Keby sa chcel vlk dostať do košiara, tá najhoršia vec, akú by mohol urobiť by bolo to, že by vyzeral ako vlk. Aby to fungovalo, musel by vyzerať, znieť a správať sa ako ovca – alebo ešte lepšie by bolo, keby vyzeral ako pastier. Presne tak to funguje, keď chce manipulátor – obzvlášť skrytý náboženský narcista – získať moc. Nerobí to demonštratívne. Naopak – oblečie si dokonalú náboženskú kamufláž.
Tento človek môže mať encyklopedické znalosti Biblie. Môže sa výrečne modliť, viesť v cirkvi nejakú službu a prezentovať sa ako hlboko nábožný či dokonca nadmieru sa obetujúci. No pod týmto náboženským výzorom (2 Tim 3:5) sa ukrýva niečo celkom iné: závislosť od narcistického sýtenia. Rovnako ako drogovo závislý potrebuje svoju dávku, aj narcista potrebuje pozornosť, obdiv a bezvýhradnú podriadenosť, aby si udržal svoje ego. A je tragické, že náboženské prostredie, kde sa veľmi cení podriadenosť, úcta a oddanosť, je dokonalé miesto na získavanie tohto sýtenia. Náboženský jazyk, jazyk Písma sa stáva kontrolnou jednotkou.
Táto kamufláž funguje nasledovne:
Namiesto toho, aby povedal: „Žiadam, aby si robil to, čo chcem“, povie: „Boh ma postavil do pozície autority nad tebou a preto sa mi musíš podriadiť.“
Namiesto toho, aby povedal: „Odmietam prevziať zodpovednosť“, povie: „Nedotýkaj sa Božieho pomazaného“ ignorujúc skutočnosť, že v pôvodnom kontexte (Žalm 105:15) to bolo Božie vyhlásenie na ochranu patriarchov; nikdy to nebol žiadny štít, za ktorý by sa mohli ukrývať vodcovia cirkvi. Žiadny apoštol v Novej zmluve tento výrok nepoužil na umlčanie kritika. Ani jeden.
Namiesto toho, aby povedal: „Tým, že si ma odhalila, ohrozila si ma“, povie: „Máš spurného ducha.“
Vidíš, čo sa deje? Každé obvinenie je odklonené od pravdy. Každý verš z Písma je zámok na dverách, ktorý nesmieš odomknúť. Títo ľudia zmenia hierarchiu cirkvi alebo rodiny tak, aby slúžila ich vlastnému egu. Stavajú sa do role zvrchovaného prostredníka medzi tebou a Bohom a nenápadne ti podsúvajú, že Boží hlas môžeš počuť iba cez nich a že dôverovať vlastnému úsudku je nebezpečné.
Sú to zlí pastieri, pred ktorými nás varoval Ezechiel v kapitole 34: „Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo? (Ezechiel 34:2) Sýtia seba a zneužívajú k tomu stádo.
Ak si to zažila, vieš, čo to urobí s tvojou mysľou. Začneš uvažovať, či to, keď sa za seba postavíš znamená, že sa v skutočnosti búriš proti Bohu. Nie, nie je to tak. Boh nepoužíva svoje Slovo, aby ničil svoje deti. Keď bol Ježiš na zemi, umýval druhým nohy, s učeníkmi chodil po zaprášených cestách, obetoval svoj vlastný život. Bol do dobrý pastier. Keď citoval Písmo, robil to preto, aby oslobodil zajatých, nie aby si budoval svoje vlastné impérium alebo vymáhal od svojich nasledovníkov oddanosť. Rozdiel medzi Ježišom a náboženským narcistom je priepastný.
Ak máš dočinenia s niekým, kto používa „vieru“, aby kŕmil svoje ego, nie je to Boží služobník, ale služobník svojej vlastnej závislosti.
Shaneen Megji