- Narcistickí rodiča sú kontrolujúci a manipulatívni.
- Ak majú viac ako jedno dieťa, navádzajú ich proti sebe.
- Jedno dieťa je zvyčajne ich obľúbené, kým druhé sa stáva obetným baránkom.
- Narcisti často emocionálne odmietnu dieťa, ktoré im pripomína ich vlastné neistoty a chyby.
- V dospelosti sú najlepším spôsobom zvládania tohto vzťahu pevné hranice, odpútanie alebo vôbec žiadny kontakt.
Keď Sarah vyrastala, nemohla si umývať vlasy ani používať parfém či deodorant. „Vlasy som mala mastné a musela som tak chodiť do školy“, povedala časopisu Insider. „Mama mi neustále hovorila, že smrdím, že som špinavá a lenivá. Robila to preto, lebo nechcela, aby si ma všímali chlapci.“ Skúsenosť Sarah sa podobá skúsenostiam mnohých, ktorých vychovávali narcistickí rodičia.
Sarina matka sa snažila kontrolovať jej výzor, no takisto ju manipulovala a vravela jej, že nikto by ju neznásilnil, pretože „hrozne smrdí a je škaredá“. Nedovolila jej mať nijaké koníčky ani v lete odchádzať niekam na prázdniny. Neskôr jej povedala, že nesmie v mladom veku zomrieť, pretože musí matke splácať dlh za to, že ju vychovala.
„Keď som vyrastala, neuvedomovala som si, že je to zneužívanie“, povedala Sarah. „To, že matka má narcistickú poruchu, som si uvedomila, až keď som ukončila strednú školu. Bola som na tom psychicky veľmi zle, keď som sledovala, ako sa moji kamaráti posúvajú ďalej, robia si školy alebo nastupujú do zamestnania. No moja matka mi v podstate ukradla moje peniaze, aby som sa musela opäť nasťanovať domov. Hnevala som sa. Keby som si tak bola skôr uvedomila, že ide o zneužívanie. Postavila by som sa jej a zmenila veľa vecí.“
V diagnostickom manuále je narcistická porucha osobnosti definovaná ako „pervazívny vzorec veľkoleposti“ s potrebou pre obdiv, s nedostatkom empatie a so zmyslom nárokovania si svojho postavenia … okrem iných vecí. Psychológovia majú rôzne teórie o tom, či je narcizmus naučená porucha osobnosti, genetická predispozícia alebo zmes oboch. No to, čo je jasné, je skutočnosť, že spôsob narcistického správania je extrémne škodlivý pre ich blízkych.
„Narcistickí rodičia vytvárajú napätie medzi všetkými členmi rodiny a niekedy to robia skryte, no napätie je chronické“, povedala pre Insider Shannon Thomas, terapeutka špecializujúca sa na traumu a autorka knihy Uzdravenie zo skrytého týrania. „Rodičia triangulujú súrodencov, spriadajú príbehy, hovoria polopravdy a začneš si všímať tento vzorec správania, podobne ako to robia v romantickom vzťahu, a takto vytvárajú v ich životoch chaos.“
Obľúbené dieťa a obetný baránok
Pre narcistické rodiny sú typické toxické dynamiky medzi súrodencami. Napr. narcistickí rodiča sú hyperkritickí, no zároveň potrebujú od svojich detí, aby kŕmili ich vlastné ego. Prejavuje sa to dvomi odlišnými spôsobmi. Je typické, že narcistickí rodičia sa správajú k súrodencom veľmi odlišne – jeden z nich je vždy ich obľúbencom a druhý je obetným baránkom. Objavia sa na každej školskej udalosti, na športovom zápase, na každej akcii, kde účinkuje ich obľúbené dieťa a nikdy sa neukážu na nijakej akcii, kde účinkuje obetný baránok.
„Je veľmi ťažké v takom prostredí podporovať akékoľvek skutočné spojenie medzi súrodencami, pretože rodičia ich používajú ako pešiakov na šachovnici. Keď sa obetný baránok pokúša hovoriť o tom, aký je jeho život s narcistickým rodičom, obľúbenec to takto absolútne nevidí“, povedala Thomas. Toto v rodine vytvára napätie a dva rôzne „tábory“, pretože obľúbené dieťa vníma svojich súrodencov ako takých, ktorí sú jednoducho iba žiarliví.
Angie Outis je jedna z piatich súrodencov, ktorí sú teraz vo veku od 35 do 44 rokov. Povedala nám, že pomocou traingulácie jej narcistická matka a umožňujúci otec vsadili medzi ňu a jej súrodencov klin vďaka „takmer desaťročiu dlhej špinavej kampani“. „Moja mama poza chrbát nehovorila o druhých nič pekné, ale do tváre bola milá. No jej monológy, ktoré som počúvala, boli zdanlivo nekonečné zoznamy posudzovania a kritiky a jednalo sa obyčajne o malichernosti.“
Cez „bombardovanie láskou“, zákernú manipuláciu, kritiku, terapiu tichom a manipuláciu matka veľmi poškodila Outi a jej súrodencov. Ohovárala jej sestry, vravela, že nechápe, ako ich niekto môže mať rád alebo vravela Outi, že je oveľa krajšia ako oni. „Keď som to počúvala, cítila som sa ako špina … ale musela som to počúvať.“
Otec, hoci sám nebol narcista, zosilňoval toto zneužívanie tým, že počúval trápenia svojich detí a potom o nich hovoril ich matke – trochu ako špión. „Je prepletený s mojou matkou a zdá sa, že nerozumie, kde sa jeho pocity končia a kde začínajú jej. Často sa správa ako jej informátor a niekedy ako jej spojenec. Vie veľmi dobre počúvať a niekedy nadobudnete dojem, že je na vašej strane, ale potom ide za svojou ženou a povie jej všetko, čo ste mu v dôvernosti povedali.“
Narcisti s ľuďmi jednajú ako s pešiakmi na šachovnici
Narcistickí rodičia vnímajú svojho partnera, deti a všetkých ostatných ako pešiakov na šachovnici. Ten najlepší možný scenár je, že súrodenci vyrastajú s určitým povedomím o tejto situácii a neskôr urobia medzi sebou nápravu a dajú dokopy zdravé hranice. No nie vždy sa tak stane. „Nanešťastie oveľa častejšie vidím to, že obetný baránok pomáha vysvetľovať obľúbencovi, čo sa udialo. A to môže byť pre súrodencov veľmi ťažké“, povedala.
Ak neexistuje nijaký zrejmý akademický či atletický dôvod, aby bolo jedno dieťa obľúbené, narcistickí rodičia si niekedy vyberú obetného baránka preto, lebo im pripomína vlastné zlyhania. Niektoré výskumy ukazujú, že hanba je súčasťou toho, čo vytvára narcizmus a ak vidia na svojom dieťati nejaké neistoty, slabosti či chyby, emocionálne ho odmietnu.
„Narcisti sa tvária ako dokonalí. Nechcú vidieť nič zo svojich vlastných chýb a tvária sa ako normálni, pretože vo svojej mysli sú nad všetkých nadradení.“ Ak by rozmýšľali nad vlastnou ľudskosťou, ohrozovalo by to ich „ja“ a preto útočia.
Sarah a Outis povedali, že sú si isté, že ich rodičia nemilovali. Hoci im vraveli „milujem ťa“, tieto slová boli prázdne. „Mama ma nemá rada“, povedala Sarah. „Vidí ma ako nejakú vec, ako robota bez citov a ako niečo, z čoho môže mať úžitok. Všetko, o čom hovorí je to, koľko veľa jej dlžím … Nikdy sa nezaujímala o moje pocity ani o to, čo je pre mňa najlepšie.“
Thomas uviedla, že to, čo narcistickí rodičia prežívajú, nie je láska. Môžu mať chvíle určitej náklonnosti, napr. počas Vianoc, keď dostanú extravagantné dary alebo počas drahej dovolenky. No v určitom bode ich maska opadne a láskavosť zmizne.
Narcisti chcú deti, pretože sú presvedčení, že z toho vzťahu vyťažia viac než do neho vložia. No rodičovstvo je tá najmenej sebecká práca, aká existuje a nerealistické očakávania narcistických rodičov môžu viesť k ich zúrivosti, keď dieťa vyrastie a stane sa z neho samostatný človek.
Thomas odporúča svojim dospelým klientom, ktorí mali narcistických rodičov, aby s nimi udržiavali iba „kontakt odpútania“. V podstate ide o to stanoviť si hranice a odísť zo situácie, kedykoľvek rodič tieto hranice prekročí.
Z dlhodobého hľadiska vyrastanie s narcistickým rodičom ovplyvňuje to, ako si deti vytvárajú svoje vlastné vzťahy a ako rozvíjajú svoje štýly pripútavania. A môže trvať veľmi dlho, kým sa im podarí rozmotať tie traumatické začiatky, povedala Thomas.
„Vždy vravím, že náš toxický rodič nás môže vytočiť lepšie než ktokoľvek iný, pretože on je ten, ktorý toto vytočenie na začiatku vytvoril. Pre obetného baránka je to ako tanec s toxickým rodičom. Niekedy jednoducho príjme rolu, že je rebel alebo že to vždy pokazí, pretože je to odkaz, ktorý mu jeho rodič neustále vysielal.“
Počas terapie si musia deti narcistických rodičov položiť otázku, či chcú zostať tými figúrkami na šachovnici alebo nie.
„Je to práca na podvedomej úrovni. No ak s tým nebudeme pracovať, títo ľudia budú naďalej hrať túto hru, ktorú dostali od svojej narcistickej rodiny“, povedala Thomas.
Sarah a Outis sa v dospelosti naučili chrániť sa. Sarah povedala, že teraz sa vie za seba postaviť, pretože je jej jedno, čo sa stane. „Nemám čo stratiť, nemôže ma vyhladovať ani mi urobiť nič také, čo mi robila, keď som vyrastala, pretože teraz mám vlastné peniaze“, povedala. Outis povedala, že mať hranice je ťažké, pretože celý svoj život počúvala, že ak druhým povie o svojich potrebách, bude to pre nich bremeno a každého od sebe odoženie.
„Vôbec nie som v kontakte s rodičmi, pretože stále mi môžu ubližovať“, povedala. „Zlepšila som sa v tom, že dokážem prijímať časti seba, ktoré neboli milované, no je to veľmi dlhá cesta. A zďaleka sa to neskončilo.“
https://www.insider.com/children-of-narcissistic-parents-are-either-favourite-or-scapegoat-2019-1