Kým sa deti odtiahnu od svojej matky, sú veľmi hlboko zranené. Keby to tak nebolo, neodtiahli by sa od nej. Hlboko vo svojom vnútri chcú k nej byť zúfalo blízko. Tieto láskyplné pocity môžu byť pochované hlboko pod kopou emocionálnych zranení, no sú tam. Deti sa od nej vzdialili, pretože nemohli zniesť tú vysokú cenu, ktorú kvôli tyranovi museli platiť za to, že k nej majú blízky vzťah; nedokázali tolerovať život v strachu z toho, že im tyran ublíži, keď ubližuje jej alebo nemohli zniesť bolesť z toho, aké to bolo všetko nespravodlivé a neférové a tak unikli všetkej tej bolesti tým, že sa rozhodli, že týranie je jej vina.
Niekedy dokonca začnú vyzerať, akoby ju nenávideli. Začnú jej a o nej rozprávať rovnaké ponižujúce a nenávistné veci ako ich otec. Začnú predvádzať tie odporné výrazy tváre, ktoré sa veľmi podobajú tým jeho.
No všetko to má veľmi málo spoločného s ich skutočným vzdorom voči nej. Takto nevyzerá skutočný vzdor. (Nejaký odpor môžu v sebe mať, no to je odlišná otázka, o ktorej budem hovoriť neskôr.) To, čo vidíte, je výsledok toho, že celé roky boli svedkami týrania a takisto boli páchateľom tohto násilia zámerne vťahovaní do rôznych mentálnych hier.
Znovu a znovu počúvam od týraných matiek príbehy o ich synoch v tínedžerskom veku, ktorí sú voči nim viac a viac zlomyseľní až do bodu, kedy si matka nie je istá, ako dlho ho ešte dokáže mať doma. No napriek tomu sa k nej periodicky privinie, keď sedí na gauči alebo zaspí v jej posteli v bolestivej túžbe byť k nej blízko a cítiť sa pod jej ochranou bezpečne.
Možno si poviete: „Naozaj? Ten istý chlapec?“ Chápem tú reakciu. Je ťažké vidieť dve stránky toho istého chlapca ako tú istú osobu. Chlapec, ktorý sa neustále takto extrémne zmieta, nám poskytuje okno do vnútorného prežívania detí, ktoré majú otca tyrana a ten sa ich snaží získať na svoju stranu.
Keď rozmýšľame o opätovnom vybudovaní vzťahov – či s chlapcami alebo dievčatmi – je veľmi cenné mať na mysli práve tohto chlapca, ktorého som opísal – ktorý sa voči svojej matke správa odporne a nenávistne a potom sa jej zrazu drží ako o život.
PROCES OPÄTOVNÉHO BUDOVANIA VZŤAHU
Prvá fáza: Dieťa je emocionálne nedostupné
Ak sa dieťa od teba celkom odtiahne, bude nasledovať obdobie, keď s tým veľa neurobíš. Snaha tlačiť ho alebo ho prosiť, aby sa k tebe emocionálne vrátilo (alebo sa doslovne vrátilo späť domov), bude nahrávať tyranovi, pretože to môže dieťa odplašiť ešte viac.
Počas tohto obdobia zostaň v kontakte, no tieto kontakty rozlož na dlhé obdobie. Ak dieťa stále od teba akceptuje SMS-ky alebo správy na facebooku alebo čomkoľvek, raz za čas mu napíš. Formuluj ich v ľahkom duchu, nech vyznievajú skôr bezstarostne, hoci sa tak vôbec necítiš. Napíš mu niečo o sebe – nech to znie tak, že si v poriadku, aj keď si vnútri zlomená. Tvoje dieťa chce vnímať, že tvoj život napreduje a posúvaš sa na lepšie miesto. Deti po týchto znakoch túžia, lebo:
- majú veľké pocity viny v súvislosti s tým, že sa od teba vzdialili (a tá vina ich nebude hnať naspäť k tebe; aj keď sa to môže zdať protichodné, tie pocity viny ich vzďaľujú ešte ďalej od teba)
- ich otec do nich hustí, že si hrozne nešťastná zatrpknutá osoba, ktorá vo všetkom hľadá niečo zlé
- chcú veriť vlastnej kapacite uzdraviť sa a ak vidia, že sa uzdravuješ ty, pomáha im to veriť, že aj im sa to jedného dňa podarí.
Opýtaj sa ich, ako sa im darí, hoci vieš, že ti neodpovedia; je to spôsob, ako im môžeš vyjadriť, že ti záleží na tom, čo sa s nimi deje. Snaž sa to udržiavať v tóne, ktorý naznačuje, že máš s nimi normálnu komunikáciu, aj keď to tak nie je.
Vyhýbaj sa smútku a čomukoľvek, čo môže dieťa vnímať ako sebaľútosť. Znamená to, že najlepšie je nehovoriť im, ako veľmi ti chýbajú alebo aké to bolo pre teba ťažké nevidieť ich na ich narodeniny. Tie pocity sú reálne a oprávnené, no ich vyjadrenie by teraz nepomohlo; to príde neskôr. Namiesto toho hovor pozitívne veci ako: „Stále na teba myslím“ bez toho, aby to vyznievalo ťaživo.
Tyran nemôže byť pre svoje deti modelom toho, na čom potrebujú pracovať. Snaž sa byť pre ne týmto modelom ty tým, že budeš rozprávať o svojich priateľstvách, o tom, ako sa staráš o svoje zdravie, o veciach, na ktoré sa tešíš. Týmto spôsobom im vysielaš odkaz, že toto sú veci, ktoré sú v živote podstatné. Tyran im môže ponúknuť vnímanie nadradenosti, peniaze, materiálny luxus a neprimerané slobody. No nemôže im ponúknuť to, čo je v živote naozaj podstatné. Tieto veci im môžeš pripomenúť jednoducho tým, že im budeš opisovať rolu, akú hrajú v tvojom živote. Ale nerob im prednášky. Iba sa snaž žiť život, ktorý tieto idey ilustruje a zdieľaj sa s nimi o svojom živote.
Ak je šanca, že sa k nim dostane list poslaný poštou, raz za niekoľko mesiacov im ho pošli. Takáto fyzická forma je iná ako správa, ktorú im pošleš online. Je to akoby mali v rukách kus teba. Nedokážem odpovedať na otázku, ako často by si mala písať. Je to niečo, čo musíš vycítiť sama. Cieľom je robiť to dostatočne často, aby dieťa vedelo, že si stále tam a nevzdala si to, no nie príliš často, aby to nepociťovalo ako nátlak alebo prosíkanie o kontakt.
Ak ti dieťa povie, aby si ho nekontaktovala, som presvedčený, že najlepšie je rešpektovať to. No ak to jasne nepovie, neprestaň mu posielať správy, hoci na ne neodpovedá a bez ohľadu na to, ako dlho to trvá.
Druhá fáza: Dieťa s tebou začne nadväzovať krátke kontakty
Môže to začať krátkou správou o logickom probléme, napr.: „Vieš, kde je môj rodný list?“ alebo „Ako sa máš?“
Je prirodzené, že ti začne búšiť srdce a chcela by si do toho hneď skočiť. Zdrž sa toho pokušenia. Namiesto toho pošli normálne znejúcu odpoveď: „Ahoj, rada ťa počujem“, pridaj odpoveď na otázku a nič viac. Postupuj pomaly. Videl som, že deti sa v tejto fáze veľmi ľahko vyplašia. Nechaj ich posúvať sa bližšie k tebe ich vlastným tempom.
To sa zdá takmer ťažšie než s nimi nemať vôbec žiadny kontakt. Je to akoby sa ti hojdali pred očami ako návnada. Pozbieraj všetky sily, pretože toto obdobie je kľúčové.
Ak ti povedia, že sa s tebou chcú stretnúť, urob všetko preto, aby to stretnutie (a všetky ďalšie) nebolo ťažké, zložité. Neobjímaj ich príliš dlho, nezačni im hovoriť nič o tom, aký je ich otec, urob všetko preto, aby si neplakala. Polož si otázku: „Ako to mám urobiť, aby sa so mnou chceli stretnúť znova?“
Budeš musieť veriť tomu, že si tvojmu dieťaťu veľmi chýbala. Ver mi, je to tak. No nepovedia to hneď počas prvých stretnutí a bola by chyba hovoriť o tom (napr. „Chýbala som ti?“). Či mi veríš alebo nie, najlepšie je nepýtať sa ho hneď na to, či by sa chcelo s tebou opäť stretnúť. Nechcú počuť túto otázku. Počkaj niekoľko dní, možno týždeň. A dokonca aj potom to urob viac ako otvorené dvere než pozvanie: „Bolo fajn ťa opäť vidieť. Zopakujme to, keď sa ti to bude hodiť.“
Poznámka na okraj: Keď to čítaš, možno si myslíš: „Ale, Lundy, toto je hrozne nefér. Ja som jeho matka! Dlhuje mi oveľa viac než toto!“ Viem, ako sa cítiš. No tento moment nie je o tom, čo je a nie je fér. Je to o tom, čo funguje a čo nie, keď jednáš s veľmi traumatizovaným a zmäteným dieťaťom, ktoré ma vymytý mozog. Zabudni na to, čo je fér a zostaň sústredená na to, aby ste znovu udržiavali vzťah.
Tretia fáza: Začne dochádzať k určitému stupňu skutočného opätovného vzťahu
Práve som v kontakte s tromi alebo štyrmi matkami, ktorých vzťahy s dieťaťom sú práve v tejto fáze a sú nesmierne šťastné. Je to úžasná vec. No musíš zostať obozretná.
Napr. tvoje dieťa ťa možno bude testovať tým, že ti bude hovoriť nejaké veci, kvôli ktorým sa na otca hnevá alebo niečo, čo si o ňom začína uvedomovať. Je veľkým pokušením v tomto bode povedať: „Je to pre mňa obrovská úľava, že začínaš chápať, aký je to bastard!“ Ak to urobíš, stratíš pôdu pod nohami. (Tento manéver funguje pre tyrana, ale nie pre mamu – je to celkom iná dynamika.)
Svoje pocity aj históriu nechaj bokom a zostaň zameraná na pocity dieťaťa. „To znie veľmi kruto. Takto by sa k tebe nemal správať. To si nezaslúžiš.“ Takéto výroky sú všetko, čo chceš teraz povedať. Je v poriadku, keď jeho správanie pokojne pomenuješ ako nesprávne, ale nehovor nič zlé o ňom ako o človeku (že je sebecký, tyranizujúci atď.).
Ak sa tvoje dieťa bude k tebe približovať ešte viac – a je pravdepodobné, že to bude postupné – príde bod, kedy budete dostatočne prepojení, aby si mohla povedať: „Mám s otcom podobné skúsenosti, o akých mi hovoríš; možno si na to pamätáš. Keď príde čas, kedy si budeš myslieť, že by ti pomohlo, keby si vedel/a, čo sa stalo, môžem ti to povedať.“ Snaž sa nepovedať nič viac. Tvoje dieťa ti povie, na čo je pripravené a kedy.
Uvedomujem si, že ťa žiadam o niečo, čo si vyžaduje takmer nadľudské sily a že to nie je fér. No videl som veľa žien, ktoré týmto procesom prechádzali. A veľmi veľa ich príbehov bolo úspešných. Nanešťastie som videl aj príklady, kedy takýto prístup zo strany dieťaťa nevydržal dlho a znovu bolo preč. Chcem, aby bol tvoj príbeh úspešný.
Môžu ti pomôcť získať dieťa druhí ľudia?
Videl som zopár príkladov, kedy sa s dieťaťom spojil niekto z príbuzných – musel to byť niekto, koho malo dieťa naozaj rado – a malo to dobrý efekt. Najlepšie to bolo, keď išlo o súrodenca – teda o niektoré ďalšie z tvojich detí.
No opäť sa to musí diať bez vyvolávania pocitov viny či tlaku. Keď starý rodič, teta alebo strýko povie: „Matke hrozne chýbaš“, u dieťaťa vo vyvolá väčší vzdor. Najlepšie je, keď budú pracovať len na tom, aby s dieťaťom znovu nadviazali spojenie – buď cez niekoľko správ alebo stretnutie bez toho, aby spomenuli váš prerušený vzťah. Môžu spomenúť, že ťa videli alebo občas spomenúť nejaké pozitívne správy z tvojho života, ale nič viac. Snáď dieťa postupne začne samé veci otvárať a potom mu dotyčný príbuzný môže pomôcť všetko pospájať.
Súrodenec môže niekedy reagovať priamejšie, no závisí to od toho, ako blízko k sebe deti majú. Aj pre súrodenca je lepšie vnímať to ako proces snahy pokojne viesť plavca, ktorý uviazol v nebezpečnom prúde, do bezpečia prístavu. (Táto analógia je podľa mňa veľmi užitočná, pretože keď bojuješ proti prúdu, veci ešte viac zhoršíš, nie naopak.)
Prevezmi zodpovednosť za to, čo potrebuješ
Toto je posledná vec, o ktorej chcem hovoriť a je tiež ťažká. V deťoch, ktoré vyrastajú v domácom násilí, sa nahromadí množstvo vzdoru naproti matke, nie len naproti tyranovi. Mnohé z týchto vzdorov sú produktami prekrútených vecí spôsobených tyranom, ako som už hovoril. Ale nie všetky. Deti majú odôvodnené sťažnosti. (Môžem to povedať, pretože deti majú tieto sťažnosti voči každému rodičovi. Aj moje deti majú opodstatnené sťažnosti voči mne a potreboval som za to prevziať zodpovednosť.)
Keď si bola terčom všetkého toho hrozného týrania a okrem toho ti tyran vzal deti, posledná vec, ktorú chceš robiť je to, aby si sa ospravedlnila. A určite ťa nežiadam, aby si sa ospravedlnila za čokoľvek, čo urobil ich otec, pretože to je mimo tvojej kontroly. No snaž sa prekonať, aby si sa dokázala úprimne ospravedlniť za tie veci, ktoré si urobila ty a z ktorých máš zlý pocit a tiež za to, čo si mohla urobiť lepšie. Deti to od svojej matky naozaj potrebujú.
Okrem toho im to pomôže odlíšiť ťa od ich tyranizujúceho otca, ktorý nikdy za nič úprimne neprevezme zodpovednosť. Inými slovami – jeden zo spôsobov, akými im môžeš pripomenúť, aká si iná od neho je to, že im ukážeš svoju schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje činy a necháš im priestor na ich zranené pocity a vzdory v súvislosti s týmito vecami. Toto on nikdy neurobí. Nečakaj, že sa ti ospravedlnia aj ony; to možno príde neskôr. Ak sa váš vzťah bude naďalej uzdravovať, raz tento deň nastane.
Pár myšlienok na záver: Viem, že nič z toho, čo som tu napísal, nepomôže matkám, s ktorými ich deti odmietajú kontakt – najmä keď to trvá roky. Je mi to nesmierne ľúto. Nevzdávam sa nádeje, že raz sa vaše deti vrátia a že raz spoločnosť rozpozná, aké je to zverstvo, keď tyran urobí posledný krok, aby odtrhol deti od ich matky.
Druhá myšlienka je, že počúvam veľa príbehov od matiek o úspešnom obnovení vzťahu s dieťaťom, keď sa o to pokúsi ono samé, aj keď je ten prvý kontakt nepatrný. Rozhodol som sa na mojej webovej stránke vytvoriť osobitnú časť pre príbehy matiek o opätovnom nadviazaní kontaktu s deťmi, ktoré otec poštval proti nim. Ak by si bola ochotná napísať svoj príbeh (mená môžeme pred zverejnením zmeniť), prosím, pošli ho na adresu: MothersReunionStories@gmail.com. Môže to byť dlhý či krátky príbeh – až do 5000 slov a možno aj viac.