Ľudia si odo mňa často pýtajú konkrétnu biblickú radu o domácom násilí a hoci v Písme nie je konkrétny prípad do očí bijúceho partnerského týrania, nájdeme v ňom veľa záznamov o týraní. Celkom prvý príklad násilia v rodine sa vyskytol veľmi skoro, keď Kain zabil Ábela. Obyvatelia Sodomy a Gomory boli známi svojou skazenosťou, čo zjavne zahŕňalo jasné pravidelné sexuálne zneužívanie. Jozef bol zneužívaný svojimi bratmi. Levita v 19. kapitole Sudcov príležitostne predhodil svoju konkubínu davu, ktorý ju znásilnil a keď v dôsledku svojich zranení zomrela, rozrezal ju na kusy, aby ukázal Izraelu, ako bol zničené jeho vlastníctvo. Násilie v rodine sa dotýkalo domácnosti kráľa Dávida, keď Amnon znásilnil Támar a neskôr ho Absalom zabil. Keby som uzatvárala stávky, stavila by som sa, že Abigailin manžel Nábal ju týral. Písmo nám hovorí, že jednal hrubo a zle (1 Sam 25:3) a ako bývalá obeť sa viem stotožniť so spôsobmi, ktorými sa snažila vykompenzovať jeho bláznovstvo. Starý zákon je plný násilia a Boží proroci proti nemu pravidelne vystupovali. V Novom zákone vidíme, že Boh v tele znášal týranie v rukách svojich vlastných detí. Prišiel na zem a zobral na seba to najhoršie týranie, aby vykúpil svoje padlé stvorenie. Aká úžasná láska! Máme Boha, ktorému týranie nie je ľahostajné a máme Bibliu, ktorá o tejto veci určite nemlčí!
Nedávno som sa vďaka ročnému plánu čítania Biblie znovu dostala k príbehu Saula a Dávida v 1. Samuelovej a preto som sa rozhodla urobiť zoznam hlavných tyranizujúcich čŕt, ktoré som u Saula rozpoznala. Tyrani majú sklony veľmi rýchlo sa pripútať k svojej obeti a presne toto vidíme aj v tomto zázname. Dávida najali, aby hral pre Saula na harfe a píše sa, že Saul ho mal veľmi rád (16:21). Je jasné, že táto láska bola založená na tom, čo Dávid mohol Saulovi ponúknuť. Ďalšia bežná črta je tendencia tyranov, že sú neistí a žiarliví. Hoci žiarlivosť je v tomto prípade trochu iná než v intímnom vzťahu, kde sa tyran bojí, že stratí náklonnosť obete, koreň je rovnaký. V tomto príbehu sa Saul obával straty náklonnosti ľudí. Strach a neistota sú veľmi bežné črty tyranov. Práve toto ich ženie ku kontrole. Saul bol často celkom pohtený strachom.
Hoci je Písmo plné príkladov násilia a týrania, jedna z mojich najväčších frustrácií v súvislosti s cirkvou sú nedostatočné vedomosti, pokiaľ ide o dynamiky domáceho násilia. Písmo hovorí, že nedostatok poznatkov spôsobuje, že ľudia hynú a keď ide o násilie, nič nemôže byť pravdivejšie. Zažila som určitý úspech v súvislosti so zdieľaním sekulárnych zdrojov, ktoré opisujú charakteristiky týrania v cirkvi a na vyučujúcich seminároch a hoci sú založené na pozorovaniach, som si istá, že pastori a poradcovia by ako svoje vodítko uprednostnili Písmo. Už celé desaťročia pri čítaní príbehu o Saulovi a Dávidovi rozpoznávam dynamiky týrania. Zdá sa, že Saul je stelesnením takmer každého tyrana, ktorého som kedy poznala. A hoci toto nie je záznam, ktorý pojednáva o násilí voči intímnemu partnerovi, verím, že je aplikovateľný. Týranie je v podstate o tom, že jeden človek uplatňuje zlomyseľnú kontrolu nad druhým a presne toto tu vidíme. Takisto vidíme Saula zneužívať jeho pozíciu autority nad Dávidom, čo je často práve prípad partnerského týrania a to najmä u konzervatívnejších kresťanov.
Tí z nás, ktorí sme žili s tyranom, vieme veľmi dobre, že tyrani majú sklony k náhlym zmenám nálad bez akékokoľvek zjavného dôvodu a toto určite platilo o kráľovi Saulovi. Jedného dňa, keď mu Dávid slúžil hudbou, Saul doňho zrazu hodil šíp. Väčšina ľudí je presvedčená o tom, že týranie je vyprovokované, no nič nemôže byť ďalej od pravdy. Keď som bývala v útulku pre týrané ženy, stretla som sa s množstvom žien, ktoré hovorili svoje príbehy o nevyprokovanom násilí. Zdá sa, že tyranov môžu naštartovať úplné drobnosti – od nesprávneho poskladania uterákov až po to, že niečo položíte to chladničky na nesprávnu poličku. Niekedy – podobne ako pri Saulovi – mali tyrani dobrú náladu a zrazu sa na ne oborili.
Kým veľa ľudí predpokladá, že k týraniu dochádza z vášne a nedostatočnej sebakontroly, príbeh kráľa Saula a Dávida ukazuje, že je to oveľa zákernejšie. Aj keď Saul nebol nahnevaný, snažil sa Dávidovi ublížiť. Jeho rozhodnutie dať Dávidovi svoju dcéru za ženu bolo preto, aby mu mohol nastražiť pascu (18:21). Túto charakteristiku som často videla v poradenských situáciách v cirkvi. Tyrani majú talent, aby ich zlomyseľné a zákerné rozhodnutia vyzerali pred svetom ako láskavé a milosrdné a len ich partneri poznajú zákerné zámery, ktoré sa za nimi skrývajú. V jednej situácii povedali cirkevní poradcovia manželovi, aby pre svoju manželku urobil niečo konkrétne a tým ju požehnal. To, čo sa rozhodol jej ponúknuť bolo niečo, o čom vedel, že to neznáša a keď jeho pozvanie odmietla, vrátil sa k poradcom a povedal im, že ho odmietla. Vykreslil to tak, akoby robil všetko, čo je v jeho silách, aby ich vzťah opäť fungoval a ona ho chladne odmietla. Na stretnutí hovoril oveľa viac ako ona, takže výsledkom bolo to, že ženu označili za nepriateľskú a takú, ktorá sa odmieta podriadiť manželovmu vedeniu. Nakoniec podľa nich bol obeťou on a nie ona.
Väčšina tyranov vníma seba ako obeť a Saul ani v tomto nebol výnimkou. Keď kňazi v Nobe pomohli Dávidovi a jeho mužom, Saul nariekal, že každý konšpiruje proti nemu a nikto ho neľutuje (22:8). Keď Zífania Saulovi povedali, kde sa Dávid nachádza, ďakoval im, že s ním majú súcit (23:21), akoby bol v tejto situácii ten najväčší chudák. Dávid sa skrýval v jaskyniach, aby si zachránil život, no Saul aj napriek tomu vnímal ako obeť seba. Toto je veľmi rozšírená črta tyranov. Sú majstri v tom, že pravdu obrátia naopak a urobia to tak, že obete vyzerajú ako páchatelia. A pre neznalých to tak naozaj môže vyzerať. Tyrani nesmierne radi ovplyvňujú vnímanie druhých tak, že spôsobujú, aby si mysleli, že ich obete sú za násilie rovnako zodpovedné.
Kým vnímanie verejnosti je veľmi často také, že pripisuje vinu obetiam, obrovská väčšina obetí, ktoré poznám, urobila všetko, čo je v ich silách, aby sa vyhla násiliu vo svojom manželstve. Veľa žien veľmi dobre rozumie úlohe muža v manželstve a tomu, že žena sa mu má podriadiť. Na poradenských stretnutiach im hovoria, že sa majú podriaďovať tak, aby si zo získali bez slov. Ak sa potom bude správať zle, Boh s ním určite bude jednať. No prípad Dávida a Saula nám ukazuje, že podriadenosť a úcta nemusia vyústiť do zastavenia týrania. Dávid nikdy nič neurobil, aby zámerne Saula vyprovokoval – podobne ako väčšina obetí, aj on bol týraním celkom zmätený (20:1). V skutočnosti Saulovo násilie sa často objavilo vtedy, keď mu Dávid slúžil (18:10, 19:9). Kým možno tyrani veria, že ich obete ich provokujú, vo väčšine prípadov to vôbec takto nie je.
Tí, ktorí chcú pomôcť rodinám ovplyvneným domácim násilím, sa musia naučiť rozpoznávať bežné črty tyranov ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v príbehu o Saulovi a Dávidovi, a uvedomiť si, že obete týranie nezapríčiňujú. Videla som situácie, kde sa obeť naučila hnevať (Pr 22:24-25) a možno sa zdala rovnako násilnícka. No v obrovskej väčšine prípadov, ktoré som v cirkvi videla, to tak nebolo. (A hoci by to tak bolo, týranie nikdy nie je ospravedlniteľné!) Moja skúsenosť v konzervatívnych cirkevných zboroch, ktoré veria Biblii je, že kresťanské ženy, ktoré sú obeťami, bývajú veľmi pasívne. Ľuďom zvyknem hovorievať, že v minulosti som zastávala „teológiu rohožky“ – naozaj som bola presvedčená o tom, že ak sa podriadim a zahrniem svojho tyrana láskavosťou, určite sa zmení. Nanešťastie som mu niekde v tomto procese mylne umožňovala hrešiť. Samozrejme, boli také obdobia, kedy som sa snažila vyslobodiť a hľadala som pomoc v cirkvi, no väčšina z jej predstaviteľov dynamiky týrania nerozpoznala. Výsledkom bolo, že svojimi radami tyranovi taktiež neumyselne umožňovali hrešiť. A aj tí, ktorí mali dostatočnú múdrosť a pomohli mi postaviť sa proti násiliu, sa mýlili, keď prišlo k otázke zmierenia, pretože nerozumeli sklonom tyranov predstierať pokánie. Nakoniec to vždy bolo tak, že som sa s ním zmierila príliš skoro, pretože som verila, že mu je to naozaj ľúto a myslela som si, že odpustenie znamená, že mu musím opäť dôverovať.
V príbehu Saula a Dávida je jasné, že Saul nikdy nerobil skutočné pokánie. Jasné, že to vyznával, plakal a správal sa ako ten, ktorý sa kvôli svojmu hriechu skutočne trápi a je zlomený (24:16-17, 26:21), no Dávid vedel, že mu nemôže dôverovať. Skutočné pokánie zahŕňa dlhodobú a stálu zmenu v správaní. Saul v 24. kapitole „robil pokánie“, no v 26. kapitole sa znovu snažil Dávida zabiť. Domáce násilie sa veľmi rýchlo môže zmeniť na smrteľné a cirkvi sa musia zobudiť, aby to videli. Príliš často je rada cirkvi tak jasne postavená proti rozvodu, že to končí tak, že posiela ženu a deti naspäť do situácií, ktoré ich ničia. Podporovať zmierenie bez skutočného pokánia a bez toho, aby niekto pomohol žene brať jej manžela na zodpovednosť, je jednoducho nebezpečné! Len v minulom roku v našej malej krajine som mala osobný kontakt s 2 ženami, ktoré boli v dôsledku domáceho násilia zavraždené. Obidve boli kresťanky a boli členmi miestnej cirkvi, no keď som ich cirkevným zborom ponúkla tréning o domácom násilí, ich pastori mi naznačili, že v ich zbore s tým problém nemajú.
Štatistiky ukazujú, že jedna z troch žien je niekedy svojím partnerom fyzicky týraná a tieto čísla v cirkvi nie sú odlišné. Domáce násilie prekvitá v tajnosti a obete sa usilujú svojich tyranov chrániť pred odhalením, takže bez ohľadu na to, či si uvedomuješ, že sa to v tvojom cirkevnom zbore deje alebo nie, pravda je taká, že sa to deje. Otázka znie, či sa budeš vzdelávať, aby si obeti pomohol, keď nakoniec pozbiera odvahu a odhalí ti svoje rodinné tajomstvo alebo jej ublížiš. Rozpoznať charakteristiky domáceho násilia je jedným z prvých krokov k tomu, aby si sa naučil pomáhať namiesto toho, aby si tento problém podporoval. Písmo o tejto veci nemlčí a tento príbeh o prvých dvoch kráľoch Izraela ti môže pomôcť lepšie porozumieť dynamikám týrania. Modlím sa, aby Boží ľud povstal a rozhodol sa byť súčasťou riešenia, keď príde na prekonávanie tejto skrytej epidémie.
A Biblical Account of the Abusive Personality | JoyfulSurrender.com (wordpress.com)