Komplexná trauma, komplexné zdravotné podmienky, komplexné reakcie, komplexné potreby

Často vravím, že tí, čo prežili traumu, žijú na konci krivky. Myslím tým, že často trpia zdravotnými alebo inými stavmi, ktoré sa považujú za „zriedkavé.“ Veľmi často majú zdravotné problémy, ktoré sa ťažko diagnostikujú a s ktorými nemá veľa lekárov skúsenosti. Často musia cestovať ďaleko a prekonávať mnohé prekážky, aby dostali to, čo potrebujú. Toto odráža aj situáciu, ktorej mnohí z nich čelia v súvislosti s duševným zdravím: často musia hľadať a cestovať veľmi ďaleko, aby dostali primeranú starostlivosť. Často zápasia s celkovou posttraumatickou stresovou poruchou alebo disociatívnou poruchou identity, s ktorou mnohí odborníci nemajú skúsenosti. Okrem toho čelia zdravotným systémom, ktoré sú veľmi skeptické voči validite týchto komplexných stavov. Prial by som si, aby to tak nebolo, no faktom je, že sú odborníci, ktorí absolútne popierajú tieto zložité stavy kvôli ich údajnej zriedkavosti. Podobne sú ďalší odborníci, ktorí viac-menej znevažujú určité psychiatrické diagnózy, lebo ich považujú za extrémne zriedkavé a nepravdepodobné.

No tí, čo prežili komplexnú traumu vedia, že určité stavy nie sú také „zriedkavé“, za aké ich pokladá svet – a hoci môžu byť relatívne zriedkavé, stále je množstvo ľudí, ktorí nimi trpia a potrebujú primeranú liečbu. V mojom postavení traumašpecialistu som často konfrontovaný s ľuďmi, ktorí zastávajú názor, že závažné traumatické stavy, ako je disociatívna porucha osobnosti, sú oveľa zriedkavejšie než to naznačujú napr. sociálne médiá.

Vždy im odpovedám nasledovne: Neviem vám povedať, aká je táto porucha zriedkavá – no takmer každý, kto prichádza do mojej ambulancie, trpí disociatívnou poruchou osobnosti alebo iným závažným stavom spôsobeným traumou. U mnohých z tých, čo prežili traumu a takisto zápasia s komplexnými zdravotnými problémami, sa rozvinie práve v dôsledku zdravotníckeho systému stav, ktorý označujeme ako „medicínska posttraumatická stresová porucha.“ Mnohí preživší zažili to, že im neverili alebo ich nebrali vážne, keď prišlo na ich zdravotné problémy – fyzické či duševné. Je to také bežné, že sa s tým vo svojej praxi stretávam doslova každý deň.

Ak trpíš podobnými problémami, zďaleka nie si sama a táto prekážka (že ti neveria alebo tvoje problémy zľahčujú, neberú vážne) predstavuje ĎALŠÍ traumatický stresor, s ktorým musíš zápasiť. Môže ťa to ochromovať a odrádzať. Prechádzať dlhodobými, zložitými, nákladnými a často bolestivými liečebnými procesmi nie je žiadna sranda. Je to traumatický stresor.

Ak s tebou medicínski odborníci jednali so skepticizmom a znevažovaním, nie si sama. Pokračovať v liečbe aj napriek takémuto skepticizmu a znevažovaniu môže byť veľmi ťažká úloha. Nikdy nebudem popierať ani minimalizovať tento dopad a je to také rozšírené, že o tom musím písať.

Obdivujem ťa za to. Viem, aké je to ťažké. A nežiadal by som ťa, aby si pri tom zotrvala, keby som nevedel, ako veľmi sa vďaka tomu zlepší kvalita tvojho života. Áno – tvojho života.

Dýchaj, žmurkaj, sústreď sa.

Dr. Glenn Patrick Doyle