Učili nás, že máme milovať a odpúšťať. Milovať a odpúšťať. Milovať a odpúšťať. No nikto nám nepoukázal na biblické verše, kde sa píše, že od tyranov máme odísť, že s nimi nemáme mať nič spoločné, že máme dokonca odmietnuť jesť s ľuďmi, ktorí sú tyranizujúci, neverní, ktorí podvádzajú, žiarlia, sú posadnutí peniazmi, chvastaví, arogantní, nemorálni, závistliví, neláskaví, používajúci prázdne slová.
Iba v Novej zmluve som našla veľa takýchto veršov. Hovoria nám, aby sme odišli a nevracali sa. Musí byť teda možné deštruktívnych ľudí milovať a zároveň byť od nich preč. Sme vyzývaní k tomu, aby sme sa takto chránili.
1. Nemali by sme sa stýkať s ľuďmi, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú kresťania, no žijú nemorálne. S nimi by sme nemali ani jesť.
1 Kor 5:11-12: „Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s takým, ktorý sa nazýva bratom, no pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec alebo vydierač; s takými ani len nejedávajte!Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo nás? Nesúdite vari tých, čo sú vnútri?“
2. Nemáme byť partnermi kresťanov, u ktorých je náznak sexuálnej nemravnosti, nečistoty či chamtivosti. Takíto kresťania sú podvodníci a nezdedia Božie kráľovstvo. Často počúvame verš o tom, aby sme neboli zapriahnutí v „nerovnomernom jarme“, no tento verš je o tom, že by sme nemali byť spriahnutí s kresťanmi, čo robia takéto veci.
Ef 5:3-7 „Smilstvo však a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa medzi vami ani len nespomenú, ako sa patrí na svätých. Viesť mrzké, dvojzmyselné a hlúpe reči sa nepatrí, radšej vzdávajte vďaky. Veď dobre viete, že nijaký smilník alebo nečistý, alebo lakomec, ktorý je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. Nech vás nikto nezvedie prázdnymi rečami, lebo na neposlušných synov za to prichádza Boží hnev. Nemajte s nimi nič spoločné.“
3. Nemáme mať nič spoločné s arogantnými ľuďmi, s tyranmi, podvodníkmi či klamármi. Veci máme nazývať pravým menom. Na zlé správanie môžeme poukazovať tak, ako to robí Biblia.
2 Tim 3:1-5: „Uvedom si však, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú sebeckí, budú milovať peniaze, budú chvastaví, namyslení, rúhači, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, neláskaví, neľútostní, ohovárači, nezdržanliví, bezohľadní, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, namyslení, viac milujúci rozkoše ako Boha. Budú mať výzor nábožnosti, ale jej moc budú popierať. Aj od týchto sa odvracaj.“
4. Biblia hovorí, že muž, ktorý zneužil otroka, ho musel prepustiť. O čo viac to platí pre manželku? Biblia berie týranie vážne. Aj k otrokom sa ľudia mali správať s úctou a dôstojne. V 2 M 21:26-27 sa dozvedáme, že ak pán zneužil svojich otrokov, musel ich pustiť na slobodu.
2M 21:26-27: „Ak niekto zasiahne oko svojho otroka alebo svojej otrokyne tak, že ho pripraví o zrak, ako náhradu za oko musí otroka prepustiť na slobodu. Ak svojmu otrokovi alebo otrokyni vyrazí zub, ako náhradu zaň ho prepustí na slobodu.“
5. O zlom správaní svojho partnera môžeme hovoriť. To nie je ohováranie. Tento odsek hovorí, že ho máme odhaliť a prečo je to dôležité.
Ef 5:11-13: „Nemajte účasť na neplodných skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte. Veď hanba je už len hovoriť o tom, čo potajomky páchajú. No všetko, čo svetlo odhalí, stáva sa zjavným.“
6. Tí, čo sa o svoju rodinu nestarajú sú rovnakí ako tí, ktorí odmietajú vieru. „Zanedbávanie povinností“ a „zlyhanie v starostlivosti“ sú dve formy ľahostajnosti a nedbalosti, ktoré sú také závažné, že apoštol Pavol chcel, aby bolo s takýmto kresťanom zaobchádzané ako s neveriacim.
1 Tim 5:8: „No ak sa niekto nestará o svojich blízkych, najmä o členov rodiny, ten zaprel vieru a je horší než neveriaci.“
Môžeme ich milovať, odpustiť im a napriek tomu zároveň nasledovať biblický príkaz odísť od nich. Nie sme vyzývaní k tomu, aby sme ich nenávideli. Môžeme si zobrať polovicu majetku. Môžeme sa s nimi rozviesť a odísť. Možno sa poučia z dôsledkov svojho vlastného hriešneho správania, keď prídu o manželku.
Samozrejme, sú ľudia, ktorí povedia: „Tieto verše sa nevzťahujú na manželstvo a rozvod.“ Logická odpoveď je: „Prečo nie?“ Je úplne rozumné vzťahovať ich aj na manželstvo.
Toto správanie je také zlé, že podľa 1 Kor 5:11-12 a Ef 5:3-7 majú byť takíto kresťania vylúčení z cirkvi. Ak Boh chce, aby ich cirkev odmietla, ako môžete žiadať od manželky, aby tolerovala viac ako Boh?
V Božích očiach takýto človek nebude dediť Božie kráľovstvo a je teda neveriaci.
Ježiš učil, že manželstvo v nebi neexistuje. Jedného dňa budeme všetci stáť pred Pánom ako jednotlivci bez ohľadu na to, či sme mali dobré alebo zlé manželstvo.
Tí, čo sa vzdali svojich záväzkov voči partnerke/partnerovi sú považovaní za takých, čo zapreli svoju vieru a sú horší ako neveriaci. Táto situácia zapadá do 1 Kor 7:15: „Ale ak sa neveriaci odlučuje, nech sa odlúči. V takých prípadoch brat alebo sestra nie sú otrocky viazaní, veď Boh nás povolal k pokoju.“
V 2M 21:9-11 manžel, ktorý zredukoval alebo neposkytoval svojej manželke jedlo, oblečenie a manželské práva, jej mal dať slobodu (zrejme aby sa vydala za niekoho, kto sa o ňu bude lepšie starať). Manželky nemohli byť degradované do stavu konkubín alebo otrokov. Manžel mal len dve možnosti: postarať sa o ňu poriadne alebo ju nechať ísť.