Trauma, ktorú si zažívala v dôsledku skrytého emocionálneho a psychického týrania, zanechala dlhodobé následky na tvojom tele aj mozgu. Ak sa z toho máš uzdraviť, je dôležité pochopiť, ako to ovplyvnilo tvoje myšlienky, pocity, uzdravovanie a každodenné reakcie na život.
Kvôli našim reakciám a problémom sme obviňované naším tyranom, priateľmi a mnohí dokonca rodinou a, samozrejme, nakoniec obviňujeme aj sami seba. Keď si toto budeš čítať, dúfam, že aspoň trochu pochopíš, prečo ťa týranie, ktoré si zažila, zmenilo z pokojného, súcitného človeka na nervózny, úzkostlivý, panikársky, zmätený, seba spochybňujúci zmätok. Nie je to tvoja vina! A dúfam, že začneš mať so sebou aspoň trocha súcitu, ktorý je pre uzdravovanie nevyhnutný.
Viem, že nie si šialená, slabá, nestabilná ani čokoľvek iné, čo ti hovorili. Viem, že si silná a statočná a odolná kvôli tomu všetkému, čo si prežila. Jedna vec, ktorú chcem spomenúť je to, že každý z nás má rozdielnu odolnosť voči traume. Na tých z nás, ktorí boli zneužívaní aj v detstve alebo vyrastali v zanedbávaní a šialenstve, môže mať trauma z tyranského manželstva oveľa väčší dopad – na naše telo a mozog. Dve veci, ktoré môžu zmierniť túto traumu, sú mať pri sebe láskavú podporu a schopnosť efektívne jej odolávať. Nanešťastie mnohých z nás opustili priatelia aj cirkevný zbor a naša odolnosť je vcelku neefektívna.
Čo je trauma?
Trauma vychádza z vážnej a neustálej hrozby, ktorá premáha našu schopnosť zvládať život a keď žijete s tyranom, prežívate obrovskú traumu. Všetko to psychické a emocionálne týranie, gaslighting, obviňovanie, prekrúcanie, lži, manipulácia a zrada ďaleko presahujú schopnosť človeka zvládnuť to. Trauma nie je iba o tom, čo sa stalo v minulosti. Trauma nekončí tým, že odídeme z tohto vzťahu. Jej odtlačok máme vrytý na mozgu aj na tele.
Tu je niekoľko príznakov neriešenej traumy:
- úzkosť, chronické pociťovanie paniky
- nervový systém je v neustálej pohotovosti
- pocit, že život nás premáha
- pocit nebezpečia aj potom, čo sme odišli zo vzťahu
- problém s myslením, sústredením a rozhodovaním
- „vypnutie“
- nízka motivácia
- ľahké „naštartovanie“ udalosťami či rozhovormi
- pocit, že nemáme pod kontrolou svoje pocity
- neustále rýchlo sa pohybujúce myšlienky
- problémy so spánkom
- sebaspochybňovanie
- strata zmyslu a smerovania
- pocit neustáleho vnímania nebezpečia
- vyčerpanosť
- pocity prázdnoty, bezmocnosti, zaseknutosti a ťažoby
- vypnutie, odlúčenosť, disociácia
- pocit odpojenia od seba, od svojho tela a myšlienok
- pocit, že „som niekto iný“ alebo „nikto“
- pocit stratenosti a odpútania od sveta, od iných a od Boha
Nakoniec vás trauma okradne o pocit, že máte samého seba pod kontrolou. Tieto príznaky nemajú pôvod vo vašej mysli, v pocitoch ani v rozhodnutiach, nie je to problém vášho charakteru. Nie je to ani hriech! Majú pôvod vo vašom tele a v mozgu, ktorý je dysregulovaný následkom traumy z týrania.
Ako dochádza k tejto dysregulácii?
Boh nás stvoril úžasne. Stvoril v nás automatické telesné systémy, ktoré nám pomáhajú v naliehavých prípadoch. Ak vykročíte z chodníka na cestu a takmer vás zrazí auto, v mozgu vám zazvoní alarm, vyšle odkaz do vášho nervového systému a vzápätí sa v tele udeje množstvo vecí, ktoré vám dodajú rýchlosť, silu a zameranie na to, aby ste sa dostali preč z nebezpečenstva. Pravdepodobne viete, o čom hovorím – búši vám srdce, zvýši sa vám tlak, zaplaví vás adrenalín, plytko dýchate a konáte na základe inštinktov, nie myslenia. Tento systém je navrhnutý tak, aby sa ihneď po odoznení nebezpečenstva upokojil.
Počas týrania však alarm v mozgu zvoní neustále a toto spôsobuje jeho dysreguláciu. Upokojujúca, regulačná časť vášho nervového systému dostane miesto vzadu vo vašom systéme prežitia a telo uviazne v pohotovostnom režime. Toto zmení váš mozog aj fyziológiu a spôsobí príznaky chronickej komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy.
Dokonca to zmení aj to, ako vnímate seba – dokonca aj potom, keď ste už mimo tyranského vzťahu.
Ako trauma ovplyvňuje naše telo, ktoré spôsobuje tieto príznaky
Najprv sa pozrime na svoju nervovú sústavu. Zjednodušene povedané, máme 2 nervové systémy – sympatetický a parasympatetický. Sympatetický aktivuje náš systém prežitia. Parasympatetický nás udržiava v pokoji a rovnováhe. Tieto dva systémy sú protichodné a naraz môže byť aktívny iba jeden. Fungujú ako brzdy a plyn. Boh nás stvoril tak, aby sme žili v pokojnom systéme s výnimkou toho, keď sme v ohrození.
Bojuj, uteč a zmrzni
Keď nám v reakcii na hrozbu v mozgu zazvoní alarm, sympatetický systém zareaguje odpoveďou bojuj, uteč alebo zmrzni. Toto sú naše telesné inštinkty prežitia, ktoré sa spúšťajú automaticky a máme nad nimi len veľmi malú kontrolu. „Bojuj“ nás pripravuje na boj, aby sme sa chránili. „Uteč“ nás pripravuje na to, aby sme utiekli od nebezpečenstva. „Zmrzni“ nastúpi vtedy, keď nemôžeme ani bojovať ani utekať a spôsobuje, že vypneme.
Ak nemôžeme týranie zastaviť alebo ak v ňom musíme zostať, telo neustále aktivuje tieto reakcie prežitia. Pokračujú dlho potom, čo sa udalosť odohrala. Keď žijeme s tyranom, tieto telesné systémy sa aktivujú príliš často a príliš intenzívne. Vyplavujú sa stresové hormóny, mozgové prepojenia sú aktívne a sympatetický nervový systém je v pohotovosti. Čím dlhšie týranie pokračuje, tým citlivejší je náš nervový systém a nakoniec v tomto stave vysokej pohotovosti uviazne.
Keď odídeme od tyrana, žijeme so zmeneným nervovým systémom. Trvá to oveľa dlhšie, kým sa vráti k základnému fungovaniu, veľmi rýchlo sa dostáva do pohotovostného režimu a stres sa stále ťažšie zvláda. „Je to akoby sa nervový systém zmenil na agenta a každá okolnosť či človek predstavujú potenciálnu hrozbu. A keď nás obvinia alebo odmietnu priatelia, rodina a cirkevný zbor, táto hrozba sa zakorení ešte hlbšie.“
Výsledkom je, že uviazneme v stave, kedy v každodennom živote reagujeme prehnane. Ak uviazneme v štádiu „bojuj“, máme tendenciu hnevať sa. Ak v štádiu „uteč“, cítime sa ako v pasci, prežívame nepokoj a máme strach. A ak v stave „zmrzni“, sme otupení a odpojení.
Náš fyzický stresový náklad je ako pohár. Keď sme v chronickom stave pohotovosti, pohár je už plný a jedna ťažká situácia, ako je napr. hádka s dieťaťom alebo rozhovor s nepodporujúcim priateľom či hľadanie práce spôsobí, že pohár pretečie a nevieme to zvládnuť. Preto zažívame, že nás toľko veľa vecí štartuje a cítime, že svoje myšlienky a pocity nemáme pod kontrolou.
Uzdravenie zahŕňa naučiť sa, ako tieto alarmy na fyzickej úrovni vypnúť a docieliť, aby nás opäť ovládal upokojujúci parasympatetický systém.
Ako trauma ovplyvňuje náš mozog
Počas traumatizujúcej udalosti sa nasledujúce časti nášho mozgu vypnú alebo sú vysoko reaktívne. No taktiež po opakovanej traume (aj vtedy, keď sme už preč z tyranizujúceho manželstva) nefungujú tak, akoby mali. Mysliaca časť mozgu je menej aktívna, čo vedie k ťažkostiam pri riešení problémov, pri sústredení, pamätaní, organizácii, rozhodovaní, motivácii a emocionálnej regulácii. Časť mozgu, ktorá spracováva skúsenosti a informácie nefunguje, takže je ťažké rozlíšiť medzi tým, čo je a čo nie je podstatné a je ťažké vidieť, čo sa v našom živote deje a dospieť k náležitému záveru. Takisto to môže spôsobovať, že si oveľa ťažšie spomíname na týranie. Časť mozgu, ktorá nám pomáha pochopiť to, čo sme zažili, je otupená. To zahŕňa aj prežívanie príjemných vecí a toho, že sa cítime živí. Veľmi rýchlo sa spúšťa mozgový alarm, ktorý vysiela signál: „si v nebezpečenstve“, čím sa aktivuje sympatetický nervový systém a spôsobuje, že myslenie vypína. Systém potrebný na spracovanie a vyriešenie traumy sa zastavuje, takže trauma nie je spracovaná a zamrzne. Schopnosť mozgu používať predstavivosť je vypnutá a ak si veci neviete predstaviť, svoj život nedokážete tak ľahko zmeniť. Centrum reči, ktoré používate na vysvetľovanie vecí, je vypnuté a zanecháva vo vás pocit akejsi zarazenosti. (Je zaujímavé, že rečové centrum, ktoré vytvára štvorhláskové slová, funguje veľmi dobre, pretože je v inej oblasti mozgu.) V každodennom živote sú časti mozgu, ktoré sa aktivujú u traumatizovaného človeka celkom iné ako tie, ktoré sa aktivujú u netraumatizovaného človeka. Takisto nie sú v rovnováhe neurochemické látky, mení sa veľkosť štruktúr v mozgu, prepojenia medzi jednotlivými oblasťami v mozgu dobre nefungujú, mozgové vlny sú narušené a telesná chémia nie je v rovnováhe.
Takže keď to všetko dáme dokopy – mozog, nervový systém a naša prehnaná reaktívnosť – vidíme, ako veľmi to ovplyvňuje našu schopnosť veci triediť, rozhodovať sa, meniť myšlienky a vidieť možnosti, ktoré teraz v živote máme. A okrem toho máme pocit, že to nikdy neskončí – tie premáhajúce pocity, pocit straty, úzkosti, depresie, beznádeje a odpojenia vychádzajú z mozgu a z tela.
Chcem, aby ste vedeli, že nehovorím, že si nemôžete udržať prácu, že nemôžete byť dobrým rodičom, hoci je to určite ťažšie. Hovorím o našom vzťahu k sebe – kto sme, ako prežívame život a ako sa uzdravujeme. Môžeme byť chytrí, schopní a aj tak sa boriť s dopadmi traumy.
Prečo terapia rozhovorom nestačí
Mnohým z nás terapia rozhovorom nepomohla tak, ako sme dúfali. Dôvodom sú účinky traumy. „Trauma mení nielen to, ako rozmýšľame a o čom rozmýšľame, ale takisto našu samotnú schopnosť rozmýšľať.“
Väčšina z nás vyrastala s tým, že nám hovorili, že keď budeme rozprávať o znepokojujúcich pocitoch, môže ich to vyriešiť. No neurovedecký výskum ukazuje, že samotná skúsenosť traumy tomu môže brániť. Keď mozgový alarm neustále signalizuje, že ste v nebezpečenstve, bez ohľadu na to, koľko máte vhľadu a pochopenia, racionálny mozog je v podstate neschopný vyhovoriť prehnane reaktívnemu mozgu, aby vás neudržiaval v nadmerne bdelom stave. Nehovorím, že chápanie, učenie a vhľad nie sú dôležité alebo užitočné. Určite sú.
A určite máme veľmi reálne pocity v dôsledku týrania. Náš zármutok, zrada a hnev sú skutočné a legitímne. A musíme roztriediť aj vymývanie mozgu a klamstvá. No takisto potrebujeme konkrétne nástroje pre naše fyzické systémy, ktoré po týraní nefungujú, čo nás zanecháva v tom, že sme zaseknutí v symptómoch a reakciách na týranie, v pocitoch a spôsobuje, že je ťažké zmeniť naše myšlienky. Keď je naše telo pokojné, nástroje na premýšľanie a terapia rozhovorom fungujú oveľa lepšie.
Sme úplná bytosť – telo, myseľ, emócie a duch – a potrebujeme uzdravenie pre všetky tieto časti. Sme stvorení tak, aby všetko toto fungovalo v harmónii. Keď sme medzi nimi obnovili správnu rovnováhu, môžeme svoj systém upokojiť a vnímať, že máme pod kontrolou svoje rozhodnutia, pocity a to, ako reagujeme na svoj život a ako ho žijeme. A to nám prináša pokoj.
Odborníci odporúčajú aj zapojiť sa do podpornej skupiny s tými, ktorí zažili podobnú skúsenosť. Do takejto skupiny je možné zapojiť sa prostredníctvom stránky www.uzdraveniezoskrytehotyrania.sk.