Ohavných, morálne skazených tyranov si všimneme ľahko a navždy si ich zapamätáme. Hoci takíto ľudia sú bezpochyby obscénni, je smutné, že ich nie je málo. Je známe, že na svete je veľa nehanebných psychopatov zastávajúcich uznávané posty. No to, čo je oveľa menej známe je skutočnosť, že existujú tyrani, ktorí neničia celé národy, nevyhýbajú sa plateniu daní a nevykorisťujú pracovníkov. Mám skôr na mysli tých vyleštených, zdanlivo dobre to mysliacich prívetivých viktimizátorov, ktorí presvedčivo predstierajú svoju nevinnosť pri každej narážke na niečo zlé. Zdajú sa byť ako tí pokorní kajúcnici, nežní, jemní a dokonca altruistickí.
Typickým príkladom je jedna moja klientka, s ktorou som pracovala veľa rokov. Jej manžel, všetkými milovaný mierumilovaný lekár, ktorý si nepotrpí na uznaní, odmieta cieľavedomú komunikáciu a rozpráva tak potichu, že ho jeho manželka nepočuje. Keď ho poprosí, aby hovoril hlasnejšie, obviňuje ju z toho, že má problém so sluchom. Nie je preto prekvapujúce, že z toho vychádza ako večne nespokojná a otravná podrývačka. Nanešťastie istá naivná párová poradkyňa, ktorá prijala túto prekrútenú verziu jej charakteru, odmietla veriť tomu, že jej manžel na spoločných sedeniach úmyselne zatajuje svoje motívy a správanie. Namiesto toho označila za tyranku jeho manželku.
Hoci toto nesprávne pochopenie viny mojej klientke ublížilo, je to skôr pravidlo ako výnimka. Vskutku keď je to terapeut, ktorý umožňuje, zmierňuje či ospravedlňuje týranie, inštinktívne povedomie obete o previnení je nielen popierané, ale je aj preklasifikované ako netolerovateľné, prehnané a v konečnom dôsledku ako jej vina. U obetí, ktoré sú príliš zraniteľné, príliš traumatizované a zmätené, aby sa bránili týmto nasadeným terapeutickým intervenciám, je spustený cyklus hanby a poníženia – stručne povedané: vo vzťahu voči nim je umožňované pokračujúce týranie.
Napriek tomu nie je nezvyčajné, že obete toho, čo je známe ako týranie zo strany okolia, sú charakterizované ako príliš citlivé, paranoidné alebo narušené. Koniec koncov násilník je pre okolitý svet veľkorysý, dobre prijímaný, uznávaný a láskavý, zatiaľ čo terč jeho týrania je obyčajne prezentovaný ako nespútaný a zavádzajúci.
Tento druh týrania je mätúci a nejasný a preto je ťažké ho rozpoznať a diagnostikovať, čím je o to viac zavádzajúci a zničujúci.
Tyran, ktorý vystupuje ako cnostný a vznešený, sa prezentuje ako výnimočný a šľachetný človek. Podporovaním tohto závislého vzťahu, kde sa mylne predpokladá, že tyran má skutočný vhľad do veci, vďaka čomu svojej obeti pomôže v jej napredovaní a pohode, je zabezpečný rozdiel v moci. Tým, že majstrovsky ovláda altruizmus a morálne vystupovanie, dokáže ukrývať zákerné a rafinované fingovanie „dobra“, čím nad obeťou získava nadradenosť a prevahu.
Jeho zdanlivá zhovievavosť, čestnosť a štedrosť je veľmi zvodná a podporuje jeho dôveryhodnosť a zároveň upevňuje jeho kontrolu. Vyhlasuje, že pre obeť chce len to najlepšie. Znevažovanie a výsmech obete sú maskované ako dobre mienené konštruktívna kritika. Táto premyslená stratégia okolie celkom dezorientuje a pomáha tyranovi zabezpečiť ovládanie obete a ničiť jej sebahodnotu.
Keď dôjde ku konfliktu, je to pre tyrana príležitosť poprieť svoje previnenie a zodpovednosť preniesť na terč jeho týrania. Zdanlivo „dobre to mysliaci“ tyran môže „nezištne“ poukazovať na chyby a nedostatky obete, ktoré sú zodpovedné za vyvolávanie sporov.
Akékoľvek nedorozumenia, odpor či spochybňovanie správania násilníka sa pripisujú vrtošivému temperamentu a nestabilite obete. V skutočnosti môže tyran použiť sťažnosti obete ako príležitosť na získanie súcitu a ľútosti okolia. Tým, že sa vykresľuje ako príjemca zlovestných útokov, ďalej diskredituje obeť a jeho viktimizácia sa stáva jeho zbraňou.
Bežnému človeku sa môže zdať zrejmé, že „dobrota“ je iba hraná, keď zdanlivo láskavý, milujúci človek upadne do epizodickej krutosti. Je však dôležité poznamenať, že čím dôstojnejší sa násilník javí, čím viac vyzerá ako ten, čo má dobré úmysly, tým hanebnejšie agendy zostávajú zastreté a skryté. Tí, ktorí sa zdajú byť protikladom domnelého tyrana, dokážu druhých ľahko oklamať.
Vplyvné prejavy cnosti spojené s falošným obrazom zhovievavosti sú štítom a zbraňou pre skrytých tyranov, ktorí zámerne prepájajú premyslenú psychologickú manipuláciu s prerušovaným gaslightingom.
Gaslighting je výraz popisujúci falošné vymyslené informácie, ktoré tyran obeti zámerne prezentuje, aby ju prinútil pochybovať o svojej pamäti a rozume. Tento toxický súbor taktík v nej podnecuje zničujúci rozpor vo vnímaní (kognitívnu disonanciu).
Sociálny psychológ Leon Festinger uvádza, že keď takéto rozpory vo vnímaní spôsobujú psychické trýznenie, obeť sa snaží zmenšovať svoje utrpenie tým, že jednoducho anuluje to, čo spôsobuje konflikt. Takéto obmedzovanie nových informácií alebo rušenie myšlienok, ktoré sú v rozpore s už existujúcimi presvedčeniami, s cieľom vrátiť sa do stavu vnútornej rovnováhy je účinná (aj keď škodlivá) stratégia.
Okrem toho to v obeti vytvára nepredvídateľnosť a zmätok. A keďže máme sklony odmietnuť to, čo vytvára neistotu a ohrozuje naše vnímanie, keď sa objavia takéto znepokojujúce rozpory, obeť systémového týrania jednoducho popiera to, čo jej spôsobuje úzkosť, a zvolí si postoj alebo presvedčenie, ktoré tento stav zmierňuje a zaručuje jej aspoň štipku iluzórnej stability.
Tyrani to zneužívajú na vytvorenie traumatickej väzby, pripútania. Hlboko zakorenená hanba, neistota a pohltenie samým sebou spojené s nenásytnou túžbou po moci, nadradenosti a obdive vytvára u tyranov formu jedinečnú pre ich vonkajšiu charitatívnu prezentáciu. Táto forma sa môže prejavovať ako altruizmus, narcizmus či duchovný materializmus. Tento typ tyranov sa často infiltruje do liečiteľských profesií, aktivistických kruhov a náboženských a duchovných organizácií.
Je na nás všetkých, aby sme pochopili, že ten bezúhonný altruista vychvaľujúci spravodlivosť a cnostné správanie môže byť ten istý človek, ktorý manipuluje, gaslightuje, nemilosrdne zabíja ľudské duše a tajne iniciuje a skryte šíri očierňujúce kampane. Akceptovanie skutočnosti, že takéto zhubné a zlomyseľné správanie je často zahalené rúškom filantropie a altruizmu, je nevyhnutným krokom k rozšíreniu vlastného povedomia morálky a etiky. Najdôležitejšie je, že je to spoľahlivý spôsob, ako odhaliť dômyselne ukrytú brutalitu rafinovaného tyrana.
(skrátené)