Dôsledky odcudzenia dieťaťa od druhého rodiča sú zničujúce a môžu trvať do konca jeho života. Nielen že dieťa príde v živote o radostný a príjemný čas, ktorý mohlo prežívať vďaka napĺňajúcemu vzťahu s jeho rodičom, ktorého (vďaka manipulácii a vymývaniu mozgu) odmietlo, no takisto sa uňho rozvinú závažné druhy patologického správania a postojov, ktoré si ponesie do dospelosti.
Nižšie je uvedený opis niektorých z týchto znepokojujúcich dopadov:
- Rozštiepenie – ide o psychologický fenomén vnímania ľudí ako „úplne zlých“ alebo „úplne dobrých“, akého si „čierno-bieleho videnia“. Všetko je polarizované a dotyčný nie je schopný vnímať iné odtiene. Rozmýšľajme o hraničnej poruche osobnosti, ktorá sa musí rozštiepiť, aby dokázala zvládať vzťahy a život všeobecne. Toto nie je porucha, ktorú by ste priali svojmu dieťaťu, pretože vedie k nekonečným problémom.
- Ťažkosti s vytváraním a udržiavaním vzťahov: Odcudzené deti majú problém s rozvojom zdravých vzťahov, pretože sú nastavené tak, aby „sa zbavili ľudí“, kedykoľvek vnímajú nejakú hrozbu. Keďže všetci ľudia majú chyby, odcudzené dieťa by potrebovalo zručnosť, aby vedelo, ako u druhých akceptovať chyby, aby si udržalo vzťah. Zručnosti ako je flexibilita, prijatie či odpustenie jednoducho neexistujú, keď odmietaš ľudí kvôli drobným priestupkom, k čomu sú tieto odcudzené deti vytrénované. Kedykoľvek u nich niekto vyvolá pocit ohrozenia, automaticky to spustí reakciu: „Viem, ako to zvládnuť“ a ďalším krokom je odmietnutie tejto osoby. Ich myseľ im hovorí: „Zranil si moje pocity. S tebou som skončil/a.“
- Nedostatočná schopnosť tolerovať hnev či nepriateľstvo: Odcudzené deti ako dospelí (aj ako deti) majú veľmi nízku toleranciu voči akémukoľvek hnevu či nepriateľstvu, ktoré si vždy vykladajú ako týranie. Keď sa niekto na nich nahnevá, majú s tým obrovský problém. V dospelosti majú ťažkosti prevziať zodpovednosť za svoj podiel v problémoch alebo voči druhým urobiť nápravu. Vnímanie akéhokoľvek nesúhlasu v nich vyvoláva paniku alebo to pre nich predstavuje spúšťač. Pre zdravé vzťahy je nevyhnutný určitý stupeň tolerancie voči negatívnym pocitom druhých.
- Konflikty s autoritami: Keďže títo ľudia sa naučili ako obchádzať autority pomocou „očierňovacej kampane“, tento zvyk si so sebou ponesú do dospelosti. To môžeme vidieť na pracovisku, keď má toto odcudzené dieťa šéfa, ktorý sa mu nepáči. Vytvorí proti nemu špinavú kampaň, do ktorej vtiahne svojich kolegov.
- Nezdravé nárokovanie si na pocity zlosti: Tieto deti boli oceňované za svoj nepriateľský a hnevlivý postoj voči druhému rodičovi a táto zlosť v nich zostane a kedykoľvek sa môže aktivovať.
Áno, psychické poškodenie dieťaťa, ktorého jeden z rodičov vytrénoval k odmietaniu druhého rodiča, má závažné a hlboké negatívne dopady na jeho schopnosť vytvárať akýkoľvek typ zdravej intímnej väzby v dospelosti. Je jasné, že je dôležité počas detstva prerušiť tento proces odcudzenia tým, že toto dieťa odnímeme od odcudzujúceho rodiča a urobíme všetko preto, aby malo obohacujúci vzťah s odmietnutým rodičom skôr, než bude príliš neskoro.
Sharie Stines, Psy. D.