„Podľa nás tento vzťah nie je tyranizujúci. Sme presvedčení, že tento problém si nevyžaduje cirkevnú disciplínu… Zistili sme, že tvoja potreba lásky a bezpečia vychádza z tvojej hlbokej neistoty a nezdravých očakávaní vo vzťahu k tvojmu partnerovi. Tým, že si váš vzťah postavila nadovšetko, dokonca nad svoje vlastné dobro, urobila si si zo svojho partnera modlu. To spôsobilo, že prežívaš hlboké zranenie a bolesť, pretože iba Boh je ten, ktorý nás môže urobiť zdravými a celistvými osobami. Tiež sme zistili, že vo vzťahu sa nechceš vzdať hnevu a vzdoru aj napriek tvojmu „rýchlemu odpusteniu“. Stále v tebe pretrváva horkosť a sme znepokojení, že v tebe pretrváva tento koreň horkosti a vďaka tomu sa môžeš pripraviť o Božiu milosť, ako varuje Písmo.“
Keď som čítala tieto slová, bola som šokovaná. Posledných niekoľko mesiacov som prežívala emocionálny kolotoč a nemohla som uveriť, že toto bolo vyvrcholením našej snahy o spravodlivosť. Začalo sa to vtedy, keď sa moja priateľka zverila duchovnej nášho cirkevného spoločenstva, že jej priateľ ju psychicky týra. Tento priateľ bol jedným z vodcov tohto cirkevného zboru.
Potom nasledovalo „vyšetrovanie“, aby sa zistilo, či skutočne dochádzalo k týraniu. Moja priateľka bola nútená znovu prežívať toto týranie tým, že musela podrobne opísať svoju traumu. Počas tejto úlohy jej nikto neposkytol žiadnu podporu. Je známe, že tí, čo prežili týranie, majú mať počas opisu svojej traumy podporu, pretože zápasia so spomienkami na týranie a sú náchylní racionalizovať či minimalizovať správanie tyrana a dokonca z neho obviňovať seba.
Okrem toho, že moja priateľka musela opätovne prežívať traumu, bola spolu so mnou (pretože som ju obhajovala a podporovala) požiadaná, aby sme sa zúčastnili niekoľkých emocionálne vyčerpávajúcich stretnutí kvôli „zhromaždeniu podporných dôkazov“. Potom sme čakali celé týždne – bez akýchkoľvek informácií – na to, v čo sme dúfali – v spravodlivý výsledok.
Keď som čítala stručnú správu cirkevného zboru, môj hnev sa stupňoval. Vedeli sme, že moja priateľka bola týraná. No teraz nám naši duchovní vodcovia – ľudia bez odborného tréningu a vedomostí – povedali, že to nie je pravda. Nielenže popreli jej skúsenosť s duchovným týraním, ale takisto sa dopustili sekundárneho týrania tým, že ju retraumatizovali a vymazali to, čo sa jej stalo.
Duchovné týranie ako primárne týranie
Hoci jej týranie bolo pre mňa jasné, uvedomujem si, že mnohí kresťania majú problém rozpoznať duchovné týranie, pretože je to veľmi ľstivé. Na rozdiel od fyzického týrania nezanecháva žiadne viditeľné jazvy. Nemusia padnúť ani príkre slová, krik či prezývky. Podobne ako pri psychickom týraní môže byť duchovné týranie použité k manipulácii vnímania reality obete. Môže byť použité k popieraniu slobody v praktizovaní viery alebo ako skryté ospravedlnenie iných foriem týrania, napr. k:
- zamedzeniu prístupu k finančným zdrojom, pretože ako „duchovná hlava“ domácnosti by si mal mať nad všetkým úplnú kontrolu
- páchaniu znásilnenia v manželstve, pretože si myslíš, že je to povinnosť tvojej manželky napĺňať tvoje sexuálne potreby bez ohľadu na to, či to chce
- zhadzovaniu tvojej manželky a zaobchádzaniu s ňou ako so slúžkou, pretože ako žena je tvojou „pomocníčkou“.
Hoci je duchovné týranie ťažké rozpoznať, často zahŕňa manipuláciu Písmom a hodnotami viery pre 1) ospravedlnenie či potvrdenie tyranizujúceho správania a 2) manipuláciu obeťou, aby verila, že vina je na jej strane.
Moja priateľka prežívala vo vzťahu duchovné týranie, keď jej priateľ:
- odmietol jej túžbu diskutovať a stanoviť si jasné fyzické hranice (popierajúc jej duchovné hodnoty)
- povedal, že „Boh mu nedal túžbu byť vo vzťahu“, aby ospravedlnil svoje zlyhania
- používal modlitbu ako podvodnú metódu, aby ju presvedčil, že „teraz to už bude lepšie“
- odmietol modlitby iných a zúčtovateľnosť voči iným.
Duchovné týranie ako sekundárne týranie
Celé hodiny sme sedeli zmätené pri mojom jedálenskom stole znovu a znovu čítajúc túto správu a prechádzajúc si stretnutie, z ktorého sme sa práve vrátili. Z nejakého dôvodu cirkevní predstavitelia dospeli k záveru, že skutočným problémom je moja priateľka. Predtým som si myslela: Ako to môžeme napraviť? Potrebujeme to vysvetliť lepšie? Ako im môžeme pomôcť pochopiť to? Časom som si začala uvedomovať, že čelíme oveľa väčšiemu problému: Pri odhalení jej týrania čelila moja priateľka sekundárnemu týraniu.
Sekundárne týranie (ktoré sa niekedy nazýva inštitucionálne týranie či dvojité týranie) sa odohráva vtedy, keď obeť vyhľadá autority a tí reagujú popieraním (neveríme ti), ospravedlňovaním týrania (musela si urobiť niečo, čím si si to zaslúžila) alebo technikami, ktorých cieľom je odsunúť dôsledky pre tyrana aj spravodlivosť pre obeť.
Pri opisovaní dvojitého týrania Americká asociácia kresťanských poradcov uvádza: „Podobne ako pri primárnom týraní, aj dvojité týranie má rôzne podoby: obeti neveria, sú voči nej apatickí, uprednostňujú obvineného tyrana, kritizujú, nesprávne posudzujú alebo sa vyhýbajú zodpovednosti. Každá z týchto foriem tlačí obeť k nesprávnym intervenciám a bráni príležitostiam uzdraviť sa, pričom výrazne prehlbuje traumu a zvyšuje emocionálne a fyziologické poškodenie.“
Aj sekundárne týranie mojej priateľky bolo zabalené do duchovného týrania. Bola karhaná za svoje hriechy modlárstva a zatrpknutosti. Písmo bolo použité na podporenie tohto pokarhania: „Sme znepokojení, že v sebe podporuješ ten koreň horkosti, čo spôsobuje, že prídeš o Božiu milosť, ako varuje Písmo.“ Medzitým bol jej tyran oslobodený od toho, aby prevzal zodpovednosť za svoje činy. Povedali nám, že keďže je to muž, nevie sa dostatočne vyjadriť a kvôli svojmu pôvodu je zvyknutý na to, aby sa oň starali ženy. Keď sa moja priateľka pokúšala hovoriť o jej týraní verejne, pokarhali ju, že rozširuje klebety a dotyční sa jej vyhýbali.
Ako rozpoznať duchovné týranie
Niekedy duchovné týranie rozpoznáme až potom, keď si uvedomíme, ako sa cítime potom, keď k nemu došlo. Ak rozmýšľaš, či si ho zažila, polož si tieto otázky: Cítim sa ako hriešna, špinavá, tá, čo koná nesprávne alebo ako podlá nehanebnica? Ako dlho sa takto cítim? Cítim sa tak kvôli tomu, čo mi povedali?
Hanba má byť dočasný pocit a jej cieľom je priviesť nás k pokániu. Je o tom, aby sme prevzali zodpovednosť za to, čo sme urobili, aby sme to vyznali Bohu a spoľahli sa na jeho milosť, že nám odpustí. Keď príjmeme odpustenie, hanba je zbytočná. Ak pretrváva, stáva sa niečim, čo nás deformuje a je pre nás toxická, pomaly nás vnútorne ničí.
Tyrani a tí, ktorí sa ich zastávajú, prekrúcajú hanbu tak, aby obete cítili niečo zlé a skazené vo svojej podstate. Keďže tyrani nedokážu uznať pravdu svojich činov, svoju hanbu pripisujú obeti. A keďže sekundárni tyrani investujú do toho, aby tyrana vnímali ako dobrého človeka, podobne aj oni obviňujú obeť.
Ďalšie otázky, ktoré si môžeš položiť, aby si vedela, či dochádza k duchovnému/sekundárnemu týraniu:
- Používajú Písmo tak, že je zrejmý dvojaký štandard?
- Je jeden bránený/ospravedlňovaný na úkor druhého?
- Žiadajú odo mňa, aby som prevzala zodpovednosť za činy toho druhého?
Duchovné týranie môže mať dlhodobé následky. Keďže duchovné autority označili moju priateľku za zatrpknutú, pomstychtivú, hriešnu ženu, viac sa v cirkvi necítila bezpečne. Cirkevní vodcovia jej neverili. V skutočnosti si mysleli, že to, čo sa stalo, je jej vina. Nemala na výber a musela hľadať útočisko a podporu mimo cirkev.
Našťastie pre obete týrania existuje veľa dostupných zdrojov vrátane organizácií, ktoré adresujú priamo týranie v cirkvi (nanešťastie nie u nás). Organizácie ako CBE International, The MEND Project a Godly Response to Abuse in the Christian Environment (GRACE) vzdelávajú a zmocňujú obete a ich cirkvi, aby reagovali na týranie spôsobmi, ktoré podporujú uzdravenie, zúčtovateľnosť a spravodlivosť.
No aj napriek tomu tieto zdroje nedokážu vyvážiť škody spôsobené duchovným týraním. To, čo zažila moja priateľka, poškvrnilo jej pohľad na kresťanskú komunitu. Spôsobilo, že sa stala oveľa viac podozrievavou a menej otvorenou voči druhým. Takisto sa pochopiteľne stala oveľa skeptickejšou voči duchovným autoritám.
Cyklus pokračuje
Niekoľko mesiacov potom, čo bol jej prípad „uzavretý“, dostala moja priateľka list. Bol od inej ženy, ktorá odišla z rovnakého cirkevného spoločenstva niekoľko rokov predtým. Bolo tam napísané: „Dopočula som sa o tebe od mojej priateľky. Presne to, čo sa stalo tebe, sa stalo aj mne. Keď sa chceš o tom porozprávať, som tu.“
Počas nasledujúcich týždňov sme sa všetky tri spojili. Prežívali sme hnev, šok a zúfalstvo, keď sme si uvedomili, aké podobné boli ich skúsenosti. Tiež sme sa dozvedeli, že po tom, čo sa stalo tej druhej žene, zdieľala zdroje o informácie o týraní s našimi pastormi v nádeji, že im to pomôže, aby v budúcnosti mohli pomôcť ďalším obetiam.
Nanešťastie keď moja priateľka hľadala pomoc, neponúkli jej nič z týchto zdrojov. Hoci každú z nich týral iný muž, obe prežívali rovnaké zahanbovanie, obviňovanie a sekundárne duchovné týranie v rukách cirkevných vodcov.
Odkedy sme sa všetky tri prvý raz stretli, usilujeme sa priniesť do nášho cirkevného spoločenstva reformu ohľadom otázky týrania. Ja som jediná, ktorá v súčasnosti toto spoločenstvo navštevuje. Predtým, než ho tieto ženy opustili, ani jednej z nich neponúkli bezpečnostný plán či podporu, aby ich ochránili pred ďalším týraním. Obaja tyrani sú stále aktívnymi členmi tohto spoločenstva.
Ak chceme začať brať duchovné týranie vážne a rozmotať tento spôsob sekundárneho týrania v cirkvi, musíme podstúpiť zámerné kroky k reforme. Potrebujeme:
- Zúčtovateľnosť pre primárnych a sekundárnych tyranov.
- Vzdelávanie pre cirkev ohľadne podstaty týrania.
- Posun v kultúre (smerom preč od obviňovania obetí, minimalizovania a vyhýbania sa).
- Rozvoj správnych postupov a krokov pre zvládanie budúcich prípadov týrania.
- Nápravu vo vzťahu k tým, ktorí zažili sekundárne týranie.
Vykoreniť duchovné týranie si vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a nádej. Vyžaduje si verejné odhalenie a kresťanov, ktorí sú ochotní zaujať stanovisko a brať na zodpovednosť tých v postavení najvyššej autority najmä vtedy, keď zanedbávajú svoju povinnosť chrániť tých najzraniteľnejších. Vyžaduje si to odvahu a akceptovanie dočasných trhlín, aby sa predišlo dlhodobým škodám. Čas ukáže, či môj cirkevný zbor urobí skutočné pokánie a prinesie v tejto oblasti ovocie. Kým sa tak stane, o jednej veci som presvedčená: je to boj, ktorý si nemôžeme dovoliť prehrať.
When Churches Don’t Believe Victims, They Commit Abuse | CBE (cbeinternational.org)