Pri uzdravovaní sa z traumy a závislosti budeš počúvať veľa o tom, aké je dôležité prepojenie s druhými a aká je dôležitá dôvera. Je možné, že ti niekto bude hovoriť aj to, že trauma je porucha spojenia s druhými a že uzdravenie z traumy je celé o opätovnom prepojení.
Ak sa uzdravuješ zo závislosti, budeš pravdepodobne znovu a znovu počúvať, že kľúčom k tomu, aby si sa vyhla recidíve, je spojiť sa so skupinou ľudí, ktorí sa taktiež uzdravujú a že izolácia predstavuje obzvlášť veľké nebezpečenstvo recidívy.
Je pravda, že spojenie s inými zohráva v uzdravovaní veľmi podstatnú rolu – pre určitých ľudí v určitých obdobiach. Pravdou je aj to, že spojenie nie je riešením pre úplne všetko.
Sú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že kľúčom k uzdraveniu každej emocionálnej či behaviorálnej bolesti je spojenie cez terapeutický vzťah – a je pravda, že terapia založená na dôveryhodnom a bezpečnom vzťahu môže byť veľmi účinná.
Veľmi podobne platí, že spojenie s inými ľuďmi v skupine – či je to terapeutická skupina, podporná skupina alebo spoločenstvo Dvanástich krokov – môže zohrávať podstatnú úlohu pre niektorých ľudí v tom zmysle, že vyhýbanie sa starým známym ľuďom, miestam a situáciám by mohlo viesť k recidíve.
Vôbec nie som proti prepojeniu s druhými. Som terapeut a verím v moc určitých druhov spojenia a určitých faktov v našom uzdravovaní.
No takisto si uvedomujem, že obzvlášť tí, čo sa uzdravujú z komplexnej traumy, majú často veľmi komplikovanú minulosť, pokiaľ ide o prepojenia s inými. Nemyslím si, že je férové či terapeuticky zdravé hovoriť im, že sa „musia“ spojiť s druhými, ak chcú vo svojom uzdravovaní napredovať a to najmä v počiatočných štádiách.
Niektorí ľudia si nedokážu predstaviť, aké desivé môže byť prepojenie s druhými pre človeka, ktorý prežil násilie.
Niektorí ľudia nemajú predstavu, čo znamená príkaz „dôverovať“ pre toho, čo prežil v detstve zneužívanie.
Niektorí ľudia netušia, čo žiadajú, keď prosia niekoho, kto prežil šikanu alebo násilie v skupine, aby svoju vieru vložil do skupiny neznámych ľudí.
Jednoducho niektorí ľudia si neuvedomujú, že keď hovoria preživšiemu traumy alebo uzdravujúcemu sa závislému, že ak sa má uzdraviť, musí druhým „dôverovať“ a musí sa s nimi „spojiť“, a že ak to hneď nedokáže, tak je v určitom smere „vadný“.
Práve toto často počúvajú preživší alebo závislí.
Je veľa preživších, ktorí budú radšej znášať a trpieť to, čo prežívajú, než by mali podstúpiť riziko toho, aby mali druhým dôverovať či prepájať sa s nimi – obzvlášť vo vzťahu k neznámym ľuďom.
Myslím, že obzvlášť terapeuti podceňujú to, aké môže byť pre preživších v uzdravovaní ťažké dôverovať nám a to najmä zo začiatku.
Terapeuti predstavujú niekoho, kto sa spája s mocou a výsadami. Preživší komplexnej traumy boli zranení ľuďmi, ktorí tiež mali relatívnu moc a výsady… a ktorí „sa mali“ o nich zaujímať a starať.
Myslím, že vo vzťahu k týmto ľuďom musíme mať v týchto otázkach obzvlášť jasný postoj.
Nie každá verzia uzdravovania sa z traumy alebo závislosti závisí od toho, či máš vzťahy s inými a či si v nich veľmi aktívna.
Uzdravovanie z traumy a závislosti sa dá prispôsobiť tomu, ako funguješ a kde sa nachádzaš, pokiaľ ide o tvoju schopnosť a ochotu spojiť sa s druhými a dôverovať im.
Moja skúsenosť je taká, že čím sú ľudia v uzdravovaní ďalej, tým viac narastá ich ochota spájať sa s druhými a dôverovať im – no dostanú sa tam iba vtedy, ak im v počiatočných štádiách, kedy sa naozaj nedokážu prepájať ani dôverovať, ponúkneme pochopenie.
Musia vedieť, že ich nebudeme nútiť do spojenia a dôvery, kým na to nebudú pripravení – a musia vedia, že je v poriadku NEBYŤ pripravený obzvlášť s ohľadom na to, čím si prešli.
Uzdravovanie si vyžaduje čas, aký si vyžaduje. Spojenie si vyžaduje čas, aký si vyžaduje. Dôvera si vyžaduje čas, aký si vyžaduje.
Trvať na tom, aby boli preživší otvorení „spojeniu“ a „dôvere“ skôr, než sú pripravení, ich môže od uzdravovania úplne odradiť. Okrem toho už aj tak existuje množstvo vecí, ktoré ich odrádzajú od toho, aby na svojom uzdravovaní pracovali.
Dr. Glenn Patrick Doyle