Svojich tyranov a šikanistov nemusíme nenávidieť.
Ale musíme s nimi „skončiť“.
Myslím tým, že nech voči nim máme akýkoľvek pocit, ak sa chceme naozaj uzdraviť, musíme ich dostať von z hlavy.
Musíme ich dostať preč z našej samovravy.
Musíme sa zbaviť ich názorov na to, ako sa pozeráme na seba, na svoj život a na svet.
Keď sme týraní dlhý čas, máme tendenciu zvnútorniť si správanie a názory našich tyranov.
Ak nás celé roky zadupávali, aj my samých seba zadupávame.
Ak nám celé roky nadávali, často sami sebe ďalej nadávame.
Ak nám celé roky hovorili, že sme dobrí akurát tak na…., často si naďalej hovoríme, že jediné, na čo sme dobrí, je…
Inými slovami – ďalej pokračujeme v tom, v čom nás naši tyrani nechali. Sme nastavení tak, že to potom robíme sami sebe – niekedy ešte veľmi dlho potom, čo sú z nášho života preč. Niekedy aj potom, čo sú už mŕtvi.
Je to trik, klam, podfuk – lenže my naň naletíme, pretože nič iné nedokážeme. Najmä vtedy, keď bol tyran v našom živote niekto dôležitý.
Ak to bol niekto dôležitý, máme to v sebe nastavené tak, že nás vlastne netýral, ale že sme museli urobiť niečo veľmi zlé alebo také, kvôli čomu sme si jeho správanie zaslúžili. Celé roky pátrame potom, aby sme si nejako odôvodnili, prečo nás ľudia, ktorých sme milovali, ku ktorým nás niečo pútalo alebo ktorých sme si vážili, tak ničili.
Bez ohľadu na to, či dospejeme k nejakej odpovedi na túto otázku – a nemýľte sa, na to neexistuje NIJAKÁ dobrá odpoveď – aj tak si zvnútorňujeme ich správanie, lebo sme nastavení tak, aby sme reprodukovali správanie dôležitých ľudí v našom živote. Sme nastavení predpokladať, že to správanie je opodstatnené, hoci to nevidíme.
A tak sme si zvykli týrať samých seba.
Základom našej samovravy sa stáva výsmech a výčitky na svoju vlastnú adresu.
Základom nášho správania sa voči sebe sa môže stať hladovanie či iný druh sebapoškodzovania. Cítime sa vinní a vyčítame si, že si potrebujeme oddýchnuť alebo že sa z niečoho tešíme. Pokračujeme presne tam, kde skončili „oni“.
A presne to sa musí zmeniť, ak to myslíme so svojím uzdravením vážne – potrebujeme rozpoznať, kde opakujeme správanie tyranov voči sebe a musíme byť ochotní a schopní robiť všetko potrebné, aby sme tento zabehnutý vzorec prerušili.
Nie je to ľahké. Opustiť všetko, čo nejako súvisí s naším tyranom, často znamená opustiť putá, ktoré – hoci neboli dokonalé – boli podľa nás pre náš život dôležité. A to sa nedá len tak. No ak sa týchto emocionálnych pút a spomienok potrebujeme zbaviť, musíme to urobiť.
Musíme byť ochotní to urobiť.
Musíme byť ochotní povedať „stačilo“.
Musíme byť ochotní nastaviť si hranice v svojej hlave a v srdci – pretože NIKDY nebudeme fungovať ani cítiť sa lepšie, ak pre nás nebude naša hlava a srdce bezpečným miestom.
Áno, skončiť s naším tyranom predstavuje určitý druh straty a ak potrebujeme, môžeme túto stratu odsmútiť.
No nemôžeme popierať, že túto stratu podstúpiť musíme – že s nimi musíme skončiť. Všetko závisí od rozhodnutia, že už im nikdy nedovolíme, aby rozhodovali o tom, ako sami so sebou rozprávame alebo aký máme k sebe vzťah.
Toto skončilo.
Už nikdy viac to nedovolíme.
Dr. Glenn Patrick Doyle