18 dôvodov, prečo majú cirkvi problém podporovať obete týrania

Nedávno som sa rozprávala so skupinou žien, ktoré sa nachádzali v rôznych štádiách spracovania manželského týrania. Takmer všetky hovorili, že od svojej cirkvi nedostali nijakú podporu. Je to príbeh, ktorý som počas posledných mesiacov počula stovky krát a dnes sa chcem pozrieť na to, prečo cirkvi obetiam týrania nepomáhajú.

Nie každá miestna skupinka kresťanov má problém podporovať obete týrania. Určite nie každý cirkevný zbor ignoruje, zahanbuje a odvracia sa od tých, čo sú v núdzi. V skutočnosti mi niekoľko žien povedalo (ale naozaj len niekoľko) o úžasnej starostlivosti a pomoci, ktorej sa im dostalo, keď povedali cirkvi o tom, čo sa u nich doma deje. Teším sa, že niektoré cirkevné spoločenstvá berú domáce násilie vážne. Som rada, že Božie deti dostávajú pozornosť a starostlivosť, ktoré potrebujú. Presne taká má byť cirkev: útočisko a balzam pre trpiacich.

No väčšina cirkevných zborov nie je balzamom pre zranenú dušu. Musíme to zmeniť. Musíme uznať oblasti, v ktorých sme zlyhali, kajať sa z toho a urobiť kroky k náprave.

Tak prečo tá úzkosť vyvolávajúca otázka „prečo cirkev nepomáha obetiam týrania“ spaľuje toľko veľa sŕdc? Na myseľ mi prichádza niekoľko dôvodov. Rovnakú otázku som položila aj našej FB komunite a dostala som veľa vnímavých odpovedí. Tu je ich zhrnutie:

1. Niektoré cirkevné spoločenstvá ukrývajú toxické presvedčenie o ženách. Napr. veľa z nich je presvedčených o tom, že:

  • ženy veci často zveličujú
  • ženy sú viac emocionálne ako muži
  • ženy sa nevedia vyjadriť
  • ženy boli stvorené nato, aby mužom slúžili a podriaďovali sa im
  • muži sú Bohom ustanovení vodcovia domácnosti a života
  • muži sú pokojnejší a majú lepšie racionálne myslenie.

No pravda je taká, že „zveličovanie“ nie je ženská črta. Pristavte sa na chvíľu pri mužoch, ktorí sa rozprávajú o svojom živote, úspechoch, športe, schopnostiach atď. a zistíte, že vykresľovanie obrazu mimo realitu je otázkou charakteru. Nie je to ženská záležitosť. Pohlavie nemá nič spoločné ani s vodcovskými zručnosťami: Niektorí muži v tejto oblasti vôbec nie sú obdarovaní a to je celkom v poriadku. V skutočnosti výskumy dokazujú, že organizácie vedené ženami sú výkonnejšie a inovatívnejšie. Ženy neboli stvorené na to, aby slúžili mužom. Muži rovnako ako ženy sú nositeľom Božieho obrazu a jedni aj druhí sa majú vzájomne podriaďovať (Efežanom 5:21).

2. Pastori a vodcovia cirkvi nemajú o týraní a traume potrebné poznatky.

Keď súčasťou pastorálneho tréningu a tréningu vodcov v cirkvi nie je vzdelávanie o domácom násilí a traume, cirkvi budú mať problém podporovať obete týrania. A dokonca aj pre tých, ktorí o tom niečo vedia, je potrebné neustále vzdelávanie a ochota. Prieskum z roku 2018, ktorý sa konal medzi tisíckou protestantských pastorov ukázal, že polovica z nich nemala nijaký tréning o tom, ako postupovať v prípadoch sexuálneho a domáceho násilia. V rovnakej skupine si len 18 % týchto pastorov myslelo, že v ich kongregácii majú problém s domácim násilím. Na základe údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vieme, že 30 % žien zažíva sexuálne a fyzické násilie a jeden z deviatich mužov (v USA) zažíva sexuálne či fyzické násilie a prenasledovanie (stalking). Keď k tomu pridáme ďalšie formy týrania – emocionálne, duševné, finančné, duchovné atď., tieto čísla sú oveľa vyššie. Pastor, ktorý si myslí, že domáce násilie v jeho cirkevnom zbore nie je problém, je buď neinformovaný, popiera to alebo je sám tyranom.

3. Strach z finančných dopadov.

Poukázanie na týranie a dôsledky nenapraveného hriechu v manželstve môže mať zlý dopad na biznis. Kresťania sa vo všeobecnosti vyhýbajú diskusii o týraní, jeho ničivým účinkom na obeť a páchateľov týrania neberú na zodpovednosť. Postaviť sa na stranu zranených a brať na zodpovednosť rebelov nie je populárne. Veľa cirkevných spoločenstiev nie je ochotných robiť to, pretože im je to nepríjemné alebo to považujú za „kontroverzné“.

4. Tyranom je pastor alebo cirkevné spoločenstvo.

Pozície moci a vplyvu sú pre tyranov magnetom. Platí to ešte viac, keď je s touto pozíciou spojená dôvera a viera – tak, ako je to v postavení cirkevných predstaviteľov. Sú štúdie, ktoré dokazujú, že spoločenstvo viery je ešte zraniteľnejšie voči týraniu než sekulárne prostredie. Štúdia Abel a Harlow ukázala, že 93 % páchateľov sexuálneho násilia sa považuje za „nábožensky založených“ a že táto kategória páchateľov môže byť najnebezpečnejšia. Iné štúdie ukázali, že sexuálni páchatelia v komunitách viery majú viac obetí a viac mladších obetí.

Veľa cirkevných spoločenstiev sa vo všeobecnosti cíti nepríjemne, keď má adresovať takéto tyranizujúce situácie, pretože „by to nasmerovalo neželanú pozornosť na ich vlastnú viktimizáciu, ktorú nie sú pripravení priznať či uznať.“

5. Výrok „partnerka v manželstve nemôže byť týraná“ zapadá presne do širšej toxickej patriarchálnej kultúry.

Veľký počet konzervatívnych cirkevných spoločenstiev neverí vo „vzájomný súhlas“ v manželstve (okrem iných presvečení, ktoré ženy marginalizujú alebo utláčajú). Zastávajú také názory, že manželky svojim manželom dlhujú sex a že všetci muži chcú sex a je to ich základná potreba. Ženám odoberajú moc tým, že potreby a názory mužov kladú nad potreby a názory žien. Mylne vykladajú dynamiku „jedného tela“ ako niečo, čo vymazáva individualitu a slobodu jednotlivca v protiklade k dvom zdravým individualitám, ktoré si vyberajú intimitu a jednotu v rámci bezpečných hraníc a vzájomnosti.

6. Strach z toho, že sa odklonia od centrálnej viery svojej denominácie.

Keď väčšia časť denominácie nestojí na strane utláčaných a zranených, miestne spoločenstvo ju bude pravdepodobne nasledovať bez ohľadu na presvedčenie jednotlivca či malej skupiny.

7. Všeobecná opatrnosť a postoj voči týmto informáciám ako ku „svetským“ a „protibožským“.

Niektoré cirkevné spoločenstvá majú prísnu zásadu, že na pochopenie a interpretovanie Písma a riešenie zložitých ľudských problémov „používajme iba Bibliu“. Nanešťastie tento ich prístup často uprednostňuje nezrelú, pyšnú či toxickú osobnosť. Veľmi zriedkavo sa používa na povzbudzovanie k vzájomnej zodpovednosti, ochrane zranených či pozdvihnovaniu marginalizovaných. „Veľa cirkví neumožňuje, nesúhlasí s psychologickým poradenstvom. Namiesto toho používajú biblické poradenstvo, ktoré sa zameriava výhradne na záchranu manželstva a odmieta danú situáciu označiť ináč ako nálepkou „všetci sme hriešni“. Nanešťastie týraná partnerka, ktorá chce urobiť všetko, čo je biblicky správne, sa bude usilovať za každú cenu napraviť manželstvo. Toto je opäť v prospech tyrana. „Biblické poradenstvo je špecifická oblasť a metóda poradenstva, ktorá odmieta sekulárny výskum a psychológiu a zameriava sa výhradne na Bibliu. Emocionálne a vzťahové problémy sú vnímané optikou hriechu či nedostatku viery. Depresia je vnímaná ako nedostatok viery a nie potenciálne biologický stav“ (Sheila Gregoire).

8. Túžba chrániť inštitúciu manželstva.

Vo všeobecnosti sa kresťania snažia zachrániť inštitúciu manželstva za každú cenu. Cirkvi často vidia veci z pohľadu tyrana, nie obete. Výsledkom je, že väčšina obetí týrania sa necíti videná ani počutá. No Kristus zomrel, aby zachránil ľudí, nie inštitúcie. Keď cikvi zlyhávajú v tom, že týranie nevidia ako znesvätenie obrazu, ktorý Boh pre manželstvo zamýšľal a namiesto toho sa usilujú zachrániť len ten imidž, hoci ľudia v tomto imidži umierajú, prispieva to k smrti Božích detí.

Viac sa k tejto téme dozviete z podcastu s licencovanou poradkyňou Lizou Young s názvom „Čo mám robiť s mojím mŕtvym či deštruktívnym manželstvom“ (What Do I Do With My Dead Or Destructive Marriage)? Ak si unavená, cítiš sa ako v pasci, porazená, bez nádeje a dúfaš, že veci sa zlepšia alebo potrebuješ uistenie pre ďalší krok, táto epizóda je pre teba (v angličtine).

9. Presvedčenie, že viera môže zachrániť každé manželstvo.

Hoci je pravda, že Kristus môže zachrániť vzťahy, cirkvi zlyhávajú v chápaní toho, že svoj podiel na tejto „záchrane“ má aj slobodná vôľa človeka. Kristus nemôže zachrániť to, čo nie sú obaja ochotní mu zveriť. (Chronicky škodliví ľudia nie sú ochotní sa naozaj poddať a urobiť všetko, čo si to vyžaduje, aby boli zdraví a bezpeční.) Na záchranu manželstva sú potrební obidvaja. Najmä v deštruktívnych a tyranizujúcich vzťahoch by mali cirkvi klásť na prvé miesto bezpečnosť jednotlivca pred záchranou inštitúcie. Manželstvo nie je dôležitejšie ako ľudia a keď sa musíme rozhodnúť, cirkvi si musia v prvom rade vybrať ľudí.

10. Falošné presvedčenie, že štatistiky o týraní a traume sú zveličené.

Niektoré cirkvi veria, že veci nie sú také zlé, ako sa o nich hovorí. Niektorí zájdu až tak ďaleko, že si myslia, že „nevinní muži“ sú obviňovaní z toho, že robia zle a „nahnevané ženy spôsobujú problémy dobrým mužom“. No pravda je taká, že je oveľa pravdepodobnejšie, že ženám neuveria a skôr uveria tomu, že nevinní muži sú falošne obviňovaní z toho, že robia niečo zlé. Štatistiky ukazujú, že viac ako 95 % obvinení je pravdivých.

11. Pomáhať obetiam týrania je nepríjemná a namáhavá práca.

Veľa cirkevných spoločenstiev „sa bojí, že keď sa zapoja, veci sa zamotajú a preto sa do toho radšej nechcú miešať, aby nerozvírili hladinu a neskomplikovali to sebe ani cirkvi.“

12. Nedostatok primeraného pastorálneho tréningu, ktorý by pomohol pastorom študovať a aplikovať Božie slovo správne.

To platí najmä v kultúrach s nižších vzdelaním a tam, kde pastori nemajú nijaký tréning a kážu len preto, lebo túžia slúžiť Bohu. Samozrejme, že ani pastorálny tréning nie je zárukou toho, že cirkvi budú bezpečnejšie. No ako niekto, kto vyrastal v komunite s nízkym vzdelaním a bol svedkom nesprávnej aplikácie Písma a škôd, ktoré to napáchalo, som presvedčená, že základný tréning a vzdelanie sú kritikým prvým krokom pre každého, kto túži byť v pozícii vplyvu alebo vodcovstva.

13. Nedostatok súcitu s ovcami.

Niektorým cirkvám chýba odvaha a úprimný súcit s ovcami. Veľmi si cenia svoje pohodlie namiesto toho, aby užitočným spôsobom pomáhali. Chýba im „nenávisť voči hriechu a jeho následkom a zdráhajú sa označiť týranie pravým menom.“

14. Nálepkovanie obetí.

Cirkvi nesprávne nazývajú hovorenie pravdy zdrojom rozdelenia v protiklade k tomu, aby za zdroj rozdelenia označili týranie. Toto ešte viac tyranizuje obete a odrádza ostatných v kongregácii k činom.

15. Neochota postaviť sa na správnu stranu.

Toto ide ruka v ruke s bodom 11 – niektoré cirkvi sa tak veľmi snažia zostať neutrálne, že týranie celkom ignorujú.

16. Nesprávne presvedčenia o zúčtovateľnosti, zodpovednosti a hriechu.

Keď cirkev verí, že „dostatok modlitieb spôsobí oslobodenie“ a nevníma schopnosť jednotlivca odmietnuť usviedčanie Svätého Ducha, stáva sa nebezpečnou pre tých, čo potrebujú ochranu pred tyranizujúcimi a utláčajúcimi ľuďmi. Presvedčenie, že na všetkých manželských problémoch majú polovičný podiel obaja partneri a preto keď dochádza k týraniu, musí to byť polovičná vina týranej, je deštruktívne. „Páchatelia sú často oveľa presvedčivejší než obeť. Ich stránka príbehu je uveriteľnejšia, vedia ju dobre podať a cirkvi majú tendenciu spájať odpustenie s okamžitým záväzkom uzmieriť sa a obnoviť vzťah a to najmä vtedy, keď je tyran milý, má charizmu alebo zastáva vplyvnú pozíciu. Výsledkom je, že tyrani sa často vracajú do pozície vplyvu, kde môžu týrať znova a znova“. Sarah McDugal, koučka a trénerka

17. Nedostatočné chápanie dopadu vplyvu dlhodobého týrania, čo má za následok povrchný prístup a nezáujem.

18. Súcit s tyranom.

Kresťanstvo je spôsob života ukotvený v nádeji. Je nasiaknutý súcitom. Hoci obe tieto zložky sú veľmi silné, ak ich nevnímame v kontexte, dopustíme sa obrovskej chyby. Mnohé cirkvi empatizujú s tyranom, ktorý prejaví malinkú ľútosť, no odvrhnú jeho obeť, ktorá je drvená obrovským bremenom a zraneniami.

Niektoré cirkvi „súcitia“ s tyranom, pretože „v minulosti možno zažil traumu“ a týranie, ktoré spôsobuje, berú na ľahkú váhu. Neuvedomujú si, že sa dá sympatizovať s minulou bolesťou a zároveň brať dotyčného na zodpovednosť za jeho súčasné správanie.

Prečo cirkev nepomáha obetiam týrania: Pripojte sa k hnutiu!

Chcete sa v tom zlepšiť? Zmena začína v cirkevných laviciach. Túžite po bezpečnejšej, zdravšej kresťanskej komunite pre všetkých? Môžete sa pridať k tomuto hnutiu!

Prestaňme pomáhať ľuďom zostať v manželstve. Pomáhajme im zostávať v zdravom manželstve a podporujme tých, čo potrebujú odísť z manželstva, ktoré predstavuje smrteľnú pascu pre ich dušu, ducha a telo.

Apoštol Pavol napísal:

„Zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. Pozrite, k čomu nás viedol tento zármutok podľa Božej vôle: akú vo vás vzbudil opravdivosť, akú ochotu na ospravedlnenie, aké znepokojenie, akú bázeň, akú túžbu, aké úsilie, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí!“ 2 Korinťanom 7:10-11

Naše cirkevné spoločenstvá majú nádej. Môžeme byť zdravé, bezpečné miesta pre tých, ktorí potrebujú bezpečie a strechu nad hlavou. Tyranov môžeme brať na zodpovednosť.

Tu je zoznam organizácií. Zvážte, že o nich poviete svojmu cirkevnému zboru, pastorovi alebo vodcovi, ktorý má na starosti službu manželom. Pýtajte sa svojho zboru na smernice a prístup k nahlasovaniu a podpore obetí domáceho násilia.

Organizácie ponúkajúce cirkvám tréning v oblasti týrania:

Pomoc jednotlivcom (a ich pomocníkom) v krutých, ťažkých a tyranizujúcich manželstvách

Why The Church Does Not Help Abuse Victims – 18 Reasons (intentionaltoday.com)