Patologickí narcisti sú vo všeobecnosti katastrofálni rodičia. Ináč sa to nedá povedať. Tento typ osobnosti nebol určený ktomu, aby sa o niekoho staral. Potreby druhých sú pre nich nepodstatné a pocity druhých pre nich neexistujú. Sú necitliví, sebeckí, krutí a ľahostajní. Deti, ktoré vychovávajú narcistickí rodičia, prenasleduje predstava, že nie sú dosť dobré a že ak majú byť milované, musia byť dokonalé. Morí ich predstava, že ľudia ich opustia a že nikomu sa nedá veriť. Nemajú pocit istoty, bezpečia a nemôžu mať hranice. Sú to jednoducho nástroje narcistických rodičov, ktoré môžu používať tak, ako sa im zachce a ako to považujú za potrebné.
To, ako sa narcistický rodič správa k dieťaťu alebo deťom závisí od toho, na čo svoje dieťa používa. Napríklad k deťom, ktoré narcista používa ako vitrínu, aby ukázal, aký je úžasný rodič, sa bude často na verejnosti alebo pred druhými správať dobre a bude na ne tlačiť, aby sa pred druhými správali dokonalo. Ak to nebudú robiť, ak budú robiť nejaké chyby, narcista to obyčajne bude brať veľmi osobne a dieťa bude obviňované z toho, že schválne rodiča zahanbilo. K deťom, ktoré existujú preto, aby narcistickému rodičovi poskytovali nepodmienečnú lásku a prijatie, sa bude správať ako k bábikám na polici a bude ich používať iba vtedy, keď ich bude potrebovať; zvyšný čas ich bude ignorovať. Väčšina detí musí zastávať obidve tieto funkcie a ešte omnoho viac a to všetko v službe narcistickému egu.
Potreby detí, ich osobnosť a identita sú často nemilosrdne udupávané v snahe nahradiť ich narcistovými. Dieťaťu nie je dovolené mať hranice alebo byť sám sebou. Existujú iba nato, aby slúžili egu narcistického rodiča a nemajú iné využitie. Mimochodom, toto sa vzťahuje aj na rozmaznávanie detí. Obyčajne sú rozmaznávané z toho istého dôvodu, pre ktorý sú bité: pretože rodič má nejakú potrebu, ktorú si uspokojuje dieťaťom a nedá sa dostatočne zdôrazniť, že rozmaznávanie dieťaťa je zneužívanie. Narcistickí rodičia môžu dieťa striedavo rozmaznávať a ignorovať, čo môže spôsobiť, že dieťa nedokáže zistiť, ktoré správanie je primerané, môže mať ťažkosti porozumieť dôsledkom, pocitom alebo vzťahom s inými, pretože reakcie, ktoré dostáva, sú veľmi nekonzistentné.
Nie je neobvyklé počuť ľudí hovoriť veci ako: „Moja manželka bola na začiatku úžasná matka“ alebo „Môj brat bol k svojim deťom dobrý, keď boli malé“. Je to preto, lebo pre patologicky narcistického človeka je ľahké mať pozitívne pocity k niečomu, čo preňho nepredstavuje výzvu, čo ho neohrozuje alebo mu neprotirečí, k niečomu, čo ho nemôže odmietnuť alebo opustiť. To je napríklad dôvod, prečo sa zdá, že mnohí narcistickí ľudia majú pozitívne pocity k zvieratám. Deti sa dajú ľahko ovládať. Zvieratá sa dajú ľahko ovládať. Nenárokujú si na svoje potreby ohrozujúcim spôsobom a na istý čas milujú bez podmienok bez ohľadu na to, čo im robíš. Keď je dieťa staršie a začne si nárokovať na svoju nezávislosť a individualitu alebo začne byť pre narcistického rodiča výzvou, často sa to zmení. Rodič sa cíti byť dieťaťom odmietnutý a urazený jeho individualitou. Ak druhého rodiča obviňuje, narcista ho obviní z toho, že dieťa poštvalo proti nemu. Často bude robiť všetko preto, aby ovládal dieťa a bude sa ho snažiť obrátiť proti druhému rodičovi v chorom presvedčení, že zvíťazí v súťaži o lásku a obdiv zo strany dieťaťa. Ak obviňuje dieťa, často sa mu bude vysmievať, ponižovať ho a zneužívať ako formu trestu. To môže byť pre dieťa zničujúce najmä preto, že niekedy sa to deje ešte vo veku, keď je dieťa veľmi malé. Je zvyknuté na pozornosť a lásku rodiča, ale teraz je zrazu ignorované, odsúvané a odopierané.
Uvažujme o situácii s narcistickou matkou, ktorá vždy hovorila, že miluje malé deti a každé dva roky mala jedno dieťa, až kým ich nemala 5. Dieťa, ktoré malo dva roky, bolo zrazu emocionálne opustené kvôli novému bábätku. Dovtedy bola všetka pozornosť venovaná jemu až do toho dňa, kým sa nenarodilo ďalšie bábätko. Vtedy bolo dvojročné dieťa odsunuté a ignorované spolu s ostatnými staršími deťmi, ktoré sa museli starať o seba, kým matka trávila všetok čas zatvorená v izbe s novým bábätkom. Ako očakávate, ani jedno z týchto detí sa nikdy v skutočnosti úplne emocionálne neuzdravilo z toho hrozného opustenia. Ako by sa mohli?
Do hry často vstupuje dynamika „zlaté dieťa – obetný baránok“ a to v období, keď sa u dieťaťa začne prejavovať nezávislosť a v prípade, keď je tam viac ako jedno dieťa. Vtedy sa to menej komplikované dieťa a to, ktoré spôsobuje menej sklamania stáva „zlatým dieťaťom“. To je dieťa, ktoré má reprezentovať triumfy a úspechy narcistu. Zdá sa, že k tomuto dieťaťu sa správa veľmi dobre. Dieťa, ktoré je komplikovanejšie alebo spôsobuje sklamanie, je obetným baránkom. Je mu pripisovaná vina za všetko, čo sa nepodarí. Vo všeobecnosti sa k nemu správa veľmi zle nielen narcista, ale na jeho pokyn aj celá rodina. Je dôležité pamätať aj na to, že aj narcista sa môže cítiť kedykoľvek dieťaťom odmietnutý a to dokonca aj vtedy, keď je dieťa ešte malé. Bábätko, ktoré veľa plače alebo má veľa potrieb, môže u narcistického rodiča vyvolať vzdor a odmietnutie. Tento rodič, ktorý si sám seba predstavoval ako anjelsky uspáva svoje dieťa za obdivu ostatných, môže byť veľmi sklamaný a nahnevaný plačúcim, nariekajúcim a núdznym bábätkom, ktoré ho nemiluje tak, ako si to predstavoval.
Ďalším problémom je, že narcistickí rodičia často nechápu, že medzi nimi a dieťaťom je rozdiel a to bez ohľadu na vek dieťaťa. Môžu sa s deťmi porovnávať, dokonca aj s veľmi malými, a hovoriť, že to nie je fér, že na trojročné dieťa nikto nekričí, ale na neho áno alebo že na štvorročné dieťa sa berie viac ohľadu ako na neho alebo že sa k desaťročnému dieťaťu správaš lepšie ako k nemu. Zdá sa, že často nerozumejú, že očakávania od detí a od dospelých sú odlišné. Môžu veriť, že kvôli tomu je s nimi jednané neférovo alebo môžu očakávať, že deti sa budú správať ako malí dospelí a ak sa tak správať nebudú, budú potrestané. To spôsobuje, že ľudia si kladú otázku, či je s týmto človekom všetko v poriadku a odpoveď je, že nie je.
Ak má dieťa narcistického rodiča, bude dôležité len do tej miery, do akej to uzná za vhodné rodič. Deti sú bezvýznamné, ak narcista potrebuje niečo, kde sa s nimi neráta. Ak mu stoja v ceste, môžu byť dokonca v nebezpečenstve. Spomeňte si na prípady Susan Smith a Diane Downs, ktoré svoje deti zabili, pretože boli presvedčené, že práve deti im bránili mať vzťah s mužmi, s ktorými chceli byť. Spomeňte si na nenarodené dieťa Scotta Petersona, ktoré bolo zabité, pretože sa chcel zbaviť svojej ženy a nechcel sa trápiť tým, ako by mu to dieťa skomplikovalo.
Spomeňte si na slová Casey Anthony, ktorá bola súdená za vraždu svojej 2-ročnej dcéry Caylee. Keď bola vo väzení, bola nahrávaná počas rozhovoru s niekým, kto sa ju snažil uistiť, že jej priatelia a rodina sú na jej strane. Hovorila: „Nie, nie sú. Chcú späť iba Caylee. To je všetko, na čom im záleží, dostať späť Caylee.“ Každý, kto sa zaujíma o veľmi jasný portrét patologicky narcistickej osoby, by sa mal pozrieť na tento prípad. Casey Anthony je v mnohých ohľadoch učebnicový príklad.
Koniec koncov, hoci je to veľmi smutné, vzťah, aký majú narcistickí ľudia k deťom, nie je iný ako vzťahy, ktoré majú ku komukoľvek inému. Ich deti existujú nato, aby naplnili ich potreby a nič viac. Ak dieťa v tejto úlohe neuspeje alebo má iné potreby, ktorými sa narcista cíti byť ohrozený, bez rozmýšľania ho bude zneužívať, trestať alebo ho dokonca odkopne. Pred patologicky narcistickým človekom nie je nikto v bezpečí. Sú to hrozní rodičia a týrajúci a zanedbávajúci opatrovníci.
https://hubpages.com/health/How-Narcissists-Treat-Their-Children
1 komentár
Komentáre sú uzavreté.