Infantilizácia narcistov: Bližší pohľad na umožňovanie narcistického správania

Vo svete narcizmu a jeho dopadov na vzťahy a spoločnosť sa často prehliada tendencia infantilizovať narcistov. Tento prístup, hoci niekedy dobre zamýšľaný, prispieva k ďalšiemu rozvíjaniu a pokračovaniu narcistického správania. V tomto článku budeme skúmať dôsledky infantilizovania narcistov a to, ako ich to neúmyselne zmocňuje k tomu, aby pokračovali vo svojich toxických vzorcoch. Aby sme sa zorientovali v tejto chúlostivej otázke, pozrieme sa na konkrétne príklady, ako je trvanie na tom, že všetci narcisti zažili traumu alebo popieranie nesmiernych škôd, ktoré spôsobujú.

Pochopiť narcizmus

Narcizmus od psychopatie oddeľuje veľmi tenká čiara a hlavná podobnosť medzi nimi je nedostatok výčitiek alebo pocitov viny. Podľa starého freudovského presvedčenia sú narcisti plní sebanenávisti a ochromujúco nízkej sebaúcty a hanby. Teraz začíname rozumieť, že to nie je pravda, pretože narcisti sú presvedčení, že sú nad druhých nadradení a že ich túžby a potreby musia mať vždy prvé miesto. Hoci je dôležité mať na pamäti, že nie všetci, ktorí majú vysoké sebavedomie, sú narcisti, tento stav je rozpoznateľný vtedy, keď sa ich správanie stane patologickým a vedie k všadeprítomným vzorcom dysfunkčného správania, ktoré poškodzuje druhých. Na základe rôznych skenov mozgu vykazujú narcisti podobné abnormality mozgu ako psychopati. Oblasti mozgu zodpovedné za empatiu spôsobili v určitých oblastiach – vrátane prefrontálnej kôry, ktorá sa spolu podieľa na rozhodovaní, ovládaní impulzov a spoločenského správania – úbytok sivej hmoty. To je dôvod, prečo sú narcisti veľmi kritickí a dokonca pohŕdajú emóciami druhých, vrátane ich vlastnej rodiny a deti. Narcisti nedokážu nikoho ľutovať; ich mozog im to nedovolí.

Nebezpečenstvo infantilizácie

Infantilizovanie narcistov v podstate zahŕňa to, že sa k nim správane, akoby neboli schopní celkom chápať či preberať zodpovednosť za svoje činy. Často je to výsledkom dobre mienených pokusov ospravedlňovať ich správanie, napr. pripisovať ich činy minulej traume alebo ich vykresľovaním ako obetí.

Tu je niekoľko nebezpečenstiev spojených s ich infantilizovaním:

1. Popieranie zodpovednosti: Keď trváme na tom, že narcisti si nie sú vedomí škôd, ktoré páchajú a sú len produktom svojej minulej traumy, neúmyselne ich zbavujeme zodpovednosti za svoje činy. Toto popieranie bráni ich potenciálu sebauvedomovania a osobného rastu, aj keď ich história hľadania skutočnej pomoci nie je veľmi sľubná.

2. Mentalita obete: Nadmerný dôraz na prežitú traumu ich môže viesť k tomu, že si osvoja mentalitu obete. Hoci je dôležité brať do úvahy ich minulé skúsenosti, nemalo by sa to používať na racionalizovanie ich škodlivého správania. Toto nastavenie mysle môže udržiavať cyklus, v ktorom narcisti naďalej ospravedlňujú svoje činy na základe ich minulého utrpenia.

3. Posilňovanie narcistických tendencií: Narcisti prosperujú zo svojho narcistického sýtenia, ktoré zahŕňa obdiv, pozornosť a potvrdzovanie. Keď ich infantilizujeme tým, že im neustále poskytujeme súcit alebo pochvalu, neúmyselne podporujeme ich narcistické správanie, keď naďalej dostávajú potvrdzovanie, po ktorom túžia.

Príklad infantilizácie

Aby sme pochopili dôsledky infantilizácie, je nevyhnutné ponoriť sa do konkrétnych príkladov ilustrujúcich to, ako sa tieto dynamiky prejavujú. Tieto príklady nám pomôžu vidieť, ako určité správanie a postoje prispieva k pretrvávaniu narcizmu.

1. Príbeh o „obviňovaní traumy“: Jeden z naratívov, obklopujúci narcizmus je predstava, že všetci narcisti prežili v minulosti veľkú traumu. Hoci je pravda, že veľa ľudí s narcistickými črtami mohli čeliť podobným skúsenostiam, je dôležité vyhýbať sa prílišnému zovšeobecňovaniu tohto predpokladu.

Niektorí jednotlivci s narcistickými sklonmi určite zažili traumatické udalosti, no nie u všetkých, čo prežili traumu, sa rozvinú narcistické črty osobnosti. Trvanie na tom, že všetci narcisti sú traumatizovaní, môže viesť k zjednodušenému pohľadu na túto poruchu a prispievať tým k podporovaniu tohto presvedčenia.

Okrem toho je dávno známe, že nie všetci narcisti zažili v detstve traumu. Rovnako, ako sa niektorí ľudia rodia ako psychopati, platí to isté pre tých, ktorých považujeme za narcistov.

2. Bagatelizovanie ubližovania druhým: Infantilizovanie narcistov často zahŕňa bagatelizovanie alebo ignorovanie škôd, ktoré spôsobujú druhým. Toto sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi ako je minimalizovanie ich manipulatívnych spôsobov, ospravedlňovanie ich týrania alebo racionalizovanie ich podvodov.

Napr. keď obeť opakovane ospravedlňuje narcistické správanie kvôli traumatickej minulosti narcistu, prispieva tým k cyklu týrania. Tým, že obeť narcistu neberie na zodpovednosť za jeho činy, nevedome mu umožňuje pokračovať v zlom zaobchádzaní.

3. Slučka chvály a súcitu: Narcisti kvitnú, keď sú chválení a je im prejavovaný súcit, čo im poskytuje narcistický pohon, po ktorom tak veľmi bažia. Tým, že priatelia, rodina a dokonca terapeuti uisťujú narcistov, že sú v každej situácii obeťou, prispievajú tak k tomuto cyklu. Hoci je dôležité poskytovať podporu a empatiu tým, čo prežili traumu, robiť to prehnane môže umožňovať narcistické tendencie a odrádzať ich od toho, aby hľadali pomoc alebo terapiu.

Rola umožňovateľov

V kontexte narcistických vzťahov často v podporovaní narcistického správania hrajú výraznú rolu umožňovatelia. Sú to jednotlivci, ktorí nevedomky podporujú narcistické správanie tým, že prehliadajú ich škodlivé správanie. Môžu medzi nich patriť členovia rodiny, priatelia a dokonca terapeuti, ktorí nemajú adekvátny tréning.

Jeden zo spôsobov, akými umožňovatelia prispievajú k rozvoju narcizmu, je infantilizovanie narcistov. Môžu racionalizovať ich správanie tým, že ho pripisujú výhradne minulej traume, čím podkopávajú potenciál pre osobný rast a zmenu.

Vplyv spoločnosti

Spoločenské vnímanie narcizmu a zaobchádzanie s ním takisto zohráva dôležitú rolu v tom, či bude narcistické správanie pokračovať alebo bude spochybňované. Keď spoločnosť ako celok bagatelizuje krutosť narcistických čŕt alebo neustále trvá na tom, že narcista je obeťou, môže to prispievať k normalizácii takéhoto správania.

V populárnej kultúre a médiách sa často stretávame s príbehmi narcistov, ktorí zažili dramatickú premenu k lepšiemu. Hoci pre jednotlivcov s narcistickými črtami je osobný rast možný, je kritické chápať, že takáto premena si vyžaduje odbornú pomoc, sebauvedomovanie a úprimný záväzok meniť sa.

Dôsledky infantilizácie

Tieto dôsledky sú ďalekosiahle a môžu negatívne ovplyvniť tak jednotlivcov ako aj spoločnosť ako celok. Medzi významné dopady patrí:

1. Pokračovanie toxických vzťahov:

– V romantických vzťahoch môže infantilizovanie narcistického partnera viesť k pokračujúcemu cyklu týrania a manipulácie.

– Obete sa môžu cítiť ako v pasci a nedokážu uniknúť z toxického vzťahu kvôli pretrvávajúcej viere, že narcista sa nemôže zmeniť (teda že za svoj stav nemôže).

2. Nedostatok zodpovednosti:

– Keď sú narcisti infantilizovaní, je menej pravdepodobné, že budú vnímať zodpovednosť za svoje škodlivé činy alebo že za ne preberú zodpovednosť.

– Tento nedostatok zodpovednosti môže vyústiť do skutočnosti, že u ich obetí sa rozvinie syndróm narcistického týrania a stratia všetko, čo pre nich má nejaký význam.

3. Normalizovanie narcistického správania:

– Keď spoločnosť čelí neustálemu racionalizovaniu narcistických činov, vedie to k ďalšej normalizácii toxického správania.

– Táto normalizácia môže podporovať narcizmus a sťažiť jeho rozpoznanie a výzvy na jeho riešenie.

– Bežná fráza, ktorá sa podieľa na normalizácii narcistického správania je: „Každý má narcistické črty alebo sklony.“

4. Oslabovanie zmocnenia obetí:

– Obete narcistického týrania môžu vnímať, že nemajú žiadnu moc, keď sú narcisti infantilizovaní.

– Ich skúsenosti a utrpenie môže byť prehliadané či minimalizované, čo spôsobuje ich ďalšiu izoláciu a poškodzovanie.

Podporovanie generačnej traumy

Jeden z často prehliadaných a veľmi závažných dôsledkov infantilizácie narcistov je prispievanie ku generačnej traume. Generačná trauma sa vzťahuje na prenos traumatických skúseností a ich emocionálnych a psychických dopadov z jednej generácie na druhú. Keď umožňujeme narcistické správanie a neberieme narcistov na zodpovednosť za ich činy, podporujeme cyklus týrania a traumy v rodinách a komunitách.

Ako infantilizovanie prispieva ku generačnej traume:

1. Modelovanie vzorov: Deti, ktoré vyrastajú v domácnosti s narcistickými rodičmi, ktorí sú neustále infantilizovaní, si môžu toto správanie zvnútorniť. Môžu sa naučiť, že vyhýbať sa zodpovednosti za svoje činy, manipulovanie druhých a bezohľadnosť voči pocitom a potrebám druhých sú akceptovateľné. Keď sa tieto deti samé stanú rodičmi, toto naučené správanie odovzdajú ďalšej generácii, čím vytvárajú cyklus narcizmu a umožňovania.

2. Normalizovanie týrania: Keď je narcistické správanie neustále racionalizované či ospravedlňované, stáva sa v rodinnej dynamike niečím normálnym. Deti, ktoré v takomto prostredí vyrastajú, môžu mať problém rozpoznať tyranizujúcu povahu rodinných vzťahov, čo vedie k väčšej pravdepodobnosti akceptovania a pokračovania v podobnom správaní v ich vlastných vzťahoch.

3. Nedostatok príležitostí uzdraviť sa: Generačná trauma často pretrváva, lebo jednotlivci nedostanú potrebnú intervenciu a príležitosti k uzdraveniu a to najmä v tedy, keď sú deti malé a rozvíjajú sa. Tento nedostatok intervencie môže ovplyvniť ich deti a budúce generácie.

4. Pokračujúce utrpenie: Dôsledky generačnej traumy sú ďalekosiahle a môžu vyústiť v pokračujúce emocionálne a psychické utrpenie v rodine. Toto utrpenie sa môže prejavovať ako úzkosť, depresia, nízke sebavedomie, problémy s vytváraním zdravých vzťahov, podporovanie cyklu narcizmu a umožňvania.

Je nevyhnutné rozpoznať, že prelomenie cyklu generačnej traumy si vyžaduje uznať a adresovať narcistické správanie v rodinách.Prelomenie cyklu

Prelomiť cyklus infantilizácie a uschopňovania narcistického správanie je nevyhnutné pre osobné a spoločenské dobro. Infantilizovanie narcistov a popieranie ich zodpovednosti za ich činy nepriamo prispieva k pokračovaniu narcizmu tým, že im je dovolené vyhýbať sa zodpovednosti a pokračovať v hľadaní narcistického sýtenia.

Je nevyhnutné pristupovať k narcistickému správaniu s vyváženým pohľadom uznávajúc potenciálny vplyv minulej traumy a zároveň brať týchto jednotlivcov na zodpovednosť za ich činy. Zaslúžiš si viac než manipuláciu a emocionálne týranie. Zaslúžiš si slobodu tešiť sa zo života a obklopiť sa podporujúcimi ľuďmi.

Zmocňujúci krok pre každého, kto sa učí o narcizme, je vybočiť z hraníc mainstreamovej psychológie a študovať temnú triádu, kriminológiu, forenznú psychológiu a prácu profilov FBI. Tieto oblasti poskytujú oveľa jasnejší obraz toho, aký je moderný narcizmus v protiklade k nepodstatným deskripciám v DSM.

Uzdravenie zahŕňa prepísanie všetkého, o čo sa narcista usiloval, aby si tomu verila. Vyžaduje si nanovo vybudovať tvoju identitu – alebo v mnohých prípadoch vybudovanie identity po prvý raz. Potrebuješ program uzdravovania z narcistického týrania, ktorý ti pomôže vyhnúť sa recidíve tým, že sa naučíš o sebe, o svojich zvykoch a spúšťačoch.

https://kimsaeed.com/2023/11/05/infantilizing-narcissists-a-closer-look-at-enabling-toxic-behavior/