vážim si tvoju túžbu porozumieť týraniu a tvoju pomoc trpiacim v tvojej komunite a v cirkevnom zbore. Prvá vec, ktorú potrebuješ vedieť je to, že týranie je extrémne záludné a príliš veľa pastorov/duchovných sa spolieha na svoje vlastné schopnosti rozpoznávať klamstvá. Jedna nemenná charakteristika tých, ktorí na tomto poli pracujú už dlhšiu dobu, je toto: čím dlhšie to robíš, tým viac máš sklony nedôverovať vlastnému úsudku. Je nevyhnutné pevne rozlišovať medzi tým, o čom vieš, že je pravda a tým, čo si myslíš, že je pravda. Keď si zamieňaš to druhé s tým prvým, budeš veľmi náchylný veriť klamstvám.
Prosím, postupuj veľmi obozretne, pretože potenciál viac uškodiť ako pomôcť je veľmi reálny.
Veľa pastorov/duchovných, ktorí to síce myslia dobre, mylne poslali obete týrania späť do nebezpečných situácií jednoducho preto, lebo danú situáciu pochopili zle. Tiež je dôležité vedieť, že sa naozaj nedá pomôcť bez toho, aby si tomu venoval primeraný čas a energiu. No skôr, ako sa odhodláš pomôcť, dobre si spočítaj, čo ťa to bude stáť. Ak začneš riešiť týranie a potom – z akéhokoľvek dôvodu – sa stiahneš, situácia obete sa pravdepodobne veľmi zhorší a v takom prípade by bolo bývalo lepšie, keby si sa do toho vôbec nebol púšťal.
To nás privádza k jadru veci, čo znamená, že vždy je dobré začať s definíciami.
Konkrétne porozumenie tejto téme, ako pochopiť týranie, spôsobuje obrovský rozdiel v tom, ako dobre tieto situácie zvládneš. Väčšina ľudí predpokladá, že týranie je udalosť, napríklad facka či sotenie a keďže to vnímajú takto, potom dáva zmysel, prečo si niektorí pastori/duchovní myslia, že všetko, čo je potrebné, je to, že stačí vidieť pokánie s ohľadom na danú udalosť. Toto zlé pochopenie a povrchná náprava je v jadre mnohých zranení, spôsobených práve týmto nesprávnym postojom zo strany pastorov/duchovných.
Pravdou je, že udalosť, ktorú si často spájame s týraním, je v skutočnosti len malý výrez z oveľa väčšieho, oveľa prenikavejšieho a veľmi komplikovaného problému. Úder, ktorý bol uštedrený pred mnohými rokmi, môže byť len vzdialenou spomienkou toho, kto prosil o odpustenie, no strach, ktorý táto udalosť vyvolala u obete, pretrváva naďalej. Jeho dôvod nemá nič spoločné s nedostatkom odpustenia či so zatrpknutosťou. Existujú vzorce, ktoré sa odvtedy iba prehĺbili a udržiavajú tento strach pri živote. Zdvihnutá ruka, pohľad či iné drobné varovania sú neustálymi pripomienkami, že skrytý potenciál násilia stále bublá pod povrchom a táto realita efektívne udržiava pevnú kontrolu nad obeťou.
Je celkom možné, že tyran je ochotný priznať, že má „problém s hnevom“. To sa môže zdať ako povzbudivé priznanie, no výbuchy hnevu, násilie nasmerované na steny, dvere alebo čokoľvek iné, hodiny degradujúcich tirád nie sú skutočným problémom. Sú to len symptómy vzťahového systému, ktorý sa stal oveľa deštruktívnejším. Je to práve táto dynamika vo vzťahu, ktorú potrebujeme opísať, ak máme efektívne definovať týranie. Jednoducho povedané, týranie je vzťahový systém, ktorý ničí obeť, no tyranovi prospieva.
Tyranizujúci vzťahový systém má 4 primárne prvky: špeciálny pocit privilegovanosti, kontrolu, donucovacie techniky a podvoľovanie sa tyranovi.
Špeciálny pocit privilegovanosti
opisuje relatívnu nevyrovnanosť, ktorú nachádzame vo vzťahu, kde si jedna strana užíva konkrétne výhody voči druhej a takisto tieto výhody využíva pre svoj vlastný prospech. Podstata tejto výhody môže byť fyzická, finančná, emocionálna, sociálna či akékoľvek množstvo iných možností a hoci prítomnosť konkrétnej výhody nemusí byť nevyhnutne problematická, znepokojuje nás najmä to, ako je táto výhoda vnímaná a používaná. Špeciálny pocit privilegovanosti vníma túto výhodu ako niečo, čo je správne a nie ako zodpovednosť a túto „správnosť“ používa pre svoje vlastné účely a nie pre službu druhým. Je to v podstate absencia biblických princípov pokory, lásky a milosrdenstva.
„Kontrola“
opisuje rolu, ktorú dala tyranovi jeho špeciálna privilegovanosť vo vzťahu. Tyran je presvedčený, že má právo kontrolovať napredovanie, aktivity či dokonca myšlienky toho druhého. Má určité očakávania, ktoré musí ten druhý napĺňať a keď to tak nie je, vzbudzuje to v ňom hnev. Privilegovanosť tieto očakávania ospravedlňuje a kontrola ich vyjadruje ako príkaz, ktorý musí byť splnený. Z biblického pohľadu si kontrola uzurpuje rolu Svätého Ducha v živote obete a nahrádza Kristovo panstvo. Z duchovného hľadiska je tento tyranizujúci systém vo vzťahu prevrátené uctievanie.
Donucovacie techniky
sú prirodzeným dôsledkom presvedčenia tyrana, že má právo očakávať súlad s jeho vôľou. Má to svoj dôvod, že právo kontrolovať vyžaduje právo donucovať a existuje množstvo prostriedkov, ktoré môže tyran používať, aby to dosiahol – od nenápadnej manipulácie a zmätočnej argumentácie až po hrozby či zlé zaobchádzanie, ktoré slúžia ako odstrašujúci príklad k tomu, aby robil čokoľvek iné ako je vôľa tyrana. Donucovacie techniky odrážajú konkrétnu neistotu a hlbokú chýbajúcu dôveru na strane tyrana. Vo vzťahu ho to stavia do role sudcu, porotcu a kata. Obeť to okráda o autonómiu a slobodu, ktorú by mala poskytovať Kristova láska.
Podvoľovanie sa
je posledná súčasť vzťahového systému, pretože bez obete, ktorá je vystrašená či zmanipulovaná tak, aby sa podriaďovala, by neexistoval nijaký vzťah. Primárny prostriedok, ktorý tyran používa, aby to dosiahol, je získanie akceptácie jeho privilegovanosti zo strany obete. Ak sa to podarí, obeť bude akceptovať všetky druhy správania, pokiaľ to „neprekročí čiaru“. My sme však komplikované bytosti, ktoré sa tak jednoducho nevzdávajú svojej slobody a to najmä vtedy, keď si uvedomíme, že je nahlodaná. Táto túžba po slobode spôsobuje, že podriadenosť je relatívne krehká a práve táto krehkosť vytvára tendenciu k eskalácii tyranizujúcich vzťahových systémov. Z biblického hľadiska je obeť podvedená alebo kvôli strachu vtiahnutá do akceptácie nadvlády svojho tyrana, ale nech vám neunikne tento dôležitý moment: často je veľmi nebezpečné postaviť sa tyranovi a aj vtedy, keď to nie je vyslovene nebezpečné, je to bolestivý a vyčerpávajúci zápas.
Presne tu máme dnes v cirkvi problém.
Moderný evanjelikálny cirkevný zbor vyučuje vyššie spomínané štyri elementy ako sadu biblických princípov pre manželský vzťah. Učíme manželky, že ak budú tieto princípy nasledovať, budú mať zbožné manželstvo, ktoré bude prekvitať, lenže tým sme im predali niečo na faktúru, čo im nemôže byť dodané. Zároveň sme pre manželov znížili laťku tak nízko, že sme podkopali ich zodpovednosť milovať tak, ako miluje Kristus!
Možno sa pýtate, ako tieto štyri princípy vyučujeme.
Privilegovanosť učíme tým, že ju označujeme ako „hlavu rodiny“, kontrolu ako „vodcovstvo“, donucovacie techniky ako „autoritu“ a podvoľovanie sa ako „podriaďovanie“. Tieto biblické výrazy sme skomolili do niečoho, čím sa nikdy nemali stať; dali sme im svetský význam, ktorý viac neodráža Kristov obraz.
Tým sme manželky urobili agentmi manželovej privilegovanosti povzbudzujúc ich k tomu, aby podporovali manželov imidž na verejnosti a robili všetko preto, aby vyzeral dobre (hoci je v skutočnosti odporný a deštruktívny). Povedali sme im, že nemajú nijaké právo hovoriť o tom, ako s nimi manžel jedná a takisto sme im povedali, že majú odovzdať svoje mysle a duše tyranovi v nádeji, že sa zmení. Povedali sme im, že jediný spôsob, kedy môžu odmietnuť poddávať sa mu je vtedy, keď ich požiada, aby urobili niečo nebiblické a potom sme im povedali, že ich utrpenie je biblické! Aspoň sme im dovolili, aby sa od neho oddelili vtedy, keď je ich život v nebezpečenstve, lenže nemáme nijakú predstavu o tom, ako posudzovať, či je to tak. Cirkev sa stala agentom tyranových donucovacích praktík! Nech nám Boh pomáha. Namiesto toho, aby sme oslobodzovali utláčaných, používame Sväté Písmo k tomu, aby sme ich ešte viacej zväzovali.
Nech urobíme čokoľvek, nemôžeme ďalej pokračovať v podporovaní tohto vzorca a nemôžeme ho ani ignorovať. Štatistiky nám hovoria, že 30 % z ktorejkoľvek kongregácie je v určitom bode svojho života viktimizovaná a je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že vo vašom cirkevnom zbore máte mužov, ktorí aktívne svoje manželky týrajú. Ak vyučujete spôsobom, ktorý podporuje privilegovanosť, schvaľuje kontrolu, dovoľuje nátlak a vyžaduje podvoľovanie sa, robíte oveľa väčšiu škodu než si uvedomujete. Je najvyšší čas, aby sa cirkev prebudila, robila pokánie a začala brániť utláčaných, ktorých má vo svojom strede.
A to sme sa ešte ani nedotkli pastorov/duchovných, ktorí sú sami tyranmi a využívajú svoje postavenie v cirkevnom spoločenstve na presadzovanie svojej vlastnej privilegovanosti a na udržiavanie ich vlastného mini kráľovstva, ktoré v ich kongregácii efektívne nahrádza Krista. Potrebujeme sa postaviť a odmietnuť účasť na tejto dynamike a takisto musíme jedni druhých napomínať, aby sme sa v tom zlepšili.
Našou službou je „Iniciatíva Žalmu 82“, pretože tento Žalm vnímame ako povolanie civilných aj náboženských vodcov k tomu, aby chránili utláčaných. Presne na tom pracujeme. Povzbudzuje ma vaša túžba zúčastňovať sa na tomto úsilí a dúfame, že budeme pre vás a pre váš cirkevný zbor povzbudením, keď sa budete usilovať nasledovať Kristovo panstvo. Sme tu a sme vám k dispozícii, aby sme vás podporovali, poskytovali vám pomoc, zdroje a usmernenie pri nasledovaní nášho Pána Ježiša Krista.
Ďakujem vám.
riaditeľ Iniciatívy Žalmu 82