Keď som žila v silnom emocionálnom a duchovnom týraní, ktoré prichádzalo z niekoľkých rôznych smerov vrátane mojich vlastných myšlienok, to, čo som najviac chcela, bolo oslobodenie. Verila som, že Boh ma oslobodí. Ponorila som sa do jeho Slova a najmä do Žalmov, kde sľúbil, že bude moja pevná veža, ku ktorej sa môžem utiekať a nachádzať v nej bezpečie.
Bola to nádherná poetická myšlienka. A zobrala som ju vážne. No Božie „oslobodenie“ nezahŕňalo to, že ma vytrhne z mojich okolností. Naozaj som verila, že jedného dňa sa to stane, ale nestalo sa. Nie týmto spôsobom.
Kresťania mi povedali, že keď si konečne uvedomili, že Boh ich nejde zachrániť (t. h. vytrhnúť z ich okolností), odišli od Boha. Neurobil to, čomu verili, že urobiť má. Podľa nich má Boh urobiť všetko krásne a žiarivé, keď Ho o to požiadame. Takže keď každý deň prší, Boh si nerobí svoju prácu. Takže neexistuje alebo nie je dôležitý.
Aj ja som s tým zápasila. Naozaj. Veľmi rozumiem takémuto zmýšľaniu a mám súcit s tými, ktorí sa rozhodli vzdať sa Boha. No ja som nakoniec prišla k inému záveru. Skôr, než vám o tom poviem, chcem vám povedať, čo to znamená byť oslobodený, pretože možno sa naše predstavy v tejto veci nezhodujú.
Čo znamená byť oslobodený z emocionálneho a duchovného týrania?
Najprv hovorme o tom, čo to neznamená:
- Neznamená to čakať, že sa z ničoho nič stane zázrak. Môže sa to stať? Áno, ale väčšina žien, ktoré to takto vnímajú, naň čakajú až do smrti. Maj to na mysli, ak sa k nim chceš pridať.
- Neznamená to spoliehať sa na poznatky a múdrosť niekoho iného. Sú druhí ľudia múdri? Môžu byť. No len preto, že niečo vedia, nemusí to znamenať, že majú múdrosť alebo porozumenie, aby ti dali radu pre tvoj život. Uč sa z kníh, od iných, od poradcov alebo od kohokoľvek, ale nevzdávaj sa svojej vlastnej zodpovednosti robiť rozhodnutia pre svoj vlastný život na základe vecí, ktoré o tom vieš. Tí ostatní nežijú tvoj život, ale ty áno.
- Neznamená to veriť alebo dôverovať ľuďom len preto, že sú v pozícii vedenia alebo autority. Je veľmi veľa ľudí, ktorí sú vodcovia a zároveň sú to dysfunkční klamári. V Božom mene znásilňujú ženy a deti. Iní robia menej viditeľné odporné veci, ale skryte kontrolujú a týrajú. Dôveruj ľuďom – vrátane vodcov, učiteľov či poradcov – ktorí si tvoju dôveru ZASLÚŽILI. Nedôveruj im iba preto, lebo majú dobré kázne. Môj mládežnícky pastor mal úžasné kázne a popri tom obťažoval dievčatá.
- Neznamená to vzdať sa a nerobiť nič. Niekedy nerobiť nič je všetko, čo môžeš, ale keď príde čas, aby si niečo urobila, tak to musíš urobiť. Ak zaseješ semienka v tmavej pivnici, nenarastie tam nič, nech si to budeš akokoľvek želať alebo tomu budeš horlivo veriť. Narastie to iba vtedy, keď to vykopeš a presadíš na svetlo, kde budú mať semienka to, čo potrebujú, aby mohli prežiť. Ty musíš urobiť tú prácu. Svätý Duch živého Boha v nás žije preto, lebo to má dôvod. Poďme!
- Neznamená to akceptovať súčasný stav. Koľko rokov preživší trpia kvôli rade náboženských ľudí, aby si udržali súčasný stav vo vzťahu? Je to tragické. Akceptovať súčasný stav znamená povedať „nie“ osobnému rastu a premene. Nerastieme tým, že sa podvolíme rade, ktorú nám dávajú iní, aby sme robili tie isté veci stále a stále a stále – veci, ktoré nikdy nefungovali a všetko iba zhoršovali. Nikomu nezáleží na tvojom živote tak, ako na ňom musí záležať tebe. Nikomu. Takže títo ľudia neurobia všetko preto, aby ťa oslobodili. Motýľ vychádzajúci z kukly musí túto prácu urobiť sám. Bez nej zomrie. Ak to urobí, bude lietať. Boh ho takto stvoril.
- Neznamená to veriť, že nemáš nijakú moc a potrebuješ niekoho, kto tú moc má, aby ťa vytiahol z tej jamy. Naša kultúra sa usiluje oberať ľudí o moc a dávať ju druhým. No každý človek má svoju vlastnú moc a autonómiu, aby ju používal na dobré alebo na zlé. Rovnako aj ty. Pamätáš sa na Dorotku z príbehu o Čarodejnici z Oz? Chcela sa vrátiť späť do Kansasu, ale neuvedomovala si, že moc urobiť to mala neustále pri sebe. Hľadala ju všade možne, len nie u seba. Nikto ju nemohol zachrániť, iba ona sama. To isté platí pre teba.
Toto znamená oslobodiť sa:
- Znamená to plánovať a robiť malé rozhodnutia, ktoré ťa nakoniec pripravia na odchod z tyranizujúceho vzťahu. Niekedy si myslíme, že odísť je iba jeden obrovský krok do neznáma. A pre niektorých to tak môže byť. Ale väčšinou to ženám trvá niekoľko rokov, kým si pripravia svoju myseľ, srdce a telo na odchod. Nie je to jedno obrovské rozhodnutie, ktoré rozhodne o smerovaní ich budúceho života. Sú to každodenné malé rozhodnutia, ktoré to urobia.
- Znamená to učiť sa nové veci, ktoré si sa nikdy nenaučila, pretože až teraz si pre ne otvorila svoju myseľ aj srdce. Znamená to hľadať odpovede konkrétne pre seba a svoju situáciu a nie aplikovať všeobecné riešenia. Ľudia okolo teba budú chcieť, aby si urobila „normálnu“ vec. To, čo robia všetci alebo čomu všetci veria. Prečo? Pretože vtedy sa ONI cítia dobre. Ale toto nie je život, ktorý Boh vybral pre svojich nasledovníkov. Volá ich, aby chodili v múdrosti podľa jeho Svätého Ducha. Niekedy to znamená vzdorovať náboženskému systému – podobne ako to robil Ježiš. Čítaj si knihy, ktoré sú iné ako uznáva tvoja denominácia. Ako môžeš vedieť, čomu veríš, ak si nikdy neštudovala nič iné iba to, čo ťa naučilo zopár ľudí v detstve? Existuje veľa múdrosti a poznania pre tých, ktorí sú zvedaví a ktorí úprimne hľadajú pravdu. Neboj sa. Ježiš ťa má vo svojej starostlivosti.
- Znamená to vložiť nádej a dôveru v samého Boha a v múdrosť, ktorú ti dáva a nevkladať ju do ľudí.
- Znamená to bojovať. A ten hlavný boj sa odohrá medzi tvojimi vlastnými dvomi ušami.
- Znamená to veriť, že môžeš zmeniť súčasný stav. Nie je to ľahké a budeš prežívať výsmech a podrazy, ale zvládneš to.
- Znamená to obhajovať samú seba – stáť v realite svojej vlastnej skúsenosti a chápania, keď sa ti druhí budú snažiť nahovoriť, že si šialená. Znamená to milovať tú osobu, ktorú stvoril a miluje Boh. To si ty.
- Znamená to naučiť sa, ako ovládať seba a svoje myšlienky namiesto snahy kontrolovať iných a svoje okolie.
Cez svoju vlastnú skúsenosť som sa naučila, že Boh ťa oslobodí tým, že si v tvojom živote použije špeciálneho človeka – TEBA.
Po trojročnej separácii – rok v tom istom dome a dva roky aj fyzicky, som si uvedomila, že Boh ma zázračne nevyvedie von. A nepoužije k tomu ani môj cirkevný zbor.
Chcel použiť MŇA. A keď ma to prvý raz napadlo, pomyslela som si „NIEEEEEEE!“ A tento nárek sa ozýval celým vesmírom. Je to tak. Naozaj som zažila ten moment, kedy som Bohu hrozila.
„Neexistuje. Neexistuje, aby som to bola ja. To nie je fér. Celé roky som bojovala a zápasila o to, aby som to manželstvo a rodinu udržala a nie je fér, aby som to teraz bola práve ja, kto bude iniciovať tú najhoršiu vec, akú kresťan môže urobiť – rozvod! Nie je to fér! Nie je to fér! Nie je to FÉR!
Plakala som, nariekala a desila sa toho.
A potom cez jeden víkend som išla do hotela a čítala si denníky, ktoré som si písala dve desaťročia. Prestala som mať zlý pocit kvôli môjmu zneužívajúcemu manželovi, ktorý beznádejne uviazol vo svojej patológii a začala som mať zlý pocit zo seba. Kto sa mi snaží pomôcť? Kto ma počúva? Kto sa za mňa postaví? Komu záleží na tej mladej žene, ktorá sa tak veľmi snažila?
Na konci toho víkendu som si kľakla na kolená a povedala som: „Dobre, Bože. Prevezmem od Teba tú úlohu a postarám sa o tvoju dcéru – o seba.“
O dva týždne som podala žiadosť o rozvod. Nikdy som to neoľutovala. Nikdy som neoľutovala to, že som sa postarala o seba. Som vzácna, som aj komplikovaná, ale som milovaná mojim Stvoriteľom. A som za seba zodpovedná. Nikto iný za mňa nie je zodpovedný.
A tak som sa oslobodila. Ale urobila som to kvôli Bohu. Uvedomila som si, že On takto zachraňuje – rukami a nohami jeho služobníkov, jeho detí. Tých, ktorí sa vkladajú do jeho rúk a nasledujú vedenie Ježiša Krista, pretože on je ten, ktorý oslobodzuje zajatých. Nie je to hlasná revolúcia. Je to tiché svetlo, ktoré sa šíri v zákutiach a medzerách bolestí tohto sveta.
No skôr, než cez nás môže kohokoľvek oslobodiť, chce, aby sme sa oslobodili sami. A sľubuje, že bude stáť hneď vedľa nás, bude nás milovať a povzbudzovať. Nie je to džin vo fľaši. Je to náš živý Boh a jeho moc žiť tak ako žil Ježiš máme v sebe – radikálny život lásky a slobody od náboženstva.
Takže ja som od Boha neodišla. Beriem späť. Odišla som od tyranizujúceho boha, ktorého toľko kresťanov uctieva a napodobňuje. Neodišla som od Ježiša. Bez Jeho moci, povzbudenia a lásky by som sa z toho nikdy nedostala a neuzdravila sa. Ale musela som urobiť svoj diel práce. Musela som sa vzdať strachu, hanby a s dôverou sa mu vrhnúť do náručia. A On ma chytil. Chytí aj teba. Osloboď sa.
Natalie Hoffman