Text zo Židom 12:15 (Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil zmätok a mnohých nakazil) patrí medzi tie najčastejšie, na ktoré sa poukazuje obetiam a tým, čo prežili týranie, že ich hlavným – a možno jediným – problémom je neodpustenie. Hovoria im, že to, že naďalej v dôsledku týrania trpia, je dôkazom „koreňa horkosti“ v ich živote, ktorý poškvrní aj ďalších.
Ako teda nemáme byť ako títo kazatelia, ktorí jednoducho predpokladajú, že „koreň horkosti“ je neodpustenie? Ako môžeme zistiť, čo to naozaj je? Tak, že sa pozrieme na oddiel v Starej zmluve, na ktorú odkazuje – pozrieme sa na gramatiku aj kontext.
Zmienka v Starej zmluve
Počas celých cirkevných dejín komentátori uznávali, že hebrejský autor tu naráža na oddiel zo Starej zmluvy. Napokon hebrejčina je plná citátov zo Starej zmluvy a narážok na ňu. Bola napísaná hebrejským kresťanom – ľuďom, ktorí sa obrátili od viery ich otcov na vieru v Krista. Bola napísaná sčasti preto, aby im jasnejšie ukázala, ako Nová zmluva naplnila Starú a ako ju prekonala. Bola napísaná, aby im ukázala, že Ježiš je lepší, preto sa nemajú vzdávať, keď sú veci ťažké.
V celej Novej zmluve, keď pisateľ cituje alebo naráža na nejaký oddiel zo Starej zmluvy, študovanie tohto oddielu môže často vrhnúť viac svetla na to, čo hovorí. V tomto prípade 5M 29:17-18 sa takisto vzťahuje na metaforické korene a horkosť:
„Dajte si pozor, aby sa medzi vami nenašiel muž alebo žena alebo rodina alebo kmeň, ktorých srdce sa dnes odvráti od Pána, nášho Boha, aby išiel slúžiť bohom tých národov, aby sa medzi vami nenašiel koreň nesúci jedovaté a horké ovocie [v KJV je to „žlč a palina“, čo naznačuje nielen zlú chuť, ale aj jed], ten, kto keď počuje slová tejto prísažnej zmluvy, prežehná sa jeho srdce, hovoriac: ‚Budem v bezpečí, aj keď budem kráčať v tvrdohlavosti [prevrátenej tvrdohlavosti] svojho srdca, veď rovnako dopadne rastlina svieža i vyschnutá.“
V tejto časti koreň nesúci „jedovaté a horké“ ovocie nie je pocit horkosti. Je to jednotlivec, skutočná osoba (alebo osoby) uprostred kongregácie, ktorá produkuje niečo horké. Je to niekto, kto:
1) sa odvracia od Pána Boha k iným bohom,
2) sa v srdci povyšuje (v podstate sa považuje za boha),
3) si myslí, že bude v bezpečí, hoci bude kráčať v prevrátenej tvrdohlavosti svojho srdca.
Tento opis nemá nič spoločné s odpustením. Jed, pred ktorým varoval Mojžiš (doslovný význam tohto slova) a ktorý mohol potenciálne nakaziť Boží ľud bol človek, ktorý sa od Boha odvrátil, nasledoval falošného boha, vyvyšoval samého seba a považoval sa za nedotknuteľného. Ak takýto človek nebol vylúčený, výsledkom bolo poškodenie druhých ľudí, čo v nich vyvolalo agóniu a žiaľ („horkosť“, ktorú nachádzame v Starej zmluve).
Gramatika
Tento oddiel sa vždy prezentuje tak, ako keby bol adresovaný jednotlivcom: „Vy“ (jednotlivci) by ste mali skontrolovať, či vo vašom individuálnom srdci nie je koreň horkosti. Lenže tak to nie je. Je adresovaný skupine, čo je dôležité, pretože koreň horkosti je človek v danej skupine. (Mimochodom pre ne-gréckych bádateľov je ľahké vidieť, či je 2. osoba adresovaná jednotlivcovi alebo skupine a to tak, že si pozrú preklad Kráľa Jakuba, kde je to jasne odlíšené.) Nie je tu žiadny náznak, že by to malo byť adresované jednotlivcovi. Celý list Židom bol napísaný skupine – hebrejským kresťanom. V rovnakom duchu sa nesie aj tento krátky oddiel.
Kontext knihy
Najprv bezprostredný kontext: Židom 12:15-17
„Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil zmätok a mnohých nakazil. Nech nikto nie je nemravný ani bezbožný ako Ézav, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo. Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť nápravy, hoci ju s plačom hľadal.“
Bezprostredný kontext „koreňa horkosti“ je opis Ézava: ako ho opisuje pisateľ listu Židom, bol to smilník a vulgárny človek. Nielenže si vzal ženy z modlárskych národov (zdroj horkosti – agónie a žiaľu – pre Izáka a Rebeku, ako to hovorí 1M 26:34-35), ale takisto pohŕhol svojim dedičstvom a namiesto toho chcel naplniť svoje telesné túžby.
Tu v hebrejskom odkaze na Ézava vidíme echo oddielu z 5M:
1) odvrátil sa od Pána Boha k iným bohom,
2) vyvýšil samého seba vo svojom srdci (považoval sa za boha),
3) myslel si, že bude v bezpečí, hoci kráčal v prevrátenej zatvrdnutosti svojho srdca.
Takže tento oddiel hovorí:
„Ak smilníkom a skazeným ľuďom, ktorí pohŕdajú Kristovým dedičstvom dovolíme, aby mali medzi Božím ľudom dominantnosť, celé zhromaždenie to otrávi a mnohí budú poškvrnení.“
Myslíte si, že sa to nedeje? Zrejme by ste boli prekvapení.
Širší kontext celého tohto oddielu v Liste Židom 12 je o tom, že sme obklopení hrdinami viery (kapitola 11), keď bežíme závod a hľadíme na Ježiša ako na pôvodcu a završovateľa (kapitola 12:1-4) a sme prístupní k náprave Pánovej (kapitola 12:5-14) a chápaniu toho, že vrch Sión je väčší ako vrch Sínaj (tzn. že Nová zmluva je lepšia než Stará, kapitola 12:18-29).
Inými slovami – Boží ľudia Novej zmluvy sú povzbudzovaní, aby vytrvali, pretože základom ich istoty je ich zakotvenie v Kristovi. Zmienka o Božom starozmluvnom ľude im pripomína, že aj keď sa snažia vytrvať, aj vtedy sa v ich strede môže vyskytnúť človek, ktorý bude „koreňom horkosti.“ S Ézavom – ako je to v oddiele z 5. knihe Mojžišovej – je tento koreň horkosti extrémne dôležitý… no nemá absolútne nič spoločné s neodpustením.
Tak čo je presne horkosť v „koreni horkosti“?
V rozsiahlejšej štúdii, na ktorej pracujem, poukazujem nato, že v Biblii sú tri koncepty prezentovania konceptu horkosti. Len jeden z nich je deštruktívnou silou pochádzajúcou z vnútra človeka alebo spôsobenou osobou. Je určite legitímne povedať, že tento patrí do tejto kategórie.
Ale nie kvôli neodpusteniu.
Tento druh horkosti nie je „tajný koreň“ v srdci jednotlivých kresťanov, kvôli ktorému by mali jednotliví kresťania neustále skúmať svoje srdce alebo žiadať druhých, aby im naň poukázali – ako mnohí kážu. Je to človek, ktorý v kongregácii spôsobuje deštrukciu tým, že vyvyšuje sám seba a ostatných uvádza do omylu.
Tento „koreň horkosti“ v Liste Židom 12 spôsobuje horkosť tak, ako spôsobuje horkosť jed – ľudia, ktorí sú pod jeho vplyvom, cítia agóniu a žiaľ. Ak ľudia v kongregácii nasledujú zničujúcu cestu tohto človeka, budú prežívať agóniu a žiaľ z poblúdenia a zistia, že proti nim je ruka Pána preto, lebo dovolili tomuto bezbožnému človeku zostať v ich strede.
Na tento text mohol narážať Ježiš, keď išiel na kríž. Obrátil sa k ľuďom, ktorí žialili a nariekali, aby ich varoval, že prichádza úplné zničenie ich národa. Potom, narážajúc na prácu farizejov, ktorí ho poslali na smrť – tí, ktorí si mysleli „budem v bezpečí, hoci kráčam v zatvrdnutosti môjho srdca – povedal v Lukášovi 23:30: „Veď ak toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?“
http://bjugrace.com/2016/08/02/the-root-of-bitterness-in-hebrews-it-isnt-unforgiveness/