1. časť
Pred niekoľkými týždňami som písal o deťoch, ktoré tyrana „prekuknú“. Na moje prekvapenie to bol z dlhodobého hľadiska najpopulárnejší článok; veľa mojich čitateľov sa snaží vidieť veci očami detí. Ako sa u mladých ľudí formuje ich chápanie toho, čo sa deje, keď ich otec (alebo nevlastný otec) týra ich matku? A ako sa môžu naučiť prekuknúť jeho klamstvá a manipulácie?
V diskusii, ktorá sa na základe tohto článku rozvinula, sa veľa matiek zdieľalo s tým, že ich deti nevidia všetko to zlo, ktoré tyran pácha. Nanešťastie táto skúsenosť je celkom bežná. V tomto článku sa budem venovať niektorým dôvodom a rozdelím to na dve časti.
(Aby som to čo najviac zjednodušil, o páchateľovi budem hovoriť ako o tyranovi, hoci je jeho týranie takmer výhradne o emocionálnom a nie fyzickom či sexuálnom násilí. Tento výraz používam preto, lebo sa zaoberám domácnosťami, kde je primárnym zdrojom traumy u detí to, že otec týra mamu a nie je to o tom, že ktorýkoľvek z rodičov týra priamo deti – to je odlišná téma.)
1) SNAHA O BEZPEČIE
Deti, ktoré vyrastajú v prostredí domáceho násilia, sa boja. Primárna vec je, že žijú v hroznom strachu z toho, kedy najbližšie otec mamu verbálne roztrhá na kusy. Nenávidia, keď sledujú, že sa to deje. Ľudia, ktorí v tom nežijú, podceňujú to, aké je to pre deti hrozné. Pre väčšinu detí, ktoré žijú s tyranom, je prvotným zdrojom ich traumy táto akumulácia skutkov psychickej krutosti voči ich matke, ktorej sú svedkami. Zožiera ich to zaživa, keď sledujú, ako ich matka znovu a znovu zažíva mizériu a je neustále zbavovaná svojej dôstojnosti.
No desia ich aj iné veci, najmä emocionálne nebezpečenstvá. Desia sa, že otec zaútočí aj priamo na ne alebo na ich súrodencov. Boja sa, že zničí čas spoločného stolovania, narodenín, Vianoc či iných sviatkov. Desia sa, že ich potrestá tým, že im vezme slobodu, čo spôsobí, že prídu o veci, ktorých chcú byť súčasťou. (A väčšina tyranov trestá celú rodinu, keď sa hnevajú na mamu alebo na jedno z detí. Takže všetci vedia, že môžu veľmi draho zaplatiť, keď vybuchne bez ohľadu na to, na ktorého člena rodiny sa práve nahneval.)
Keď je občas fyzicky agresívny – ako väčšina tyranov – potom majú deti aj všetok ten ďalší strach. A podobne ako pri jeho krutosti a verbálnom týraní sa deti obyčajne najviac strachujú o mamu, keďže práve ona je jeho obľúbeným terčom. No strachujú sa kvôli všetkému.
Takže deti sa vnútorne prebíjajú životom v zúfalom úsilí o emocionálne a niekedy aj fyzické či sexuálne bezpečie. A nemajú žiadne bezpečné miesto, na ktoré by sa mohli postaviť a tak po celé roky skúšajú rôzne pozície v nádeji, že ho niekde nájdu.
Pozícia č. 1: Stoja na strane mamy
Na tejto strane sú dve kľúčové výhody. Po prvé, majú emocionálnu výhodu toho, že majú k mame bližiše a v domácnosti, kde je tyranom otec, je mama kľúčovou nádejou na starostlivosť a úprimnú útechu. (V protiklade k sebe slúžiacej, manipulatívnej forme útechy, ktorá vychádza od tyrana.)
Po druhé, cítia sa lepšie, pretože vedia, že robia správnu vec. Deťom už od veľmi mladého veku záleží na tom, čo je a čo nie je správne a na tom, čo je a čo nie je fér. Keď sa niekto stavia proti spravodlivosti, je to pre nich podstatná vec. Hlboko vo svojom vnúti majú zo seba oveľa lepší pocit, keď stoja na strane mamy.
No má to svoju cenu. Tyran im prestane venovať pozornosť, keď vníma ich puto s matkou a možno na ne priamo zaútočí urážkami a iným zlým zaobchádzaním. Bolí to, keď s ním nedržia najmä preto, lebo on je ten, čo má moc. (Týranie spôsobuje obrovskú nerovnováhu moci v prospech tyrana.) On je ten, čo rozhoduje, kto má akú slobodu a privilégiá; on je ten, ktorý spôsobuje, či budeš mať dobrý alebo hrozný deň. Okrem toho sa deťom môže vysmievať kvôli tomu, že sú na strane mamy a ak ide o chlapca, môže ho nazývať matkinou sukňou.
Ak stojí na jeho strane ktorýkoľvek súrodenec, aj ten sa na teba začne pozerať zhora. Ak si na strane matky, si lúzer; otec je ten, ktorý má moc a je „kúl“. Víťazi sú na jeho strane.
Pozícia č. 2: Stoja na strane tyrana
Takže v určitom bode sa dieťa zrejme postaví na jeho stranu. Teraz je v spojení s mocou a to je dobrý pocit; to je dôvod, prečo sa deti usilujú, aby boli v škole akceptovaní tými, čo sú „kúl“. Niektoré konkrétne veci sa zrejme zlepšia, pretože dieťa už nie je terčom otcových útokov. Má viac slobody aj viac privilégií a menej sa o seba bojí (hoci sa stále môže trápiť kvôli mame či súrodencom). Keď sa otec nahnevá alebo bude násilný, vie, že jeho hnev nebude smerovaný na neho.
A na povrchnej (a preto návykovej) úrovni má zo seba dobrý pocit. Teraz je víťaz. A tá zožierajúca bolesť z toho, že je svedkom nespravodlivosti, sa začne zmenšovať, pretože keď je na strane otca, môže rozhodovať o tom, že mama si naozaj zaslúži zaobchádzanie, ktoré dostáva. A to je úľava.
No má to aj svoje negatívne stránky. Dieťaťu chýba blízkosť matky a túži po jej starostlivosti a náklonnosti. Ona tieto veci voči nemu nemusela prestať prejavovať – je oveľa menej pravdepodobné, že mama dieťa odmietne preto, že je „v zlom tíme“ – na rozdiel od tyrana. No dieťa sa od matky odtiahlo samé, pretože nemôže byť zadobre s tyranom, keď ten vidí, že má stále s mamou hlboký vzťah.
Okrem toho má dieťa problém s tým povrchným pocitom, že je v tom „kúlovom tíme“ – niekde hlboko vnútri vie, že je na zlej a sebeckej strane. Vie, že je to zlé a nespravodlivé a začne sa za to nenávidieť.
Pozícia č. 3: Stojí uprostred
Keďže za obidve vyššie spomínané pozície sa platí vysoká cena, v určitom bode sa dieťa zrejme pokúsi stáť niekde uprostred a byť zadobre s obidvomi. Zostáva v blízkom vzťahu s mamou, no zároveň sa usiluje získať otcovu priazeň. Snaží sa mu zaliečať, slúžiť a byť takým, aby sa mu to páčilo. Keď tyran začína byť zlý, usiluje sa, aby sa terčom jeho šikany stala mama, pretože tak sa udrží pokoj. Usiluje sa zmierňovať ich konflikt, byť „tretím dospelým“. Keď tyran nie je blízko, bude sa snažiť užívať si blízky vzťah s mamou. A občas sa môže zdať, že to celkom funguje.
No aj tu sú vážne problémy. Ten stres je zničujúci. Jeho vnútro bude pravdepodobne plné úzkosti. Bude sa usilovať neustále si všímať nálady a túžby oboch rodičov, predvídať možné problémy a sledovať aj dobro súrodencov – spôsob, ako udržať pokoj, je udržať všetkých šťastných. A to je príliš veľké sústo. Detstvo mizne v snahe „rodičovsky riadiť“ celú rodinu.
Okrem toho tyran nie je vždy spokojný s tým, ako sa oň dieťa stará – niekedy vyžaduje priamu oddanosť a to, aby odmietalo a ponižovalo mamu. (Tieto veci nepovie nahlas, no dá mu jasne najavo, čo musí robiť, aby sa vyhlo tyranovej nepriazni.)
Takže pre dieťa neexistuje nijaké dobré miesto, kde sa môže postaviť. Deti, ktoré sú svedkami týrania, skúšajú všetky tri pozície a zostávajú v nich rôzne dlhý čas, keď zažívajú výhody aj zranenia danej pozície.
2) SNAHA UNIKNÚŤ BOLESTI Z TOHO, AKÉ ZLÉ TO CELÉ JE
Už som to spomínal, no chcem to rozobrať podrobnejšie. Dospelí vrátane ľudí v pomáhajúcich profesiách veľmi podceňujú to, ako hlboko deti prežívajú bolesť z nespravodlivosti. Veľmi sa mýlia v presvedčení, že deti sú zamerané na seba a preto vnímajú svet vo vzťahu k tomu, ako ich to ovplyvňuje na osobnej úrovni. Tento pohľad vedie k vymazaniu obrovských častí vnútorného prežívania detí vrátane ich najhlbšej bolesti. Deti neznášajú, keď vidia druhých trpieť (a nenávidia, keď vidia trpieť zvieratá). Ich srdce v emocionálnom zmysle nie je menšie než srdce dospelých. A nesmierne ich zraňuje, keď vnímajú akúkoľvek neférovosť – nie len vo vzťahu k sebe, ale aj k iným. A ak sa taká krutosť či nespravodlivosť deje niekomu, koho majú radi, zožiera ich to.
Okrem toho vnímajú svoju mamu takmer ako svoje vlastné predĺženie. Takže keď je s ňou zaobchádzané zle, pociťujú tú bolesť ako bezprávie voči nej aj voči sebe. Bolí ich to dvojnásobne. V tomto kontexte ťažkého utrpenia sa stáva potenciálne veľkým pokušením rozhodnúť sa, že mama z veľkej časti môže za to, ako sa s ňou zaobchádza. Ak to začnú vnímať takto, bolesť trochu uľaví, pretože ak si to zaslúži, potom to nie je nespravodlivé.
A tyran im nikdy neprestane pripomínať – samozrejme, bez priamych slov – že táto úniková cesta je pre ne otvorená. Jeho nevyslovený odkaz znie: Pozri sa na mňa. Ja necítim bolesť tvojej matky, ani ty nemusíš. Len sa pridaj na moju stranu a všetko to zmizne. Táto úľava je čerešničkou na torte k všetkým ostatným výhodám, ktoré prináša postavenie na strane tyrana.
Všimnite si tento dôležitý bod: jeden z hlavných dôvodov, prečo sú deti na strane tyrana je to, že ich nesmierne bolí to, čo robí. Na prvý pohľad sa to zdá ako protiklad, no keď použijete svoju predstavivosť a vžijete sa do pozície dieťaťa, začne vám to dávať zmysel. A pomáha to vysvetliť, prečo niektoré deti, ktoré boli celé roky na strane mamy – sa zrazu objavia na temnej strane – k tejto téme sa ešte vrátim.
V druhej časti sa pozrieme na niekoľko ďalších dôvodov, prečo deti končia na strane tyrana. A pozrieme sa aj na to, ako im pomôcť nájsť cestu, aby sa znovu vrátili k mame.