„Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra.“ Rim 12:9
Keď sa uprostred tyranizujúceho vzťahu usilujeme porozumieť, aká je Božia vôľa pre náš život, sú obdobia, kedy nás Písmo môže vyprovokovať k pochybnostiam či strachu vo vzťahu k Bohu, ktorý nás miluje. Písmo jasne uznáva, že sú také obdobia, kedy znášanie tvrdého a neprimeraného zaobchádzania slúži ako silné svedectvo a môže priniesť Bohu slávu. No príliš často máme sklony veriť tomu, že ak v manželstve trpíme, máme sa len modliť, zdokonaľovať, aby sme si zaslúžili tyranovu lásku a dúfať, že sa zmení.
No čo ak nepriateľské správanie manžela nemá nič spoločné s nedostatkom pochopenia, ťažkou životnou fázou, jeho problémami v práci či traumatickým detstvom? Čo ak ten, s ktorým zdieľam jednu posteľ, je celkom pohltený sám sebou, je tyranizujúci a dokonca podlý a zlomyseľný človek? Čo ak presne vie, čo robí, je mu celkom jedno, že trpíš a tvoju vieru používa ako isté pripútanie, aby si od neho neodišla? Poslúži tvoja oddanosť obetovať sa ako služba preň alebo mu jednoducho umožní naďalej ťa týrať? Ak je to to druhé, musíš si položiť otázku: „Toto chce odo mňa Boh?“
Niektorí ľudia v cirkvi trvajú na tom, že by sme nemali protestovať proti utrpeniu zo strany nášho partnera tvrdiac, že to je Božia vôľa, aby sme sa naučili poslušnosti, vytrvalosti a mali podiel na Pánovom utrpení.
Je to naozaj tak? Je to v súlade s príkladom, ktorý nám dal Pán? Dovolil, aby ho mučili, pretože chcel, aby triumfovali tí zlomyseľní? Je to bláznovstvo a musíme to objasniť podľa biblickej perspektívy a to obzvlášť vtedy, keď ide o týranie v manželstve.
Keď sa pozeráme do Písma, je týraná žena vyzývaná k tomu, aby celý život zostala v tyranizujúcom domove? Niektoré cirkevné zbory by na to odpovedali kladne. Jeden z často citovaných veršov, ktorý zdanlivo podporuje tento postoj, napísal apoštol Peter:
„Podobne, ženy, buďte podriadené svojim mužom, aby ste aj tých, čo sa vzpierajú Božiemu slovu, bez slova získali svojím správaním, keď uvidia váš čistý život v Božej bázni.“ 1Pt 3:1-2
Táto časť Petrovho listu nasleduje ihneď po časti, kedy nabáda sluhov, aby vydržali utrpenie od nerozumných pánov a zvýrazňuje hrozné utrpenie nášho Pána ako základ tohto prirovnania, preto sme spočiatku náchylní akceptovať to, že utrpenie až do bodu smrti v manželstve je úctyhodné povolanie. No Ježiš netrpel preto, aby podporoval utrpenie, ale malo to veľmi hlboký, spásonosný zmysel.
Vráťme sa teda o krok späť a položme si otázku: „Ako vyzerá vykupujúca, spásonosná láska?“ Nepozerajme sa len na posledné Pánove dni, ale aj na jeho charakter a na to, ako počas svojej služby jednal.
V prvom rade Ježiš nejednal so všetkými ľuďmi rovnako. Hľadajúcim a strateným ponúkal nádej, milosť a uzdravenie, ale arogantných zákonníkov, ktorí sa navonok tvárili zbožne, no ich srdcia boli voči Bohu zatvrdnuté, veľmi tvrdo odsúdil. Keď ho skúšali alebo sa mu priečili, nebol voči nim ani nežný ani ústretový. Poukázal im na ich pokrytectvo.
„Tak aj vy sa zvonka zdáte ľuďom spravodlivými, zatiaľ čo vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci!“ Mt 23:27-28
Pri inom stretnutí Ježiš odsúdil náboženskú elitu za to, že si ctia tých, čo obetovali svoje materiálne veci, aby si za to kúpili dobré postavenie v očiach farizejov, hoci základné potreby svojich rodín zanedbávali. Už len samotné vnímanie spravodlivosti bolo urážlivým protirečením voči praktickému základu viery. Farizeji toto stretnutie začali kritikou Ježiša za to, že netrval na tom, aby sa jeho nasledovníci pred jedlom správne umyli:
„Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starších? Veď si neumývajú ruky, keď idú jesť chlieb! On im odpovedal: A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Veď Boh povedal: Cti svojho otca aj matku! A: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí zomrieť. Vy však hovoríte: Človek, ktorý by povedal otcovi alebo matke: To, čo by si mal dostať odo mňa, je dar — ten už vraj nemusí ctiť svojho otca. Takto ste zbavili platnosti Božie slovo pre svoju tradíciu. Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.“ Mt 15:2-8
Namiesto toho, aby týmto náboženským ľuďom umožnil pokračovať v ich praktikách, neustále ich kritizoval za ich aroganciu a nechal ich v tom. V určitom bode im povedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: Vidíme, a tak váš hriech zostáva.“ J 9:41
Nenaháňal tých, ktorí neboli ochotní prijať evanjelium, ale namiesto toho svojim učeníkom prikázal, aby si na svedectvo proti nim – proti celým mestám, ktoré neboli ochotné prijať Jeho zvesť – striasli z nôh prach. Náš Pán nás naliehavo žiada, aby sme sa nepokúšali duchovne investovať do tých, čo majú zatvrdnuté srdce ani aby sme voči nim neboli duchovne zraniteľní:
„Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás!“ Mt 7:6
Je to skutočne dobrá rada obzvlášť vtedy, keď máme do činenia so zákernými, zradnými ľuďmi.
Okrem toho z toho, čo vieme, Ježiš netrávil celý svoj život a dokonca ani väčšinu svojho života v podriadenosti každodennému týraniu. Ak by to tak bolo, tak by sme snáď mohli dospieť k záveru, že všetci Jeho nasledovníci môžu očakávať to isté. Hoci v tomto živote trpí nespravodlivo veľa nevinných ľudí, ak Boh poskytuje šancu uniknúť, majú slobodu akceptovať ju. V skutočnosti je dôležité podotknúť, že sluhovia, o ktorých hovorí Peter vo svojom prvom liste, mali so svojimi pánmi zrejme zmluvný vzťah, čo znamená, že ich služba bola záležitosťou niekoľkých rokov. Takáto služba bola v tom čase len zriedkavo celoživotným záväzkom (iba ak sa sluha rozhodol zostať pri svojom pánovi). Bola dočasná a sloboda aj príležitosť žiť ináč boli na dosah.
Niečo celkom iné však platí pre ženu tyrana, ak pri ňom zostane. Samozrejme kritici môžu povedať: „Ale manželstvo JE celoživotný záväzok.“ Na to by som odpovedala, že očakávanie celoživotného manželstva v sebe zahŕňa aj pochopenie toho druhého a vzájomný záväzok milovať ho, vážiť si ho a s láskou sa o neho starať, tešiť sa z neho. Keď tento sľub je nie len porušovaný, ale opakovane a nenapraviteľne zničený, rovnako je zničená aj manželská zmluva v rukách svojvoľného páchateľa.
Musíme takisto uznať, že Ježiš nikdy nerobil kompromisy kvôli niečomu menšiemu než je Boží zámer. Nikdy nebol povolaný, aby bol niečím menším než bol v skutočnosti. Keď ho niekto odmietol, odišiel preč. (Je dôležité na to pamätať, lebo ako obete týrania máme príliš často sklony robiť kompromisy, až kým nás to emocionálne celkom nezničí. A ochotne sa obetovať vrtochom podlého človeka nezjemní jeho srdce, iba mu to dodá viac moci. Čím viac mu dáš, tým viac bude s radosťou brať a potom bude bojovať o viac.)
Ježiš sa nepodroboval zbytočnému utrpeniu. Počas svojej služby, keď sa Mu tí, ktorí Ním pohŕdali, usilovali uškodiť alebo zabiť ho, ušiel (Lk 4:30; J 8:59; J 10:39). Bola to chyba, keď to robil? Samozrejme, že nie. Mal stanovený čas, ktorý musel zniesť, no nie ako obeť, ale kvôli nám a na Jeho slávu. Podobne ak zotrvanie s tyranom iba spôsobuje znásobené utrpenie, je správne odísť kvôli skutočne spásonosným zámerom obnovy a uzdravenia pre manželku a deti, kvôli prelomeniu cyklu krutosti v domácnosti a dokonca kvôli vyneseniu spravodlivého súdu nad hriešnikom, ktorý nerobí pokánie – je to v konečnom dôsledku pre jeho dobro? Áno, je. Rovnako to povedal aj apoštol Pavol.
„…(toho, čo to urobil, treba) vydať satanovi na záhubu tela, aby bol duch v Pánov deň zachránený.“ 1 Kor 5:5
Náš Pán nám takisto ukazuje, že voči zlému nemôžeme byť láskaví – musíme ho konfrontovať a odmietnuť. Keď Ježiša na púšti pokúšal Satan, Ježiš ho poslal tam, kam patrí. Odmietol počúvať prekrútené Písmo a klamstvá. Nebol nežný a nemodlil sa za svojho nepriateľa ani sa s ním nesnažil spriateliť. Takisto sám seba nespochybňoval ani nemal ľútosť, keď z chrámu vyhnal peňazomencov. Odmietol tolerovať čokoľvek, čo prekrúcalo Božiu zvesť alebo Jeho zámery.
A nadovšetko v Ježišovej obeti vidíme jedinečný božský zámer. Nevidíme obeť, ale baránka, ktorý bol ochotne vedený na popravu kvôli Otcovmu najvyššiemu povolaniu – vykúpeniu. Ježiš svoj život položil, aby obnovil svoj vzťah s Jeho nevestou. Nevzali mu život; On sa ho ochotne vzdal – a opäť si ho zobral v Jeho dokonalom načasovaní.
A hoci je ťažké pochopiť to, Ježiš mal na výber. Jeho smrť bola podriadená Jeho vôli. Urobil zámerné rozhodnutie podriadiť sa Božiemu plánu – kvôli vyššiemu, spásonosnému zámeru. Keby bol chcel, mohol uniknúť. Mohol povedať „nie“.
„Alebo si myslíš, že nemôžem požiadať svojho Otca a že on by mi hneď neposlal viac ako dvanásť plukov anjelov?“ Mt 26:53
„Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa ho prijať.“ J 10:18
Ak by bol iný spôsob ako uskutočniť našu záchranu, bol by ho použil.
„Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ Mt 26:39
Takisto musíme vidieť, že Pánovo utrpenie nebolo trvalé, ale dočasné, a zniesol ho, aby zaistil slávny výsledok. Ježiš zniesol kríž „kvôli radosti, ktorá bola pred ním“. To, čo videl za hrobom, bola neprekonateľná radosť večného zmierenia s Jeho milovanou nevestou, Jeho cirkvou. Áno, trpel, aby zachránil dokonca aj podlých ľudí, ak by mali ochotu, no nie aby im dal ďalšiu moc alebo im umožnil pokračovať v tom zlom. Ani Svätý Duch neprebýva v srdciach tých, ktorí sú voči Nemu nepriateľskí. Ježiš svoj život položil za svojich priateľov, nie nepriateľov.
„Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ J 15:13
Musíme uznať, že sú zlomyseľní, zlí ľudia, ktorí sa označujú ako veriaci. Mali by sme im vychádzať v ústrety? Určite nie. Apoštol Pavol identifikuje „tzv. brata“, ktorého život zrádza srdce plné vzbury a skazenosti. Vyzýva cirkev, aby sa ho zbavila – a tiež ostatných ako je on.
„V liste som vám napísal, aby ste sa nestýkali so smilníkmi. Nie však vôbec so smilníkmi tohto sveta či s lakomcami, vydieračmi a modloslužobníkmi, veď to by ste museli odísť zo sveta. Chcel som vám napísať, aby ste sa nestýkali s takým, ktorý sa nazýva bratom, no pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec alebo vydierač; s takými ani len nejedávajte! Tých však, čo sú mimo, bude súdiť Boh. Odstráňte zlého spomedzi seba!“ 1 Kor 5:9-11, 13
Takéhoto človeka treba na základe jeho správania vnímať ako neveriaceho bez ohľadu na to, čo hovoria jeho ústa. A je správne, keď cirkev takého človeka potrestá – aj aby ochránila jeho manželku.
A čo teda Písmo v 1 liste Petra, ktoré nabáda ženy, aby sa snažili „získať“ svojich neposlušných manželov? Povedala by som, že sa to vzťahuje na muža, ktorý je „neposlušný slovu“, teda pravdepodobne neveriaceho. Tento muž tu nie je opísaný ako podlý, zlomyseľný. V tom je obrovský rozdiel. Takisto sa tam píše, že ho môže získať a nie že sa tak určite stane. Nie je tam sľub, len nádej a ak sa to stane, chvála Bohu! No čo ak tento muž nie je iba neposlušný, ale je aj podlý, zlomyseľný? A čo ak ho „nezíska“? Čo ak sa vôbec nechce zmeniť a v skutočnosti si vychutnáva moc, ktorú má nad svojou rešpektujúcou, poddajnou manželkou?
Ide o to, či má jej obetujúca sa láska vykupiteľský účel alebo mu jednoducho dodáva moc a umožňuje pokračovať v tom zlom. Takisto sa žiada povedať, že v takomto prípade sú manželské sľuby celkom bez zmyslu. Cirkev by mala identifikovať a vylúčiť z cirkvi neveriaceho, ktorý sa vysmieva viere a Božej posvätnej inštitúcii manželstva.
Manželka nie je povinná, aby sa stala niečím menej než v skutočnosti je. Jej život viery by nemal byť založený na plytkých sľuboch či zdaniach, ale na veľmi praktických dôkazoch toho, z čoho sa skladá život, ktorý je v Božích očiach správny. Boh ju môže vytrhnúť z jej utrpenia podľa Jeho načasovania a dal jej takisto na výber, aby sa rozhodla na základe svojho presvedčenia a vzťahu so svojím Záchrancom.
A aký príklad nám dáva náš nebeský Ženích? Prenasleduje svoju nevestu večnou láskou. Je preň radosťou, že ju zachráni, uzdraví a obnoví s ňou vzťah. Túži po dni, kedy ju privedie domov na svoje sväté miesto, kde bude čistá, úplná, zachránená a slobodná. Nevysmieva sa jej, neponižuje ju ani ju neuráža. Vedie ju láskavou rukou, ochraňuje ju a usiluje o jej najvyššie dobro na Jeho chválu a slávu, ako to vidíme v Liste Efezanom 5.
„Muži, milujte svoje ženy tak, ako aj Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny.“ Ef 5:25-27
Takáto láska by nám mala slúžiť ako príklad, inšpirácia. Nikdy nebudem súhlasiť s tým, že Boh nás volá k tomu, aby sme v manželstve tolerovali podlosť, zlomyseľnosť. Tieto veci k sebe nepatria a nemali by sme to umožňovať.
(Poznámka: Hoci tyrani môžu byť muži aj ženy, prevažná väčšina je mužského pohlavia, preto tu o tyranovi píšeme ako o mužovi. Ďakujeme za pochopenie.)