Sedela si niekedy v kostole, na skupinke alebo si sa rozprávala s niekým, koho rešpektuješ a počula si od nich niečo, čo znelo celkom biblicky… no odchádzala si s pocitom, akoby si bola v pasci?
Vieš, o čom hovorím. Je to ten moment, keď vedúcim cirkvi povieš legitímne obavy a namiesto toho, aby to riešili, prekrútia to a nasmerujú proti tebe.
Možno použili verše z Písma o „podriadenosti“, aby umlčali tvoje oprávnené znepokojenie presvedčivo citujúc List Efezanom 5.22, pričom sa tvárili, že predošlý verš neexistuje – „navzájom sa podriaďujte…“
Možno hovorili o „úcte“ spôsobom, ktorý znamenal, že ti nie je dovolené klásť otázky alebo si dávať hranice, pričom prekrútili prikázanie – ktorého cieľom je pestovať lásku a vďačnosť – na príkaz nespochybniteľnej poslušnosti.
Alebo ti možno povedali, že tvoje váhanie znamená nedostatok viery, že tvoje otázky spôsobujú rozdelenie, že problémom je len tvoj pocit nepohody.
Poznáš Bibliu. Miluješ Boha. No v takýchto chvíľach je tvoje telo napnuté, tvoja myseľ zahmlená a máš hrozné pocity viny, že ťa vôbec napadli takéto otázky, pretože oni predsa používajú Božie Slovo.
Chcem ti povedať niečo veľmi dôležité: Nie si šialená a nie si spurná. To, čo prežívaš, má svoje meno – títo ľudia používajú Bibliu ako zbraň. Existuje slovo, ktoré teológovia používajú pre tento druh nesprávneho zaobchádzania s Bibliou: eisegesis. Je to prax vkladania vlastných zámerov do biblického textu.
Keď niekto „upraví“ verš zbavený kontextu, okolitej pasáže a jeho pôvodného zámeru, požíva autoritu Biblie ako zásterku pre svoj zámer. Ale toto vôbec nie je nová taktika. V Evanjeliu podľa Matúša v 4. kapitole citoval Ježišovi Písmo Satan. Bol to Žalm 91. Satan poznal slová, ale zámerne žalm skrátil a vynechal práve tie riadky, ktoré by spochybnili jeho argumentáciu.
Nepriateľ tvojej duše dokáže odrecitovať text, no keď niekto používa Božie Slovo nie ako pastier, ale aby ťa umlčal, koná podľa rovnakej stratégie. Preto to, čo prežívaš, nielenže poškodzuje tvoj vzťah s dotyčným, ale poškodzuje to aj tvoju schopnosť dôverovať vlastnému rozpoznávaniu toho, čo je a čo nie je pravda. Môže to v tebe vyvolať pocit, že ak o niečom pochybuješ, je to hriech. A niekedy – a to mi láme srdce – to poškodí tvoje vnímanie samého Boha, pretože ak títo ľudia prezentujú Boha ako niekoho, kto vyžaduje tvoje mlčanie a trestá ťa za tvoje otázky, bude ťa to viesť k tomu, že ho viac nebudeš chcieť poznať. Lenže Boh Biblie taký nie je.
Zažila som to a viem, aká je to osamelá cesta. Možno rozmýšľaš, či si jediná, ktorá to vidí alebo či si jednoducho „príliš citlivá.“ Nie si.
Chcem sa tejto téme venovať viac. Chcem hovoriť o tom, ako sa manipulácia skrýva za náboženský jazyk a čo je ešte dôležitejšie – ako sa môžeš posunúť k tomu, že dokážeš rozpoznať Božie pravdy od toxických spôsobov, akými boli Božie slová používané proti tebe. No nateraz len chcem, aby si vedela, že Boh ti dal toto vnímanie, toto rozpoznávanie pravdy a má to svoj dôvod. Grécke slovo pre rozpoznávanie v Novej zmluve je diakrisis, čo znamená Bohom daná schopnosť oddeľovať, hodnotiť a dosahovať pravé závery o tom, čo je naozaj duchovne autentické. To, že to robíš, nie je žiadna charakterová chyba. Nie je to ani vzbura proti autoritám. Je to dar.
Ak sa ti niečo zdá zvláštne, hoci je to zabalené v biblickom verši, nielenže máš tomuto pocitu venovať pozornosť – doslova to musíš robiť; je to príkaz. Prvý list Jána 4:1 hovorí: „Skúšajte duchov.“ Tento príkaz bol napísaný práve z tohto dôvodu.
Shaneen Megji