„Bezbožnému však Boh hovorí: Ako to, že odriekaš moje ustanovenia a berieš do úst moju zmluvu, ale nenávidíš napomenutie a odmietaš moje slová?! Keď vidíš zlodeja, spriahaš sa s ním a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. Ústa prepožičiavaš na zlé a tvoj jazyk snuje klamstvo.“
Ž 50:16-19
Nemám žiadny dôvod veriť tomu, že tyrani sú veriaci. Vidím ich ako spirituálnych hercov, ktorí fungujú jednou nohou vo svete a druhou v cirkvi, zneužívajúc vnímanie viery kvôli imidžu a vlastnej ochrane. Tyrani sú veľmi chytrí v tom, že na seba preberajú falošnú identitu – titul, ktorý im dáva prezumpciu neviny, legitimity a autority. Prezentujúc sa svojou dobrou stránkou tí, čo ich vôbec nepodozrievajú, majú sklon predpokladať, že vyznanie ich viery je úprimné. Sme veľmi veľkorysí, keď sa rozhodujeme takémuto „spoluveriacemu“ dôverovať. Keď sa niekto tvári ako veriaci, prináša mu to množstvo výhod, prezumpciu pozitívnej morálky, dobrej vôle, dobrých úmyslov, rešpektu.
Keď obeť týrania žije s takýmto človekom, život je chaotický, pretože tento zlomyseľný človek vie, čo si vybrať z Písma, vie ako dôveryhodne rozprávať zahanbujúc pri tom svoju obeť, aby sa mu podriadila tým, že odporne prekrúca Božie Slovo. Tyranove slová sú smerované presne tak, aby slúžili jeho zámerom a pritom očierňovali všetkých pochybovačov. Je to naozaj šikovný iluzionista. No musíme uznať ako Boh vníma tých, ktorí ústami vyznávajú Božie Slovo, no svojim životom ho znesväcujú.
Všemohúci Boh hovorí klamárovi a pokrytcovi (moja parafráza z 50. Žalmu: „Ty zlomyseľný muž. Nemáš právo používať moje Slovo a autoritu Písma, aby si vystupoval ako môj nasledovník. Pretvaruješ sa a hovoríš ako ten, kto má čisté srdce a zbožnú autoritu, ale si intrigán a podvodník. Poznám pravdu, že pohŕdaš výchovou a vo svojom živote nerobíš tie veci, ktoré vyžaduješ od druhých. Hrdíš sa svojou šikovnosťou a myslíš si, že to neviem. Druhých môžeš klamať, dokonca môžeš klamať aj seba, ale ja to všetko vidím.“
Tí, ktorí sa opovažujú spochybňovať motívy takýchto uhladených rečníkov, sú považovaní za hrubých, kritických či dokonca závistlivých. Radšej nás povzbudzujú, aby sme sa pozerali iným smerom, uhasili svoje inštinkty a nechali týchto ľudí zlyhať. Niektorí tvrdia:„Nie je dokonalý, ale má dobré srdce. Naozaj sa snaží“, hoci pravda je taká, že títo zlomyseľní ľudia sú zmije, ktoré sa nám vinú okolo nôh, draví vlci žijúci medzi nami, ktorí sa zámerne hrajú na neškodné ovce a vôbec sa „nesnažia“, ale otravujú život. Ich viera nesiaha hlbšie ako je papierová menovka, na ktorej majú napísané „kresťan“. Ich život neriadi žiadne úprimné presvedčenie; je to iba hra ako lacný rúž na perách svine.
Písmo nás pred takýmito ľuďmi varuje. Ak ich reč nie je v súlade s ich životom, tak sa za tým krásnym úsmevom skrýva pokrytec. Ak je ovocie Ducha láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, dobrota, láskavosť, nežnosť a sebaovládanie, prečo všetky tieto vlastnosti zrazu zmiznú, keď sa nikto nepozerá? Pravdou je, že tento človek je veľmi schopný podvodník, ale Boží Duch v ňom neprebýva.
A čo láska? Apoštol Pavol napísal:
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.“ 1 Kor 13:4-7
Zastavme sa tu. Ako obete týrania rýchlo predpokladáme, že uvedené Písmo sa vzťahuje na nás, ale nie na našich tyranizujúcich partnerov. Sme pod ťažkým bremenom záväzku „všetko znášať, všetkému veriť, vo všetko dúfať a vo všetkom vytrvať“, čo sa dá prekrútiť tak, aby sa to prispôsobilo všetkým klamstvám, manipuláciám a mučeniu, ktorým sme podrobení v rukách tyrana. Nie, láska vo viere je univerzálna a vzájomná. Tento druh systému viery aktívne funguje na oboch stranách zbožného manželstva. Polož si otázku: Je láskavý? Dôveruje ti alebo žiarli? Dáva pozor na moje záujmy a pravdu a spravodlivosť považuje za tie najvyššie hodnoty? Alebo sa chváli a je tvrdý, zaznamenáva si všetky zlé veci a dáva najavo pýchu, keď vie, že spôsobil škodu? Ján, „učeník, ktorého miloval Ježiš“, nenechal nijaký priestor pre takéto pokrytectvo.
„Deti, nech vás nik nezvedie! Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako aj on sám je spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, lebo diabol hreší od počiatku.“ 1 J 3:7-8a
Ján takisto napísal, že máme „skúmať duchov“, aby sme videli, či sú z Boha alebo nie (1 J 4:1). Sme povolaní, aby sme rozoznávali pravdu od klamstva a dobro od zla. Skutky – a nie iba slová – slúžia na svedectvo pre naše duchovné chápanie.
„Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že zostáva v nás, poznávame prostredníctvom Ducha, ktorého nám dal“ 1 J 3:24
„…zachováva jeho prikázania…“ Ján hovorí, že ide o viac ako o reči. Ide o životný štýl.
Pozrime sa ďalšie odseky z Písma, ktoré hovoria, že musíme rozpoznávať charakter a neriadiť sa len tým, čo je viditeľné:
„Po ovocí ich poznáte. Vari oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie a zlý strom rodí zlé ovocie. Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie, ani zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie. Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Po ich ovocí ich teda poznáte. Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. ODÍĎTE ODO MŇA, PÁCHATELIA NEPRÁVOSTÍ!“ Mt 7:16-23
Keby sme sa pozerali na to, ako to vyzeralo zvonku, tak títo ľudia robili správne veci; lenže nepoznajú Boha a v zákulisí praktizujú bezprávie. Vynútená miera zmätku, strachu, úzkosti, osamelosti, bezcennosti a ďalších podobných dôkazov v životoch tých okolo neho predstavujú zlé ovocie z toxického stromu. Je to také jednoduché.
Apoštol Pavol pridáva: „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ Gal 6:7-8
Fyzická, emocionálna a verbálna krutosť, dominantnosť, kontrola, manipulácia, kritika, nátlak, hanba, lži a podvod – všetky tieto atribúty a správanie vytvárajú dôkaz bezbožnosti a neprítomnosť úprimného vzťahu s Bohom. Zdanie neznamená nič, keď je porovnané s činmi, ktoré ho negujú.
No aj napriek mnohým storočiam potom, čo Azaf napísal 50. Žalm, stále máme problém rozpoznať týchto „nemorálnych podvodníkov“ uprostred nás, z ktorých mnohí môžu byť postavení v cirkevnej službe a predstierať autoritu v Božom mene. Hovoria nám: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“. Lenže to nie je celé. Môžeme súdiť, ak sami seba podriaďujeme rovnakej miere súdu, lebo Písmo pokračuje: „Lebo akým súdom súdite, takým budete súdení. Akou mierou meriate, takou sa nameria vám“ Mt 7:1-2. Náš Pán to vyjasňuje, keď hovorí: „Nesúďte podľa vzhľadu, ale súďte spravodlivo!“ (J 7:24). Takže pozerajme sa na to, čo sa skrýva za menovkou a veľmi dobre si všímajme srdce.
Je smutné, že tí, pre ktorých je viera len prídavkom, môžu byť v cirkvi staršími, môžu vyučovať Písmo a veľmi štedro podporovať cirkev, preto môžu ostatní vnímať ako svoju povinnosť veriť im, aj keď sú im predložené dôkazy, ktoré sú v rozpore s vonkajším vnímaním. Bojím sa, že týchto ľudí v cirkvi akceptujeme oveľa častejšie než by sme tomu chceli veriť.
Zároveň ma veľmi zarmucuje, keď čítam svedectvá verných nasledovníkov Krista, ktorých pastori, členovia rodiny, bratia a sestry z cirkvi a priatelia zahanbujú, vyhýbajú sa im a opúšťajú ich preto, lebo poukázali na faloš. Pre toho, kto urobil odvážne rozhodnutie rozpoznať podvodníka a tyrana a ujsť, predstavuje cirkevné odsúdenie sekundárnu formu týrania, celkom novú hĺbku rozčarovania a zradu zo strany ľudí, ktorým obeť dôverovala a verila, že sa postavia na jej ochranu.
No náš Boh Otec vidí a pozná pravdu. Je to On, kto si všetko pamätá a bude spravodlivo súdiť. Rozmýšľaj o žalmistovom prorockom Božom volaní k pokániu a súdu, ktorý vyslovil nad pyšnými šarlatánmi, ktorí hlásajú vernosť, no nemajú ju:
„Toto stváraš, a ja mám mlčať? Myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa a vyčítam ti to. Pochopte to vy, čo zabúdate na Boha, aby som vás nemusel roztrhať a nik by vás nezachránil. Kto prinesie obetu vďaky, ten ma ctí. Kto sa pridŕža správnej cesty, tomu ukážem Božiu záchranu.“ Ž 50:21-23
Upokoj sa, drahá priateľka. Božie mlčanie bude jedného dňa prerušené a Ten, ktorý je verný, sa postaví na tvoju obranu. Do toho dňa sa pevne drž pravdy a hovor ju, hľadaj podporu a povzbudenie od tých, ktorí poznajú tvoj príbeh – tých, ktorí išli pred tebou a zažili uzdravenie a pokoj, ktorý im možno nedala cirkev, ale priamo Božia milostivá ruka.
Máš takisto oprávnenie poukázať na tých, ktorí sa voči tebe neustále previňujú a veriť, že nie si povinná hrať ich hry ani znášať ich bez ohľadu na to, čo hovoria druhí ľudia. Dôveruj Božiemu Duchu, ktorí ti v tvojom okolí ukázal ľudí, ktorí nie sú bezpeční, aj keď majú na svojej menovke napísané niečo iné.