Trauma nás otrávila

Nenechaj sa pomýliť: Trauma nás otrávila – rovnako, ako by nás otrávil jed štrkáča. Týranie otrávilo naše presvedčenia o sebe. Nastavilo nás veriť tomu, že si „zaslúžime“, aby nás zraňovali.

Zanedbávanie otrávilo našu vieru o našej hodnote. Nastavilo nás, aby sme verili, že nie sme „hodní“ toho, aby sa o nás druhí starali, zaujímali sa o nás alebo aby nás chránili.

Sexuálne týranie otrávilo našu vieru ohľadom nášho tela. Nastavilo nás, aby sme verili tomu, že naša hodnota bola vo fyzickom potešení, ktoré sme mohli poskytovať druhým – a že s naším telom sme nemohli zaobchádzať tak, ako by sme si želali.

Emocionálne týranie otrávilo náš postoj voči sebe. Nastavilo nás, aby sme verili, že pocity smútku či hnevu sú neodpustiteľné hriechy – hoci cítiť sa naozaj šťastne či nadšene bola len nereálna fantázia.

Duchovné týranie otrávilo každý vzťah, ktorý by sme mohli mať so svojím Stvoriteľom, vyššou silou či učiteľmi, ktorí by boli mohli pozitívne formovať náš vzťah k nefyzickému.

Finančné týranie otrávilo našu vieru a postoje ohľadom peňazí – najmä našu schopnosť zarábať, sporiť a zvládať to.

Šikanovanie otrávilo našu vieru voči našim rovesníkom. Keď hovorím sám za seba, stále zápasím so vzťahmi k chlapom v mojom veku a to najmä preto, že je pre mňa ťažké nevidieť v nich mojich šikanistov – a to už uplynuli roky, odkedy sa uzdravujem a odkedy som nadobudol mnohostupňové vzdelanie v psychológii.

Vzťahové týranie otrávilo naše presvedčenia ohľadom toho, či môžeme mať s druhými blízky vzťah. Jedna z najťažších vecí, na ktorej som vo svojom uzdravovaní pracoval, bolo moje presvedčenie, že nemôžem mať romantický vzťah s niekým bez toho, aby som mu nakoniec neublížil.

Trauma, ktorá prišla „z jasného neba“ – taká, ktorá sa deje vo svete a nie je s nami osobne prepojená, ako sú napr. nehody, vojny, teroristické činy, otravuje naše presvedčenie o tom, že svet je bezpečné a predvídateľné miesto. Tento druh traumy môže doslova otráviť našu ochotu opustiť svoj domov.

Týranie, zanedbávanie a iné druhy traumy nás nielen otravujú, no máme pocit, že tento jed cirkuluje v celom našom tele zakaždým, keď zažijeme flashback (vrátane emocionálnych či somatických).

Keď sme otrávení traumou, je veľmi bežné pýtať sa, prečo je to tak. Prečo ja? Prečo sa to deje? Prečo teraz?

No podľa mojej skúsenosti je to rovnaké ako si dávať otázku, prečo ťa uhryzol štrkáč.

Možno dokážeme sformulovať nejaké hypotézy – no v konečnom dôsledku odpoveď nikdy nespoznáme. Odpoveď na otázku „prečo“ nikdy neprinesie uspokojivú odpoveď v tom zmysle, aby sme si mohli povedať, že naše utrpenie bolo v poriadku.

Keď ťa uhryzne had, je dôležitejšie rýchlo riešiť jed než trvať na tom, aby ti had vysvetlil jeho správanie, prečo to urobil. Ako to máme robiť?

Potrebujeme pracovať na svojom uzdravovaní.

Potrebujeme si vyjasniť, ako nás trauma otrávila.

Potrebujeme sa o tom učiť – čítať knihy, blogy, weby z dôveryhodných zdrojov. Potrebujeme sledovať videá a počúvať podcasty od ľudí – ideálne od iných preživších – ktorí vedia, o čom hovoríme.

Potrebujeme si všímať, ako trauma zdefomovala naše vnímanie toho, kto sme a načo tu sme – a potrebujeme začať rozpoznávať spôsoby ako tieto vzorce prerušiť.

Potrebujeme si ujasniť svoje ciele a hodnoty a to, ktoré presvedčenia, správanie, zručnosti, nástroje a filozofie potrebujeme rozvíjať, aby sme tie ciele dosiahli a žili podľa týchto hodnôt.

To všetko je uzdravovanie.

Jed traumy sa bude veľmi usilovne snažiť presvedčiť nás, že je príliš neskoro. Bude sa ťa snažiť presvedčiť, že tvoja krv je hadí jed. Bude sa ťa snažiť presvedčiť, že to nie je dobrý nápad snažiť sa zbaviť sa toho jedu či uzdraviť tie zranenia.

Trauma otrávi našu vieru v to, že máme schopnosť uzdraviť sa.

Never tomu jedu.

Ver preživším, ktorí pracujú na svojom uzdravení.

Ver preživšiemu, ktorý to píše.

Ver.

Ver.

Ver.

Dr. Glenn Patrick Doyle