Pri riešení tyranizujúcej situácie v manželstve je prioritou číslo jeden bezpečnosť obete, preto počas riešenia tejto veci typicky odporúčame oddeliť sa od partnera. Mnohí pastori však takéto odporúčanie odmietajú, pretože nechcú veci zhoršiť. Tyran to takisto odmieta, pretože to by znamenalo, že sa musí vzdať svojej kontroly. V takejto situácii je pravdepodobné, že obeť sa k nim pripojí, keďže pastor aj tyran hovoria, že tým sa to iba zhorší, hoci tajne túži po úľave, ktorú by jej oddelenie prinieslo.
Tyran je natoľko vynikajúci vo svojich prejavoch dostatočného „pokánia“, že pastor sa teší z toho, čo vidí a skepticizmus obete vníma tak, že tyranovi nechce odpustiť. Pastor ešte nikdy nevidel tyrana takého pokorného – a dokonca so slzami v očiach, preto si myslí, že tomuto manželstvu pomáha. Pastor aj tyran komunikujú, že veci sa nepochybne zlepšia, takže pastor povzbudzuje obeť, aby svojho tyrana povzbudzovala v jeho „pokání“ tým, že mu bude poddaná a nebude ho kritizovať. Je veľmi smutné, že obeť nezažije nijaký úžitok z takejto rady.
Pomoc bola sľúbená, problém sa „riešil“, no v skutočnosti sa nezmenilo nič. Existoval akýsi náznak bezpečia a pomoci – dostatočný na to, aby dal obeti nejakú nádej, no tá sa skoro roztriešti, keďže tyran musí znovu začať uplatňovať svoju kontrolu. Aby toho nebolo málo, rady poskytované obeti podkopávajú jej morálny imperatív odolávať a naprávať týranie, takže tyran môže odmietnuť akékoľvek námietky obete kvôli jej „kritizujúcemu duchu a neochote podriadiť sa“. Pastorove slová takisto ešte posilňujú tyranove klamstvá, že obeť musí byť „dosť dobrá“, aby sa veci mohli zlepšovať.
Hoci pastor predišiel tomu, aby sa veci zhoršili… vo vzťahu k tyranovi, v skutočnosti pre obeť veci veľmi zhoršil. Problém je, že to nevidí a tak zotrváva v presvedčení, že zachránil ďalšie manželstvo.
Je vysoko pravdepodobné, že obeť tento druh pomoci už nevyhľadá.
Tento scenár vidíme veľmi často a opakovane, no pastori to môžu a musia robiť lepšie. Naša služba existuje nato, aby pomáhala pastorom a cirkevným zborom vyhýbať sa tomu, aby veci ešte viac zhoršovali a pritom si mysleli, že pomáhajú.