Nábožný sociopat

Slová klebetníka sú ako maškrty, schádzajú až na dno žalúdka. Ako postriebrená hlinená nádoba sú lichotivé pery so zlým srdcom. Kto nenávidí, pretvaruje sa perami, no vo svojom vnútri prechováva lesť. Keď hovorí prívetivým hlasom, never mu, veď v jeho srdci je sedmoraká ohavnosť, a hoci nenávisť podvodne zakryje, v zhromaždení sa zjaví jeho zloba. Kto inému jamu kope, sám do nej padne, kto kotúľa balvan, toho privalí. Falošný jazyk nenávidí tých, čo zasiahol, úlisné ústa privodia pád.

                                                                                                                                  Príslovia 26:22-28

Pre kresťana, ktorý miluje Ježiša, je ťažké úprimne veriť, že ten láskavý vodca cirkvi, ktorý tak pekne rozpráva, dobre pozná Bibliu a rozumie jej, ktorý tak horlivo rozpráva o Pánovi, môže byť motivovaný zlovestným a skazeným srdcom, ktorého spálené svedomie je pred ostatnými starostlivo ukryté. Úprimný kresťan prirodzene nebude podozrievať „služobníka“, kazateľa, pastora, duchovného, učiteľa či reverenda, že celkom pokrytecky bez škrupulí klame a lichotí, aby ublížil nevinným ľuďom a tajne nenávidí tých, ktorí sú ničení jeho klamstvom a lichôtkami. Niektorí vodcovia sú skutočne radšej, keď sa ich druhí boja než keby ich mali milovať.

Podobne ako iné inštitúcie či organizácie, aj kresťanské cirkvi vždy priťahovali vodcov, ktorí chcú druhých sebecky ovládať. A kresťania, najmä tí, čo sa boria s problémami, sú pre nich dobrým terčom. Oveľa lepšie spolupracujú. Chcú sa páčiť vodcom, o ktorých si myslia, že sú to naozaj zbožní ľudia. Mnohí z týchto kresťanov majú citlivé svedomie. Za správne považujú to, keď poslúchajú svojho vodcu bez ohľadu na to, či si to zaslúži. Pochybným vodcom by takéto týranie vo veľkých korporáciách neprešlo bez následkov či prevzatia zodpovednosti. No v cirkvi im to prechádza, ak sa obklopia silnou podpornou skupinou, ktorá ich chráni. Čo by sa dalo lepšie ovládať než skupina hlúpych oviec!

Človek, ktorý túži mať kontrolu nad druhými, sa musí naučiť ako sa správať, musí sa naučiť náboženský jazyk a Písmo a musí byť dobrý rečník. Dokonca ani nemusí byť kresťan. Postaví sa za kazateľnicu, vnímané miesto autority a kontroly, a ľstivou a falošnou doktrínou oklame srdcia prostých ľudí, ktorí voči nemajú nijaké podozrenie; tých, ktorí – ako ich vidí nábožný sociopat – sú „postihnutí“ citlivým svedomím.

Nábožní sociopati majú k skutočným kresťanom rovnaký vzťah ako vlci k ovciam. Biblia pred tým varuje. Vlci prídu a rozdelia ovce. Apoštol Pavol pred tým v slzách varoval kresťanov tri roky vediac, že vlci prídu, že prídu vodcovia, ktorí prekrútia pravdu, aby zavádzali a získali si tak svojich vlastných nasledovníkov. Varoval pred tým aj apoštol Peter.

Otázkou nie je, či sa tak stane, ale kedy sa tak stane.

Čo je pre vlka lepšou skrýšou než sa prestrojiť za pastiera stáda! Ovce si myslia, že úlohou pastiera je viesť ich, chrániť ich, starať sa o ne a dávať im to, čo potrebujú. Vlk to vie a naoko to vykonáva; vyžaruje lásku a záujem, prejavuje pokoru a túžbu pomáhať iným a s charizmou káže o tom, že ako ich pastierovi mu musia byť podriadení, musia mu dôverovať a keď sa proti nemu niekto postaví, musia ho ľutovať. Postavenie služobníka v cirkvi používa ako svoje prestrojenie. Je to falošný pastier, klamný pracovník, ktorý odvracia ovce od skutočného Pastiera.

Nábožný sociopat je vysoko inteligentný človek, ktorý je manipulatívny, prefíkaný a má šarm. Ospravedlňuje si svoje sebecké motivácie tvrdením, že Boh chce, aby to robil pre dobro skupiny a vôbec neberie do úvahy práva druhých. Jeho motivácia sa niekedy dá odhaliť v nemiestnom výsmechu z ponižovania obetí, čo ospravedlňuje tým, že potrebuje „udržiavať poriadok“ alebo „chrániť svoje stádo.“ Ak mu to prejde, získa ešte väčšiu kontrolu.

Nábožný sociopat sa teší z príležitostí, kedy môže druhých zastrašovať a vysmievať sa im, vychutnávajúc si strach, ktorý z neho ako z mocného vodcu majú jeho nasledovníci. Ak sa nejakej chyby dopustia jeho oddaní nasledovníci, je to pre neho len ďalšia príležitosť, aby ich ponížil, no svoje potešenie z toho musí maskovať.

Nábožní sociopati majú pocit, že majú nárok na svoje spôsoby, pretože je to ich právo týrať druhých. Keďže sú to extrémne sofistikovaní klamári, podľa svojej ľubovôle sa rozhodujú veriť svojim vlastným klamstvám. Vo svojich rýchlo premyslených a presvedčivých odpovediach sú veľmi rafinovaní, vedia kedy a komu môžu klamať, aby im to prešlo. Priatelia a iní ľudia sú len príležitosťou na vykorisťovanie a kontrolu. Majú svojich priateľov, no nakoniec skončia ako obete, pretože nábožný sociopat v skutočnosti druhých nemá rád. Láska, priateľstvo a súcit sú predstierané. V skutočnosti je to nenávisť. Nemajú žiadne výčitky voči tým, ktorých zranili alebo iným spôsobom ublížili. Nemajú skutočnú empatiu, len pohŕdanie – voči iným aj voči Bohu. Sympatie sú falošné.

Nábožný sociopat má nad skupinou totálnu kontrolu. Veľmi rýchlo si získa dominantný štýl vedenia vyhlasujúc, že jeho autorita nemôže byť nijako spochybňovaná rovnako, ako nemôže byť spochybňovaný Boh. Časom uverí tomu, že je veľmi silný a vie oveľa viac než jeho nasledovníci, ktorí ho jednoducho musia poslúchať. Na ich poslušnosť má právo. Nemá žiadny rešpekt voči životom druhých, voči ich snom a vzťahom. Je ľahostajný k utrpeniu iných a podľa toho, ako sa mu to hodí, ich obviňuje zo zlých vecí, ktoré spôsobil on.

Nábožný sociopat káže a verí, že Svätý Duch používa iba jeho a že druhých nemôže učiť, motivovať ani utešovať – toto môže zabezpečovať iba on sám. Všetci ostatní musia jednať cez neho alebo cez vodcov, ktorí sú mu oddaní. Miluje klam a neskutočne dobre ovláda techniky na kontrolu mysle.

Nábožný sociopat hovorí všetko, čo v danej chvíli druhých uspokojí, no svoje sľuby neplní. Skrýva svoje hlboké pohŕdanie úprimnými kresťanmi, keď im so všetkou zdvorilosťou pomáha pochopiť, čo od nich požaduje.

Nábožný sociopat je veľmi neistý a má hlboko v sebe svoje strachy. Je vysoko inteligentný a vyhľadáva iba situácie, kde je jeho diktátorské správanie tolerované či dokonca obdivované. Keď je pri niečom prichytený, ospravedlní sa, aby rozptýlil znepokojenia či obavy, keď zneužíva ľútosť, aby unikol zodpovednosti a potom sa naďalej snaží spôsobovať ďalšie škody.

Nábožný sociopat sa snaží vyzerať čo najnormálnejšie, aby to ladilo s jeho jazykom, oblečením a všetkým ostatným, aby mohol ďalej klamať, používať svoj šarm a odzbrojovať svojou charizmou. Jeho skutočným cieľom je slúžiť siedmim ohavnostiam svojho srdca, ktorými sú pyšný pohľad, lživý jazyk, ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce vymýšľajúce zlé plány, nohy rýchlo utekajúce ku zlu, falošný svedok hovoriaci klamstvá a zasievanie nezhôd v kresťanských skupinách. Tých, čo sa mu postavia, obviní z toho, z čoho je vinný on sám, aby sa vyhol odhaleniu. Aby mu to prešlo, musí sa maskovať a vynikajúcu kamufláž mu poskytuje úrad pastiera.

Nábožný sociopat chce ovládať každý aspekt života svojich obetí pre svoje vlastné uspokojenie, čo ukrýva vo svojich dlhých prejavoch, veršoch z Písma pretkaných pravdami a lžami, aby zakryl svoju skutočnú motiváciu. Táto zmes pravdy a zvrátenosti mu umožňuje získať si dôveru úprimných kresťanov, ktorí poznajú Bibliu a potom ich po čase pomaly oklame svojou falošnou doktrínou.

Nábožný sociopat baží po obdive a súhlase zo strany druhých, no zároveň nenávidí tých, ktorých ovláda svojím klamstvom. Jeho doktrína je motivovaná jeho nemravnou žiadostivosťou po kontrole a po potrebe mať ešte viac naivných obetí, ktorí budú ochotne robiť to, o čo žiada. Nemá žiadne výčitky kvôli zdevastovaným ľudským životom a vzťahom – rovnako, ako sa píše v Prísloviach 26.

http://www.wickedshepherds.com/AReligiousSociopath.html