Keď trpíš (komplexnou) posttraumatickou stresovou poruchou, určite budeš prežívaš depresiu. Je to jeden z tých symptómov, ktorý je takmer vždy prítomný pri post-traumatickom stave. Dôležité je uvedomiť si, že depresívny stav je prejavom aj dopadom prežitej traumy. Depresia je však často vnímaná aj liečená ako samostatná duševná/emocionálna porucha.
Reakcie nervového systému a depresia ako symptóm posttraumatickej stresovej poruchy
Pri skúmaní prejavov posttraumatickej stresovej poruchy existuje veľa spôsobov ako vnímať depresiu. Keď si prežívala traumu, tvoje nadobličky a nervový systém sa pripravili na prežitie tak, že zaradili režim „bojuj alebo uteč“. Keď traumatická skúsenosť alebo epizóda prešla, tvoje okolnosti alebo nastavenie mysle možno neboli alebo nie sú dostatočne schopné integrovať a obsiahnuť to napätie v nervovom systéme a emocionálny energický výboj, výsledkom čoho je, že zostávaš v takto nastavenom móde.
Časom sa ti minú tvoje energetické zdroje. Začneš trpieť alergiami a budeš citlivo reagovať na rôzne potraviny; taktiež existuje možnosť, že budeš mať astmatické záchvaty, chronickú bolesť, hormonálnu nerovnováhu a celý tvoj imunitný systém sa zosype. Zo stavu, kedy si príliš dlho fungovala v ostražitom móde, zrazu prepneš do stavu, kedy jednoducho „vypneš“ a zostaneš tak.
Tvoja energia „zmrzne“ a stane sa nečinnou. Zo stavu, kedy si bola hyperaktívna a neustále nadmerne ostražitá, sa dostaneš do disociatívneho stavu, v ktorom sú tvoje pocity otupené a si v depresii.
V stave nadmernej aktivity sympatetická časť tvojej nervovej sústavy funguje nadmerne. Teraz je parasympatetická časť preťažená. To môže vyústiť do letargie, depresie, nízkeho tlaku, zápchy a iných zažívacích problémov – a to menujeme len niekoľko účinkov. Okrem toho sa budeš stále pohybovať medzi týmito dvomi štádiami – nadmernou aktivitou a mizernou aktivitou, ktoré budú sprevádzané spomínanými emocionálnymi reakciami.
Depresívne prejavy posttraumatickej stresovej poruchy z hľadiska disociácie („odpojenia sa od života“)
Depresia funguje ako bezpečnostný ventil, keď si dlhý čas fungovala v hyperaktívnom móde. Nanešťastie je to aj stav, v ktorom môžeš uviaznuť a nečinne zotrvať príliš dlho. Hoci sa toto depresívne štádium môže zdať veľmi odporné, môže byť a často aj je lepším stavom v porovnaní so stavom, keď príliš dlhý čas prežívame silné emócie. Nie je to o tom, že nemáš energiu a preto si v depresii. Je to naopak – tvoja energia je investovaná do udržiavania depresívneho stavu, aby si – vedome či nevedome – prežila.
Keď začneš vnímať svoju posttraumatickú depresiu z tohto pohľadu, poskytne ti to dostupnejšie fungovanie, a možno ti to aj vráti vnímanie kontroly v protiklade k tomu, aby si zostala obeťou depresie a mohla sa cez to dostať.