prekvitá – lebo málokto by veril, že ten milý a láskavý človek doma deptá svoje deti alebo je stelesnením hrôzy alebo že by ten oddaný vedúci biblického štúdia odstrihol svoju manželku od všetkých financií.
3. Zdravé manželské páry v hierarchických manželstvách nepraktizujú hierarchiu.
Výskumy ukazujú, že väčšina tých, ktorí veria, že manželka by sa mala podriaďovať manželovi, funguje tak, že buď robia rozhodnutia spolu alebo ak sa nevedia zhodnúť, tak žiadne rozhodnutie neurobia. Mnohí povedia, že manžel by mal mať posledné slovo, no ich činy odrážajú vo vzťahu vzájomnosť.
4. Ignorovať múdrosť tých, čo zažili deštruktívne manželstvo, je veľmi zlé.
V kresťanských kruhoch je zažité presvedčenie, že keď sa niekto rozvedie, automaticky je tam nejaká zaujatosť, neobjektívnosť voči všetkým vzťahom (v podstate že je tam nejaká „odchýlka od normálu“). Na základe toho si teda manželské páry najlepšie „ochránia“ svoje manželstvo tak, že sa budú vyhýbať akejkoľvek rade od rozvedených. V opačnom prípade by si možno mnohí uvedomili, že pravým dôvodom je zdesenie z toho, že ako základ „zdravého“ manželstva je akceptovanie nadradenosti, vykorisťovania a nátlaku.
5. Keď sa západný svet mýli, má to ťažký dopad aj na zvyšok sveta.
Západný svet má naďalej veľký vplyv na zvyšné časti sveta a zdá sa mi, že čím konzervatívnejšia je interpretácia západného kresťanstva, tým je pre tradičné kultúry prijateľnejšia.
6. Kresťanské ženy sa neusilujú uniknúť zo zdravých manželstiev.
Keď kresťania hovoria: „K rozvodom dochádza preto, lebo ľudia neberú svoje záväzky vážne“, hádžu do jedného vreca tých, čo ušli, aby si zachránili život s tými, ktorí k tomu možno mali iné dôvody. Zozbierané údaje potvrdzujú, že takmer polovica manželstiev v USA končí kvôli dôvodom, ako je fyzické či sexuálne týranie, závislosti, sexuálna nemorálnosť, nevera, zrada, kriminálne aktivity, incest, finančné týranie, duchovné týranie, zanedbávanie či opustenie partnera. Duchovní, pastori a manželskí poradcovia opätovne vrážajú preživším do chrbta nôž, keď o rozvode hovoria v tom zmysle, že všetci rozvedení sa jedného rána zobudili a povedali si, že dnes je pekný deň na rozvod. Takisto veľmi škodia tým, ktorí ešte stále žijú v tyranskom prostredí a zvažujú svoje rozhodnutie, pretože odchod je označovaný ako „hanba“. Priala by som si, aby si duchovní uvedomili, že zastrašujú a posmievajú sa z tých, ktorí hľadajú únik z manželstva z dôvodu, aby si zachránili život.
7. Len to, že sa ti podarilo zachrániť tvoje nezdravé manželstvo, neznamená, že si vynašiel nejaký univerzálny kľúč na záchranu každého manželstva.
Mnohí kresťania sú presvedčení, že všetky problémy v manželstve sa dajú vyriešiť. Obzvlášť to platí pre bývalých konfliktných partnerov, ktorí používajú svoje minulé skúsenosti k tomu, aby radili druhým: „Tvoje manželstvo sa dá zachrániť – len rob to, čo sme robili my.“ Hoci ich skúsenosť nikto nevyvracia, mýlia sa v jednej veci – vysoko konfliktní partneri a tyranizujúci partneri nie je to isté. Ak mala dvojica v minulosti nezdravé, nezrelé manželstvo a dnes sa tešia z dobrého vzťahu, ukazuje to, že obaja partneri sa posunuli v prevzatí zodpovednosti za seba aj za ich podiel vo vzťahu. Tento aspekt zúčtovateľnosti a vzťahovej zodpovednosti je niečo, čo tyranizujúci vzťah postráda.
8. Kresťanom, ktorí cítia oprávnenosť na moc a kontrolu nad druhým, nechýbajú duchovné intervencie.
Týmto zatvrdnutým ľuďom nechýbajú modlitby, porozumenie, trpezlivosť či nádej. Neubližujú preto, lebo niekto sa dostatočne nemodlí, dostatočne nepodriaďuje, dostatočne neodpúšťa. Škodia a ubližujú druhým, lebo sa tak rozhodli. Žiadať od zradenej, opustenej, vykorisťovanej a ubitej partnerky, aby sa naďalej modlila za svojho tyrana alebo zostala vo vzťahu, je skazené, zlé. Priala by som si, aby kresťania pochopili, že modlitba nemôže nahradiť pravé pokánie a skutočnú zmenu v myslení a následne v správaní. Priala by som si, aby kresťania pochopili, že zduchovňovanie aspektov medziľudských vzťahov, čo sa často deje v neprospech trpiaceho, je duchovná manipulácia a týranie. Je jasné, že modlitba je jeden zo spôsobov ako kresťania komunikujú s Bohom a každý má slobodu modliť sa za koho chce. No len preto, že táto činnosť znie duchovne, neznamená to, že sa nedá zneužiť na manipuláciu alebo opätovnú traumatizáciu.
9. Kresťania v zdravých manželstvách môžu mať len šťastie.
Pamätám si na zoznam toho, čo počas randenia robiť a čo nie, ktorý sme dostali od našej fundamentálnej evanjelikálnej cirkvi. Dodržali sme takmer všetko, čo sa od nás žiadalo. Prežili sme aj to, čím boli posadnutí a stále sme spolu a celkom šťastní. No poznám aj ženy, ktoré dodržiavali všetko, čo my, a napriek tomu ich manžel zradil, opustil alebo týral. Tiež sa modlili. Tiež držali pôst. Tiež dostali požehnanie zboru. Tiež mali predmanželské poradenstvo. Urobili všetko, čo mali, no výsledok bol celkom odlišný.
Mnohí vravia, že „kresťanská viera“ je zárukou bezpečného, šťastného, úspešného manželstva. Pravda je však taká, že viera niektoré veci nevie zaručiť a my, ktorí žijeme v zdravom manželstve, to musíme akceptovať.
10. Ospravedlnenie neudeľuje právo zostať.
Priala by som si, aby kresťania pochopili, že ospravedlniť sa a začať pracovať na uzdravovaní nie je vstupenkou do srdca toho druhého. V skutočnosti „uzdravujúci sa“ manžel, ktorý svoje uzdravovanie používa ako vyjednávací nástroj, aby presvedčil svoju manželku, nech s ním zostane, je dôkazom toho, že sa mu nedá veriť.