„Potrebuješ mu len odpustiť a ísť ďalej.“
„Prestaň sa stále hrabať v minulosti – okráda ťa to o budúcnosť.
„Ak je tvoja viera pevná, Boh ťa uzdraví.“
„Kedy budeš konečne dôverovať Bohu a odovzdáš mu to?“
Zrejme si podobné výroky počula z úst dobre mieniacich (hoci veľmi pomýlených) priateľov a rodiny a ak by to tak aj nebolo, tak si si to asi nahovárala sama. Tak či tak – tieto myšlienky ťa nechávajú uväznenú v pasci hanby a pocitov, že to už trvá príliš dlho.
Zdá sa ti to povedomé? Nie si sama. Nič z toho neznamená, že si zlyhala vo viere. Mnohým uniká kľúčový aspekt uzdravovania. Skutočné uzdravenie z narcistického týrania nie je o tom, že na to zabudneš alebo sa budeš tváriť, že ťa to neovplyvnilo. Nie je ani o tom, že sa budeš nútiť do vďačnosti alebo do odpustenia predtým, než to všetko spracuješ. A určite nie je o tom, že vieru budeš používať k tomu, aby si sa vyhla tvrdej práci na uzdravovaní.
Uzdravovanie nie je lineárne, nie je rýchle a vyžaduje si oveľa viac než len sa modliť a myslieť pozitívne. Vyžaduje si, aby si dobre porozumela tomu, čo sa ti stalo, aby si žialila nad tým, čo si stratila a zámerne znovu vybudovala to, čo bolo zničené. Keď niekto systematicky podkopáva tvoju realitu pomocou rôznych manipulácií (gaslightingu), neberie do úvahy tvoje pocity, izoluje ťa od podporných systémov a používa proti tebe vieru, neskutočne ťa to poškodí. Ovplyvní ťa to v tom, ako samú seba vidíš, aký máš vzťah k druhým a ako vnímaš Boha. Z tohto druhu traumy sa nedá len tak „posunúť ďalej“ – je to akoby si sa chcela posunúť zo stavu, keď máš zlomenú toho bez toho, aby ti ju lekár napravil, zoperoval a prešla si potrebnou rehabilitáciou.
Proces uzdravenia si vyžaduje čas, zameranie a podporu druhých, ktorí rozumejú tomu, čím si si prešla. Aj mne to trvalo dlho. Nedokázala som chodiť do cirkvi, nikomu som neverila, nedokázala som na to prestať myslieť a mala som pocit, akoby sa celý môj život rozsypal na kopu prachu. Nemala som nijakú pomoc, usmernenie, len knihy, Bibliu, a nejaké užitočné videá na you tube. Bola to veľmi bolestivá a osamelá cesta. A presne o tom to je – uzdravovanie je cesta, je to proces, nie cieľ. Keď to pochopíme, dokážeme naozaj napredovať. Pomáha nám to, aby sme sa necítili takí osamelí a šialení. Boh chce, aby sme sa uzdravili úplne, nie len aby sme prežívali. Chce, aby sme obnovili nie len svoju stabilitu, ale aj svoju identitu, svoj hlas, svoju schopnosť dôverovať, milovať a snívať. No to si vyžaduje viac než len čas – vyžaduje si to porozumenie, komunitu a praktické nástroje na opätovné vybudovanie toho, čo bolo zničené.
Máš právo na to, aby si sa uzdravovala vlastným temptom.
Máš právo cítiť hnev na to, čo sa stalo.
Máš právo žialiť nad tým, čo si stratila.
Máš právo venovať tomu toľko času, koľko je potrebné.
Nie si pozadu. Netrvá ti to príliš dlho. Na svojej ceste uzdravovania si presne tam, kde potrebuješ byť a Boh je s tebou na každom kroku tejto cesty.
Toxicita nie je tvoj údel! Shaneen Megji