Je mi neskutočne ťažko. Spolu s tímom spolupracovníkov prežívame srdcervúci žiaľ, keď sa rad radom odhaľujú neskutočné zavrhnutiahodné činy páchané tými, čo stoja v čele kresťanských
spoločenstiev, kresťanských cirkví. Nehovorím, že všetci títo vodcovia sú narcisti či tyrani, ale krutá pravda je taká, že mnohí z nich sú. Je tragické a je na naše zahanbenie, že cirkev takýchto mužov priťahuje a zastrešuje ich.
Sú to viac ako tri roky, čo vo svojej práci prichádzam do kontaktu s ľuďmi, ktorí najviac trpia v rukách týchto skrytých narcistických vodcov – sú to ich manželky. Tieto vzácne ženy, ktoré sa v dobrej viere vydali, ktoré podporujú svojich manželov v ich službe, ktoré sa starajú o svoje deti a nesú na svojich pleciach obrovskú zodpovednosť – práve tieto ženy sú často terčom toho najhoršieho týrania. No trpia v tichosti a izolácii. Usmievajú sa, slúžia a trpia. A niektoré z nich s týmto tajomstvom umierajú. Je to epidémia. A je smrteľná.
Nedávno som sa s jednou z týchto žien rozprávala o tom, či by nenapísala list, aby dodala nádej tým, ktoré ešte stále trpia rovnako ako ona, no nevedia, čo vlastne prežívajú, stále sú v izolácii,
prežívajú zmätok a zúfalstvo.
Chceme prelomiť mlčanie, pretože tento druh utrpenia zabíja.
Chcem sa s vami podeliť s listom, ktorý napísala, pretože veľmi jasne vyjadruje to, čo prežívajú manželky narcistických vodcov. Dúfame, že pomôže ďalším ženám uvedomiť si, že nie sú samé a
že existuje pomoc a nádej.
Prosím, zdieľajte tento list s každou ženou, o ktorej si myslíte, že možno týmto spôsobom trpí. Alebo ho zdieľajte s tými, ktorí by tieto ženy mohli poznať. Chceme, aby sa to dostalo k čo najväčšiemu počtu ľudí, pretože je to otázka života a smrti.
Tu je spomínaný list:
Moja drahá, vzácna žena,
možno sme sa nikdy nestretli, ale poznám ťa veľmi dobre,
naozaj veľmi dobre.
Zvykla som prežívať presne to, čo ty.
Veľmi dobre poznám tú izoláciu,
tajné znášanie agónie,
vyčerpanosť a zdrvujúcu bolesť srdca,
ktorá ťa privádza do šialenstva
a vysáva z teba energiu.
Áno, poznám to napätie v tvojich čeľustiach,
tú stuhnutosť ramien, ktorej sa nedokážeš zbaviť.
Zažila som ten stiahnutý žalúdok
a neprestajnú zvieravú bolesť na hrudi.
Viem, aké je pre teba ťažké naoko sa usmievať,
aké namáhavé je udržiavať ten radostný výzor.
Viem, ako horlivo sa snažíš
byť za všetko vďačná.
Vidím, ako sa mu podriaďuješ,
ako mu slúžiš.
Druhí si myslia, že je to tvoje srdce služobníčky, tvoja oddanosť.
2
A áno, je to to.
No viem o tvojej neustálej ostražitosti a neistote,
o tvojom neustálom strachu.
Vnímam tvoju usilovnú prácu,
vnímam, ako sa všetko snažíš zahladiť,
ako sa snažíš hasiť požiare, ako sa snažíš ochrániť svoje deti.
Vidím v tvojich očiach zúfalstvo,
počujem neustále ťa prenasledujúce, nevyslovené otázky:
„Čo robím zle?“
„Čo by som mala robiť ináč?“
„Je niečo, s čím by som mala prestať?“
Počujem tvoj zúfalý plač:
„Ako sa to dá zvládnuť?“
Viem, že keď si večer líhaš,
plačeš od vyčerpania, kým nezaspíš.
Viem, že potichu vzlykáš
a prosíš Boha, aby ti pomohol.
Vieš, že niečo nie je v poriadku –
v desivom neporiadku.
No nemôžeš to nikomu povedať.
Nesmie o tom nikto vedieť.
A tak v tom zostávaš sama.
Ale nie si sama.
V rovnakom väzení,
v akom si izolovaná,
žije množstvo ďalších žien,
ktoré trpia rovnako
v ich vlastnej, osobnej samoväzbe.
Si súčasťou neviditeľnej spoločnosti
oddaných a zúfalých ľudí.
Keby si to vedela…
Žila som v rovnakej izolácii ako ty,
v úplnej a totálnej osamelosti.
Sotva som to prežila.
No draho som za to zaplatila.
Aj teba to stojí príliš veľa.
Tí, čo tomu nerozumejú,
čo nechápu, v čom žiješ si myslia,
že tvoje ťažkosti, zdravotné a iné problémy
sú vecou náhody.
Ale nie sú. Viem to.
Tvoje anonymné súputníčky majú rovnaké problémy so zažívaním,
s únavou nadobličiek, so štítnou žľazou,
s depresiou, so škrípaním zubov,
so spánkom, ktorý je prerušovaný úzkosťami.
Ak je to všetko, tak si na tom dobre.
Zrejme je toho oveľa viac.
Je to len zopár symptómov
z jedovatej kytice utrpenia.
Dobre viem aj o tvojom zmätku,
o tvojej oddanosti, pokore, viere
3
a úprimnej túžbe páčiť sa Pánu Bohu.
Viem aj o tvojom podceňovaní sa a
neustále sa vracajúcich otázkach,
či je to všetko naozaj tvoja chyba
ako ti to neustále vyčíta:
„Ty Jezábel!“
„Ty spurná žena, čo sa odmieta podriadiť!“
„Ty hlúpa, sprostá krava!“
„Ty bezcenné h—- !“
„Kedy sa konečne naučíš ctiť svojho manžela tak,
ako si Sára ctila Abraháma?!“
Je to naozaj pravda? Je to naozaj tak?
Veď on to všetko tak poctivo dokladá Bibliou.
K ostatným je taký dobrý.
Všetci ho majú radi.
Obdivujú ho, majú radi jeho spoločnosť,
vravia, že je úžasný manžel a otec,
poctivý a spoľahlivý dobrák.
Na verejnosti ťa chváli
(alebo ťa veľmi nenápadne zhadzuje).
Vyzerá ako dokonalý muž.
Iné ženy by chceli byť na tvojom mieste.
Keby tak vedeli…
že za zatvorenými dverami sa ten milý, charizmatický úsmev zmení na pohŕdavý, desivý úškrn,
za zatvorenými dverami už nie si jeho milovaná manželka, ale opovrhovaný obetný baránok.
Lenže to nikto nevie.
Možno len tvoje deti.
Ak je to tak, sú zachmúrené,
utiahnuté a nahnevané
alebo depresívne, spoluzávislé a ubližujú si sebapoškodzovaním.
No ak sa mu ich podarilo získať na svoju stranu tak,
ako všetkých ostatných,
podarilo sa mu aj vštepiť im do hlavy, že ich matka
je slabá, hlúpa, vzdorovitá, nerozhodná klamárka,
posadnutá diablom,
duševne chorá žena.
Ak si ich získal svojím čarom,
tajne ťa ľutujú z nesprávnych dôvodov
alebo tebou pohŕdajú
a odrážajú jeho opovržlivý tón,
až kým nie si ubitá zo všetkých strán.
Ty, verná žena,
si lapená v pekle, ktoré vytvára tvoj muž,
cítiš sa uväznená prísahou, ktorú si mu dala pred Bohom.
Tak veľmi si praješ, modlíš sa a dúfaš,
že sa niečo zmení –
dokonca – sotva sa to bojíš priznať –
aj keby to malo znamenať smrť –
jeho alebo tvoju.
Nevzdávaj to, moja drahá,
neber si život.
Nie si sama,
4
hoci o tom ešte nevieš.
Boh je s tebou
a v podobnom pekle ako ty
žije nespočetné množstvo ďalších.
To, v čom žiješ, má svoje meno
a Boh to nenávidí.
To týranie, v ktorom žiješ, nazýva diabolským zlom
a „kresťana“, ktorý ho spôsobuje, nazýva „vlkom v ovčom rúchu.“
Existuje pomoc.
Neboj sa skúmať to, čo sa s tebou deje.
Ak hľadáš Pravdu, Boh ťa k nej privedie.
A hoci ťa môže desiť dozvedieť sa viac,
nevedomosť nikdy nevedie k múdrosti.
Je to nástroj nepriateľa, ktorý ťa drží v otroctve.
Boh dáva múdrosť.
On je Pravda.
Iba Pravda ťa môže oslobodiť.
Neboj sa, moja drahá,
aj keď ťa nástrahy toho zlého môžu desiť.
Buď odvážna.
S Božou pomocou sa z toho dostaneš.
S láskou,
žena ako ty
30.7.2024
(S. Meghji)