Gaslighting zo strany súdu

12 prekrútených skutočností, ktorým súdy neustále veria

Prvým náznakom systematického problému reagovania súdu na domáce násilie bola frekvencia, s akou súdy robili nálezy, ktoré boli v reálnom živote extrémne zriedkavé. Odborníci na domáce násilie okamžite rozpoznali tieto chyby, no súdy sa spoliehali na odborníkov na duševné choroby a na psychológiu namiesto domáceho násilia. Výskum teraz potvrdil, že súdy sa vo väčšine prípadov domáceho násilia a zneužívania detí mýlia, no aj napriek tomu sa naďalej dopúšťajú týchto katastrofických omylov.

Rozpoznal som dvanásť nálezov, ktoré sú v reálnom svete extrémne zriedkavé, no veľmi bežné, keď sa súdy spoliehajú na svoje štandardné zastaralé praktiky. Tieto chyby prispievajú k veľmi rozšírenému presvedčeniu, že súdy sú skorumpované. Neexistuje nijaké platné ospravedlnenie pre množstvo škodlivých rozhodnutí, takže keď sa sudcovia a súdni predstavitelia usilujú o ospravedlnenie svojich chýb, podporujú presvedčenie, že korupcia je veľmi rozšírená.

Iróniou je, že veľa tyranov, ktorých súdy podporujú, sa zapája do taktík gaslightingu, aby zmiatli a ovládali svoje obete. Zlyhanie v rozpoznávaní tyranizujúcich zákonných taktík vytvára svet pretvárky napodobňujúci taktiky gaslightingu, ktoré používajú tyrani. Tu je 12 príkladov toho, čo sa v reálnom živote takmer nikdy nestane, no súdy tomu veria, pretože na posudzovanie skutočnosti nepoužívajú odborníkov na domáce násilie.

1. Tyrani sa vyliečia odlukou:

To, že sa súdy spoliehajú na odborníkov na duševné zdravie, pokiaľ ide o posudzovanie domáceho násilia, bol ich pôvodný hriech, keď išlo o zverovanie detí do starostlivosti rodičov. Bol založený na populárnej domnienke, že domáce násilie je spôsobované duševnou chorobu a látkovým zneužívaním. Keď výskumy preukázali, že domáce násilie nie je spôsobované duševnými chorobami ani látkovým zneužívaním, súdy nikdy nezmenili svoje praktiky. Domáce násilie je spôsobované sexizmom a pocitom zvláštnej privilegovanosti. Je založené na dlhej histórii a presvedčení, že muži majú privilégium kontrolovať svoje partnerky a robiť vo vzťahu všetky dôležité rozhodnutia.

Hoci tyrani nezneužívajú svoje partnerky kvôli tomu, že dotyčná niečo povie alebo urobí, súdy predpokladajú, že ukončenie vzťahu ukončí aj zneužívanie či týranie. Na základe Saundersovej štúdie sa zistilo, že súdni odborníci sa potrebujú vzdelávať o problematike násilia, ku ktorému dochádza po odlúčení. Veľmi často sú pokračovaním domáceho násilia sporné taktiky a ekonomické zneužívanie, ale súdy ich obyčajne odmietajú brať do úvahy. Aj keď otec matku viac týrať nebude, bude týrať budúce partnerky, čo znamená, že deti budú vystavené ďalšiemu týraniu a nemôžu sa z týchto negatívnych skúseností uzdraviť.

Príčiny domáceho násilia sú súčasťou základných dynamík domáceho násilia, no experti, na ktorých sa súdy spoliehajú, tieto poznatky nemajú. Výskum ukazuje, že správanie tyrana môže zmeniť iba to, keď je braný na zodpovednosť a keď je monitorovaný, lenže súdy sa naďalej spoliehajú na odlúčenie a čas.

2. Podstatné je iba fyzické násilie:

Dlhé roky tí, ktorí sa venovali problematike domáceho násilia hovorili, že najhoršou súčasťou domáceho násilia často nie je fyzické týranie. Hoci sú to odborníci, ich hlas nebol vypočutý, pretože išlo väčšinou o ženy, ktoré často nemali ďalšie vzdelanie a neexistoval vedecký výskum, ktorý by ich výroky podporil. Dnes výskum potvrdzuje, že prevažujúca časť poškodení pri domácom násilí je spôsobobená strachom a stresom zo života s tyranom. No aj napriek tomu väčšina súdov naďalej popiera alebo minimalizuje závažnosť nefyzických taktík domáceho násilia.

To zapríčiňuje, že sa na súdoch domáce násilie oveľa ťažšie rozpoznáva, pretože súdy sú ochotné brať do úvahy iba malé percento taktík zneužívania. Výskym ukazuje, že deti, ktoré žijú so strachom a stresom, sa dožijú nižšieho veku a čelia tomu, že ich život bude plný zdravotných a sociálnych problémov, no súdy, ktoré sa majú zameriavať na „najlepšie záujmy detí“, odmietajú brať tieto následky do úvahy. Lekári nám hovoria, že deti vystavené ACE sa dajú ochrániť pred poškodením, no súdy tieto deti chrániť nemôžu, keďže neberú do úvahy strach a stres, v ktorom žijú.

3. Podstatné je iba nedávne zneužívanie:

Veľa sudcov sa snaží šetriť čas tým, že limituje dôkazy o týraní len za určité obdobie. Väčšina prípadov domáceho násilia zahŕňa iba jedno či niekoľko fyzických napadnutí. Jedno je viac než dosť, pretože partnerovi a deťom hovorí, čoho je tyran schopný. Používanie ďalších tyranizujúcich taktík slúži ako pripomienka toho, čo sa môže stať, ak ho nebudú poslúchať. Znamená to, že deti sú nútené žiť v strachu a strese a trpieť následkami ACE.

Limitovanie časového rámca znamená, že skoršie fyzické incidenty, ktoré si matka s deťmi pamätajú, nemôžu byť brané do úvahy. To spôsobuje, že súd ťažšie rozpoznáva týranie zo strany otca a to sa zdanlivo javí nie až také kruté. Podobne ako pri väčšine týchto omylov táto prax iba pomáha tyranom a spôsobuje, že ochrániť deti je oveľa ťažšie.

4. Matky sú zrazu „šialené“:

V typickom prípade, kde prebieha zápas o zverenie detí do starostlivosti rodičov, otec vždy chcel alebo vyžadoval, aby matka zabezpečovala väčšinu starostlivosti o dieťa. Keď sa matka rozhodne ukončiť vzťah a nahlási otcovo týranie, ten reaguje bežnou tyranskou taktikou, ktorou je snaha o zverenie detí do svojej starostlivosti. Vyhlasuje, že matka nie je v poriadku a možno je šialená. V akomkoľvek inom spore by skutočnosť, že vždy chcel, aby sa o deti starala ona, bola vnímaná ako priznanie toho, že je dobrou matkou. Nijaký milujúci otec by nechcel, aby sa o jeho deti starala matka, ktorá nie je v poriadku. Nie je to tak, že sa z nej zrazu stala osoba, ktorá nie je v poriadku len preto, lebo sa rozhodla odísť od tyrana a nahlásiť jeho týranie? Ale presne toto je súdny nález, ktorý sa stále opakuje.

Súdy naďalej používajú na hodnotenie odborníkov na duševné zdravie, hoci títo majú len zriedkavo odborné znalosti na domáce násilie. Používajú psychologické testy, ktoré boli určené pre pacientov, ktorí zrejme potrebovali hospitalizáciu a neboli určené bežnému obyvateľstvu na súdoch. Často sa stáva, že nepatrné osobnostné odlišnosti zmenia na stav, ktorý už nie je v poriadku. Takisto vôbec neberú do úvahy otázky súvisiace so strachom matky alebo s jej presvedčením, že ju niekto prenasleduje. Toto má ukazovať na jej paranoju alebo bludy, no nie v prípadoch, keď je niekto obeťou domáceho násilia. Výsledkom je, že tí, čo to posudzujú, považujú niekoho, kto má problémy s tyranom a tiež odborníkov, ktorí mu pomáhajú (hoci je tento človek úspešný v iných oblastiach života) za nevhodného, aby sa naďalej staral o svoje deti, hoci sa dovtedy o ne veľmi dobre staral.

5. Otcovo správanie na verejnosti potvrdzuje jeho správanie v súkromí:

Ak sa niekto zapája do násilného správania na verejnosti, môžeme si byť istí, že sa takto správa aj v súkromí. Väčšina tyranov sa správa na verejnosti normálne a určite sa nezapája do fyzického zneužívania či iných nezákonných taktík pred očami svedkov. Tyranizujúci otcovia a ich právnici často používajú priateľov, rodinu a kolegov ako svedkov, aby dosvedčili, aký je dotyčný milý a pokojný muž. Toto súdu nehovorí nič o tom, ako sa správa voči svojej partnerke doma v súkromí. No aj napriek tomu tí, čo to posudzujú – právnici a sudcovia – rutinne akceptujú toto svedectvo ako poskytujúce dôkazné informácie. Najlepší zdroj informácií o tyranovi a o tom, čoho je schopný, je od jeho partnerky. Aj napriek tomu súdy berú všetko, čo hovorí obeť, maximálne skepticky. Táto chyba vedie k minimalizovaniu presvedčenia prezentovaného tyranmi a to aj vtedy, keď súd rozpozná, že tyran sa dopustil nejakého týrania.

6. Nedostatky na strane otca sú opakovane posudzované v jeho prospech:

Jeden z mnohých problémov s nevedeckými teóriami o odcudzení je predpoklad, že ak dieťa nemá rado otca alebo k nemu nechce chodiť na návštevu, jediným možným vysvetlením je to, že toto odcudzenie podporuje matka. Súdy často umožňujú otcovi ešte posilniť toto chýbajúce prepojenie svedectvom, že matka niečo robí alebo hovorí preto, aby k tomuto odcudzeniu došlo. Tyrani niekedy vyhlasujú, že im to povedali deti, lenže takéto vyjadrenia nie sú vierohodné a za daných okolností sú aj veľmi pochybné. Napriek tomu súdy takéto svedectvá opakovane akceptujú a používajú pre podporu sexistických teórií o odcudzení.

7. Pre deti je užitočné, keď majú vo svojom živote tyranizujúceho otca:

Fundamentálny problém na rodinných súdoch je, že súdy opakovane nútia deti, aby boli v starostlivosti tyranov alebo aby u nich mali nechránené návštevy. To je spôsobované neinformovanými praktikami, ktoré zapríčiňujú, že súdy neveria alebo minimalizujú skutočné správy o týraní. Deti sú podľa nich poškodzované, keď strácajú vzťah so svojím otcom. Tieto škody sú však neporovnateľne rozsiahlejšie, keď sú vystavené domácemu násiliu alebo týraniu. Na základe výskumu ACE deti vystavené týraniu žijú kratšie a trpia celoživotnými zdravotnými a sociálnymi problémami. Najlepším riešením je nútiť tyranov, aby menili svoje správanie, ak chcú mať so svojimi deťmi vzťah. Vo väčšine prípadov súdy nútia deti udržiavať vzťah s tyranom a toto spôsobuje viac škôd než dobra.

8. Súdy môžu nútiť deti, aby sa cez to „preniesli“:

Deti v dôsledku vystavenia domácemu násiliu, týraniu a iným škodlivým skúsenostiam žijú v strachu a strese, čo je pre ne nesmierne škodlivé. Súdy majú noc nútiť deti do vzťahu s tyranmi. To spôsobuje, že deti strach vo svojom vnútri potláčajú, čo sa neskôr prejaví oveľa škodlivejšie. Mnohí sudovia sú presvedčení, že robia deťom láskavosť, keď im vnucujú nebezpečné spojenie s tyranom a ničia im život.

9. Sudcovia sú vzdelávaní tak, že keď ide o sporné či diskutabilné zverenie detí do starostlivosti toho či iného rodiča, spadá to do kategórie „vysokého konfliktu“:

Väčšina súdnych sporov končí viac či menej priateľsky. Súdy to vnímajú ako rozvody s „vysokým konfliktom“, čo znamená, že rodičia sa na toho druhého hnevajú a v dôsledku toho sa správajú tak, že to deťom ubližuje. Podľa toho ich súdy nútia k spoločnému rodičovstvu a dôraz kladú na vzájomnú komunikáciu, čím obete trestajú za to, že svoje deti chránia. Obrovská väčšina týchto sporov je v skutočnosti o domácom násilí, súčasťou ktorého sú veľmi nebezpeční tyrani. Sú to obyčajne otcovia, ktorí sú presvedčení, že ich žena nemá právo odísť a oni majú naopak právo robiť čokoľvek, čo je potrebné, aby súd vyhrali a opätovne získali to, o čom sú presvedčení, že je to ich právo – ovládať svoju obeť. Toto sú prípady, kde deti, matky a iní prichádzajú o svoj život.

Bežne je to tak, že deti sú nútené žiť s tyranom aspoň určitý čas. Znamená to, že žijú v strachu a strese, čo im spôsobuje celoživotnú mizériu a skracuje im to život. Súdy požadujú spoločnú výchovu, čo je v týchto prípadoch totálne neprimerané a nefukčné. V mnohých prípadoch kontraproduktívne úsilie udržať tyranov v životoch detí vyúsťuje do situácií, kedy sú zo života detí odňaté bezpečné, dôveryhodné, ochraňujúce, starostlivé matky, ktoré so svojimi deťmi majú skutočné puto. A ak súd matku zo života detí neodníme priamo, tyran používa svoju silu – ktorú mu zabezpečujú súdy – k tomu, aby vzťah dieťaťa s matkou zničil.

10. Súdy často robia rozhodnutia na základe toho, že vôbec neveria tomu, čo hovorí matka a vôbec neberú do úvahy to, že ide o týranie:

Súdy sú naďalej ovplyvňované mýtom, že matky si často vymýšľajú. Tento mýtus je založený na stereotypoch o „hysterických ženách“. Pravda je taká, že výmysly predstavujú asi 2 %. Štúdia Saunders preukázala, že súdy bez špecifického vzdelania zameraného na domáce násilie tomuto mýtu veria, čo vedie k rozhodnutiam poškodzujúcim deti. Štúdia Meier ukazuje, že súdy oveľa častejšie veria tyranom než tomu, čo potvrdzujú iné výskumy. Táto slepá viera v mýtus a zlyhávanie v ochote diskutovať o tejto bežnej chybe opakovane zapríčiňuje, že súdy popierajú skutočnosti týrania a nechávajú deti žiť vo veľkom riziku.

11. Striedavá starostlivosť používaná v prípadoch domáceho násilia:

Vo svojich dokumentoch často začínam vetu vyjadrením: „Ochraňujúca, láskavá matka bola prinútená akceptovať striedavú starostlivosť“ a potom opisujem, aké hrozné dôsledky to prinieslo. Legitímny výskum ukazuje, že ak striedavá starostlivosť funguje, je to iba v tých prípadoch, kedy rodičia naozaj spolupracujú, vo vzťahu nie je nijaká nerovnosť a žijú blízko seba. Nikdy nemala byť určená pre prípady zahrňujúce domáce násilie a zákon ju nikdy nemal umožniť.

Skupiny brániace práva tyranov podporujú striedavú starostlivosť, pretože pomáha otcom získať kontrolu tam, kde je matka primárnym a bezpečným rodičom. Drobné podniky podporujú striedavú starostlivosť, pretože zvyšuje ich príjmy. Súdy majú radi striedavú starostlivosť, pretože ju môžu používať na dosiahnutie súdnych „dohôd“/urovnaní a tak sa týchto prípadov zbaviť. Aby dosiahli „dohodu“, sudcovia často vnímajú domáce násilie skôr ako „prekážku“ než ako varovný signál, že striedavá starostlivosť nie je vhodná. Matkám sa často vyhrážajú, že ak nebudú spolupracovať, deti zveria do starostlivosti otca.

Štúdia Saunders preukázala, že v prípadoch domáceho násilia je striedavá starostlivosť škodlivá. Tyrani používajú svoje rozhodnutia k tomu, aby prekazili všetky rozhodnutia matky (najmä terapiu pre deti). Taktiež preukázala, že tyrani používajú obdobia odovzdávania („výmeny“) detí na obťažovanie, ba aj na napádanie obetí. Napriek tomu súdy naďalej pomáhajú tyranizujúcim otcom tým, že striedavú starostlivosť podporujú.

12. Vraždy detí v prípadoch „problematickej starostlivosti“ o deti:

Centrum pre excelentnú justičnosť zistilo, že počas posledných 10 rokov bolo tyranizujúcimi otcami zavraždených viac ako 700 detí. V mnohých prípadoch práve pomýlené súdy poskytli vrahom prístup k ich deťom. Štúdia Bartlow položila sudcom v komunitách, kde došlo k týmto tragédiám, otázku, aké reformy uskutočnili v reakcii na túto vraždu. Šokujúce bolo, že nijaké reformy neurobili, pretože predpokladali, že daná tragédia bola len výnimkou. Dokonca aj po priamych jasných a tragických dopadoch na ich pomýlené a zastaralé praktiky súdy odmietajú o reformách uvažovať.

Záver

Tyrani často spáchajú tyranizujúci skutok a vzápätí poprú, čo práve urobili. Takisto hlásajú falošné dôvody, prečo to urobili. Ich obete nemôžu ich klamstvá spochybniť, pretože by to nebolo bezpečné. Toto ich núti žiť v pretvárke, kde sa o realite nemôže diskutovať.

Keď sa žene podarí ujsť od tyrana, veľmi dôležitou súčasťou jej uzdravovania je otvorené rozprávanie o týraní a zotrvávanie v reálnom svete. Toto je ďalší dôvod, prečo je falošná a poškodzujúca realita rodinných súdov taká škodlivá. Súdy spôsobujú, že pre obete nie je bezpčné diskutovať o škodách, ktoré tyran pácha či vyjadriť pravdu o tom, že deťom by bolo bez otca lepšie, kým svoje správanie nezmení.

Mohlo by sa stať, že veľmi zriedkavo tyran zmení svoje správanie, matka bude klamať alebo dieťa bude mať nejaký úžitok zo vzťahu s tyranom, no toto sa stáva naozaj extrémne zriedkavo. Súdy opakovane robia spomínané pomýlené uzávery a rozhodnutia, pretože sa spoliehajú na „odborníkov“, ktorí nerozumejú domácemu násiliu a neberú do úvahy aktuálne vedecké výskumy. Väčšina sudcov netuší, že spomínaných 12 zistení vôbec nie je v najlepšom záujme detí a súdny systém nemá efektívny mechanizmus na aktualizovanie praktík ani na zistenie vzorcov pomýlených rozhodnutí. Dokonca ani vraždy, pri ktorých práve súdne rozhodnutia poskytli vrahovi prístup k dieťaťu nespôsobili, že by súdy hľadali bezpečnejšie spôsoby na ochranu detí.

Toto je kontext, v ktorom sa vyskytuje spomínaných 12 veľmi bežných reálnych životných príkladov. Dúfam, že ochraňujúce matky a ich právnici budú na súdoch poukazovať na tieto bežné chyby a snáď sa to udeje predtým, než súdy urobia ďalšie zlé rozhodnutia. Dúfam, že súdy tieto príklady posunú k tomu, aby sa nanovo pozreli na zastaralé praktiky, ktoré deťom ubližujú. V opačnom prípade môže tieto vzácne deti zachrániť iba prijatie zákona o bezpečnom dieťati.

https://stopabusecampaign.org/2020/01/06/gaslighting-by-the-courts/?fbclid=IwAR2NrMXw4Dug120dh_HaPVZuzHhd48LgNegfkxHxvlLQbE32nEAhyK0E0Ww