Na začiatok povedzme, že to znamená stáť za sebou, na svojej strane, kryť si chrbát, čo môže byť ťažšie než sa zdá, keďže nás týranie a zanedbávanie nastavilo tak, aby sme sa nenávideli a nestarali o seba. Naše traumatické nastavenie chce, aby sme trpeli. Niekedy je na konci tejto dlhej hry prianie zabiť sa.
Pracovať na svojom uzdravení znamená vnímať to celkom reálne a nemať na to trpezlivosť.
Pracovať na svojom uzdravení znamená hovoriť so sebou tak, ako by s nami hovoril podporujúci kouč – nie ako nejaký prísny vojak na cvičisku.
Pracovať na svojom uzdravení definitívne znamená prerušiť všetky staré vzorce toho, aby sme so sebou rozprávali tak, ako s nami kedysi rozprávali naši tyrani – postavme sa k tomu čelom: mnohí z nás majú stále zvyk robiť to.
Pracovať na svojom uzdravení znamená písať si denník – áno, každý deň. Áno, bez ohľadu na to, či máme pocit, že nemáme o čom písať.
Pracovať na svojom uzdravení znamená stanoviť si ciele. Áno, každý deň. Áno, bez ohľadu na to, či sa cítime motivovaní alebo nie.
Keby sme mali čakať na motiváciu, nikdy by sme na svojom uzdravení nepracovali – pretože, obzvlášť na začiatku, sme typicky všetko ostatné, LEN NIE motivovaní.
Pracovať na svojom uzdravení znamená kontrolovať samého seba – svoje nálady, energiu, spúšťače…
Pracovať na svojom uzdravovaní znamení každý deň si vyhradiť čas – často aj niekoľkokrát – aby sme si spomenuli a pripomenuli si, kto sme a o čom to celé je.
Pracovať na svojom uzdravení znamená zamerať na svoj okruh vplyvu – najmä keď sme vydesení zo všetkého, čo nás znepokojuje.
Pracovať na svojom uzdravení je ťažké. Je v úplnom rozpore s každým nastavením a naprogramovaním, ktorému sme boli podrobení. Je dôvod, prečo sa nám to zdá také neprirodzené – pretože nám bol vymytý mozog, aby sme uverili, že to nemá cenu, že to nemá význam, že nám to dokonca môže spôsobiť problémy.
Pracovať na svojom uzdravení nie je jednoduché „rozhodnutie.“ Je to séria každodenných a každohodinových rozhodovaní, ktoré pre nás nie sú ľahké.
To je dôvod, prečo nikdy nepochopím niekoho, kto vyhlasuje, že keď sa niekto považuje za toho, čo prežil traumu a uzdravuje sa, je len nejaká „výhovorka.“
Na našom uzdravovaní nie je NIČ ľahké.
Pracovať na svojom uzdravení si vyžaduje odvahu.
Pracovať na svojom uzdravení si vyžaduje trpezlivosť.
Pracovať na svojom uzdravení si vyžaduje ochotu odložiť to, že si neveríme, že sa odsudzujeme a to najmä v čase, keď nás to premáha a pociťujeme beznádej.
Pracovať na svojom uzdravení znamená používať zručnosti a nástroje – a ani jeden z nich nie je dokonalý – namiesto toho, aby sme sa ponárali do sebazničujúcich vzorcov z minulosti.
Toto môže byť to najťažšie. Vzdať sa svojich starých vzorcov, svojich starých závislostí, je absolútne ťažké. Práve tu sa väčšina preživších vo svojom uzdravení stráca.
Pracovať na svojom uzdravení znamená absolútne netolerovať týranie či zanedbávanie samého seba.
Pracovať na svojom uzdravení znamená každý deň vstať a proaktívne si zvoliť uzdravovanie. Nie je to pre slabé povahy.
Uzdravovanie nie je pre nikoho, kto sa len snaží zapáčiť sa niekomu druhému.
Uzdravovanie nie je pre nikoho, kto sa skrýva za výhovorky či zdôvodnenia toho, čo mu spôsobila trauma.
Pracovať na svojom uzdravení je ťažká cesta. Ale je to lepšia cesta. Je to tá správna cesta.
Je to cesta, ktorá vedie vonku z toho, ako sa teraz cítiš a funguješ.
Uzdravovanie je tá najťažšia vec, akú som kedy v živote robil – ale je to niečo, čo odporúčam zo všetkého najviac.
Dr. Glenn Patrick Doyle